Potulky Slovenskom 1/4

Príprava

Ako som spomínal nápad na tento výlet bol inšpirovaný jedným článkom. Zaujala ma krása drevených kostolov. Trasu som rozplánoval na štyri dni. Počet kostolov, ktoré som chcel navštíviť bol sedem. No na Slovensku ich máme omnoho viac veď posúďte podľa obrázku.

Takže na pomoc pri plánovaní som zvolil googlemaps a pospájal trasy. Všetko som hodil na nástenku na fuk-buk (facebook) a čakal kto sa bude chcieť pridať. Záujem bol teda riaden, pri konečnom spočítaní som došiel na počet osem motoriek a dvanásť osôb. Ale nakoľko poznám podobné akcie vedel som, že sa počet osôb zmenší. Dátum akcie som zvolil od dňa odjazdu 12.augusta do dňa príchodu 15.augusta. Dĺžka trasy okolo tisíc kilometrov. Ešte sme sa partia stretli pár dní pred odjazdom na doladenie detailov. Dohodlo sa však len to, že ideme a potom sa už len popíjalo. Keď sa blížil dátum odchodu tak záujemcovia postupne ubúdali. Nakoniec nás bolo koľko je prstov na jednej ruke a štyri motocykle. Samozrejme všetko značka Suzuki náhoda či osud?

Zostava, stroje a schopnosti:

• réžia: Pavol (ja) na Bandite 650S – organizácia a mapy (som ako nespoľahlivé gps)
• kamera: Michal na V-Strome - fotografovanie a navigácia (ujo Mišo)
• hudba a zvuk: Milan na Intruderi 1500 – držka partie namiesto úst má kalašnikov
• produkcia: Tomáš na Bandite 600 – jeho motorka je Knight Rider familiárne Kit
• choreografia: Jakub spolujazdec na V-Strome – prežil to bez kvapky alkoholu

12.8. Trasa: Martin-Tvrdošín-Kežmarok

Dohodnuté stretnutie o 9:00 nestíham. Balím sa v rýchlosti a dúfam, že nič nezabudnem. Pred deviatou sa zastavuje u mňa Tomáš pre nepremok. Chvíľku po ňom za rachotu svojho Intrudera prišiel aj Miňo. Nakoniec volám Michalovi nech príde ku mne. Podarilo sa mi zbaliť v rekordnom čase a vyrážame všetci na pumpu.

Máme natankované tak sa pomaličky poberáme smer Tvrdošín. Čela našej výpravy sa ujíma Michal a nasadzuje svižné tempo. Míňame dedinky okolo Martina a ani sa nenazdám už sa uberáme smerom na Dolný Kubín. Za Dolným Kubínom sa držíme smeru na Tvrdošín. V Tvrdošíne ja naša prvá zástavka. Hľadáme podľa značenia kde bude stáť drevený kostolík. Nakoniec nám na parkovisku poradil domáci obyvateľ. Po pár metroch stojíme pri vchode do tohto nádherného kostola. Zaujíma nás ako budú ľudia reagovať na veselú partiu motorkárov. Všade nás berú v pohode, to sme radi.

Motocykle nechávame na parkovisku a ideme si obzrieť kostolík. Michal všetko fotografuje, veď má poriaden foťák a dokonca ho to baví. Kostolík je naozaj krásny a dostávam pochvalu za nápad na túto trasu. Za poplatok jedno euro na osobu a tuším päťdesiat centov za foťák vstupujeme dnu. Proste nádhera, toto nás teda uchvátilo. Dnu dostávame aj výklad historie od mladého chalana. Jeho rozprávanie prerušuje len pád Tomášovej prilby a poriaden rachot. Vedľa jeho prilby sedel Miňo a vinu za pád dávame hneď na ňeho. Bránil sa, že prilba padla sama, no neveríme mu, isto Tomášovi závidel peknú AGVečku. Veď on má len taký šerbeľ, ktorý premenúvam na nočník. Jediné čo si pamätáme z prednášky je vek kostola 570rokov. No niekto si nepamätal ani to.

