Jesenná jednodňovka

Je nedeľa ráno a ja sa pomaličky hrabem z postele. No popravde trvá mi to dobrú polhodinu. Suniem sa ku oknu a po odstránení žalúzie ma oslepí slnko. Konečne po dlhej dobe to bude asi pekný deň. Rýchla hygiena a bleskové raňajky za sprievodu pozerania závodu MotoGP. Obliekam sa aby som priateľku zaviezol do práce. Vonku ma dostala realita. Slniečko svieti no je zima ako v ruskom filme. Nevadí som predsa optimista a teda verím, že do obeda sa to zlepší. Obvolávam známych a dohadujeme čas stretnutia na pol dvanástu.

Krátko pred odchodom idem vonku. Aká je teplota a zistujem, že nič moc. No zase raz vyhralo srdce nad rozumom (akým? ) a rozhodujem sa ísť voziť. Samozrejme som na seba naobliekal čo mi prišlo do cesty. Dalo by sa povedať, že som mohol kľudne ísť na zápas v sume. Motorka odpočíva v garáži a ja som skoro dva mesiace na nej nikde nebol. Štartérom ju presvedčím, že sezóna sa ešte neskončila. Poslušne štartuje a vrčí pokiaľ sa ja nahodím do plného zbroju. Dávam za jedna a opatrne sa pohýnam vpred. Dva mesiace nevozenia ma núti ísť pomaličky. No po pár metroch už idem na jemnú pokutu. Na pumpu prichádzam trolinku neskoršie (stáva sa často) a tam ma už čaká silná zostava. Malo nás byť hojne no je nás päť kúskov na troch motorkách. Obvolávame kade koho no už sa nikto nepridá. Ešte si dajú niektorý cigaretku a zatiaľ dohadujeme kde vlastne pôjdeme. Miňo chce ísť cez Nízke Tatry a potom cez Kremnicu domov. To mu jedno hlasne zatrhujeme a zhodujeme sa, že pôjdeme niekde po okolí. Nakoniec padá definitívne rozhodnutie smer Žilina cez Fačkovské sedlo na Kľačno a potom sa uvidí. Tak sadáme a vyrážame.

Smerujeme teda popod hrad Strečno do kúsok vzdialeného Slotalendu (rozumej Žilina). Potom ďalej smerujeme cez kúpeľne mestečko Rajecké Teplice, Rajec a Fačkov. Za Fačkovom zastavujem a dávam návrh na pauzu v dedinke Čičmany. Všetci súhlasia veď spojíme príjemné s užitočným a dáme aj obedík. Pri pauze vzniká aj jediná fotografia z nášho výletu.

Jesenná pohodička na motorkách v Čičmanoch

V krčme kde sme sa rozhodli posilniť naše žalúdky majú však iba vyprážaný syr. Takže nakopávame stroje, pokocháme sa pohľadom na krásne domčeky a mizneme. Inak cesta od Fačkova do Čičmian je naozaj prekrásna a všetko to dozdobuje jesenné počasie.

Dedinka Čičmany

Dedinka Čičmany

Nakoniec teda ideme cez prekrásne Fačkovské sedlo - Kľak kde sa na kopci pri ceste zastavujeme najesť. Je tu kopec ľudí a v reštike je plnka. No nakoniec sa pomestíme a plníme naše nenažrané bruchá. Po dlhej dobe volím namiesto kofolkovania horúci čaj.

Fačkovské sedlo

Nakoniec mi volá Mishelka, že sa formuje ďalšia partia na vozenie. Tak sa dohadujeme na stretnutí pri Dolnej Štubni. Tak smerujeme cez Kľačno do Nitrianskeho Pravna a potom cez Rudno, Liešno, Veľký Čepčín do spomínanej Dolnej Štubne. To je už niečo okolo tretej poobede a ďalšia partia čoskoro doráža. Naša skromná partička sa rozrástla o ďalších sedem motoriek. Znovu sa dohadujeme kam pôjdeme teraz. Nakoniec padlo rozhodnutie pre Bojnice. Tak sa poberáme cez Dubové a Budiš smer Bojnice. Dorážame úspešne aj na toto miesto určenia no poriadne roztrúsení. Tvoria sa všade kolóny a obiehať sa moc nedá. Nakoniec sa stretáme v jednej reštike. Sedenie sa poriadne predĺžilo a slnko pomaličky začína zapadať. Vyrážame teda domov a nakoľko sú v našej zostave aj strelci na superšportoch tak sa kompletne rozchádzame. Zisťujem, že každý nemá povahu čakať na zbytok zostavy. Nevadí veď kam sa mám ponáhľať. Zima mi začína preliezať cez oblečenie a do Martina už dorážame po tme a v riadnej kose. Pár čo nás ostalo sa lúčime pred mini nákupným centrom. Idem pozrieť priateľku a samozrejme po poriadnej studenej jazde niekoľko krát navštevujem wc. Hlava má úplne jasno, že výlet to bol krásny no studený. Tak motorku prikrývam a ukladám na zimný spánok. Samozrejme ju budem musieť ešte umyť. Takto to je keď niekto nedokáže odolávať prejazdom kaluže.

No na umývanie som ja teda moc neni :-)

Dovidenia na jar priatelia.