Sadáme na stroje a smerujeme ku Tescu na nákup jedla. Rozbíjame tábor pred Tescom a začína jedenie na stojáka. Prichádza ku nám aj voľáka pouličná zmeska psíka. Chce si pri nás len ľahnúť ani nežobre o jedlo. Čoskoro sa pri nás zastavuje aj žobrák, ten neni ako psík a neustále pýta cigaretu. Jediným fajčiarom je Michal tak sa zľutuje a jednu mu dáva. Jasné, že mu to nestačí a chce aspoň ešte dve. Posielame ho do zadnej časti tela no neúspešne a otravuje ďalej. Prestávame si ho všímať a bavíme sa, kde dnes večer skloníme hlavy na spánok.

Môj plán trasy dáva ako bod prvého tábora okolie Kežmarku. Na druhý deň má naša trasa ísť od Kežmarku na Starú Ľubovňu a ďalej na Bardejov. Michal navrhuje, že by sme mohli ísť až na Domašu a potom odtiaľ vyrážať po okolí. Ukazujem im na mape koľko sme od Domaše a nakoniec sa dohadujeme, že uvidíme o akom čase budeme v Kežmarku. Tak usadáme na svoje tátoše a ideme smer Vysoké Tatry. Čo vám budem písať o prejazde Tatier, proste krása a kopec motorkárov. Zažil som Tatry pred kalamitou a aj keď sa pomaličky vysádzajú nové stromy, následky je stále vidieť. Keď nad tým za jazdy premýšľam je mi smutno. Zastavujeme a hneď ma dostáva do nálady debata okolo Miňa. Pred odchodom mi volal čo si beriem. Povedal som, že hlavne plavky a uterák nech si nezabudne. Samozrejme si aj plavky a uterák zabudol a v Tescu Tvrdošín mali iba potraviny. Kúpi si teda plavky v Kežmarku a za doťahovania a srandičiek sadáme na stroje a ideme ďalej smer Kežmarok.

Prebehli sme Tatranskou Lomnicou a ideme ďalej. Samozrejme pri ceste je mnoho potomkov indov. V rukách držia úlovky z dnešnej hubačky a strkajú nám ich skoro pod nos. Pomaličky nejdeme a tak míňame odbočku na Kežmarok. Taká odbočka skoro ako do kameňolomu, tak sa otáčame, aby sme ju minuli znovu. Na tretí pokus odbočujeme a miestny hubári sa stále dokola pýšia svojimi úlovkami. Za odbočkou je hotelík, tak sa ideme skúsiť opýtať na nocľah. Teda recepčná bola ochota sama o sebe. Nemáme nič volné a nikde v okolí nie je žiaden kemp ani hotel. Takto znela jej odpoveď, si robila asi prdel. Hotel zýval prázdnotou a neveríme, že nikde v okolí Kežmarku nebude možnosť uloženia na spánok. No, ale čo sa čudujeme, sme na Slovensku. Ideme teda ďalej smer Kežmarok. Prechádzame základňou miestnych hubárov a chytám poriadnu jamu na ceste, modlím sa nech tu nemusím zastavovať. Nakoniec sa mojej moto nič nestalo a už vchádzame do Kežmarku. Stojíme na parkovisku a Tomáš sa chce ísť ubytovať do osady hubárov, videl tam aj pekné baby a jeho sen je byť vajdom. Nachádzame kostol a ideme sa fotiť. Platíme za parkovisko a ujovi čo stráži na parkovisku dávame voľáke euro navyše. Zdvorilo odmieta a stavia sa ku motorkám, že stráži aj bez príplatku. Nedáme sa a tlačíme mu za ochotu peniaze navyše. Do Kežmarského kostolíka neideme dnu, lebo je tam zákaz fotenia. Aj tak sa nám nezdá moc drevený.