Tunis 2010 3/3

Pri návrate do Ksar Ghilane začala Rišova motorka opäť blbnúť, ale keď sme došli do kempu, a išiel ju po 10 minútach skúsiť, tak išla ako hodinky. Netušíme, čo jej vadí.

Na další deň si nariaďujeme odpočinok, a preto si ideme zajazdiť len na dve hodinky. Lezieme aj do dún, pár krát sa aj zakopeme, ale inak si všetci traja pekne zajazdíme a zaskáčeme, hlavne Rišovi to ide fakt dobre a rád idem v jeho stope, lebo už vie čítať duny a ja vidím, kde to je mäkké a kde tvrdé, takže pekne sa tomu viem prispôsobiť. Po návrate do oázy trocha machrujem pred berbermi, čo nemôže skončiť inak ako jemným pádom.

Poobede skontrolujeme vzduchové filtre, čvachtáme sa v teplom prameni oázy a naberáme sily, zajtra musíme pokračovať ďalej.

Cesty, doprava, tankovanie

Ako som už spomenul, na všetkých pumpách kde sme tankovali bola cena za natural 95 rovnaká – 1,32 TND. Pravdepodobne je teda obchod s palivami regulovaný vládou, preto nám prišlo nepochopiteľné koľko ľudí sa živí dílovaním palív pri ceste. Úplne kľudne sa rozložia aj pri pumpe a predávajú. Okolie predavačov smrdí naftou, všade je vidieť, že keď sa leje a prská to, tak každému je to jedno. Ceny u priekupníkov sme nezisťovali, mimo pumpy sme brali iba raz a to z overeného zdroja za 2 TND / liter, čo je v Ksar Ghilane vraj bežná cena.

Kvalita benzínu – ťažko povedať. Mne motorka tiež občas išla na voľnobehu na nižších otáčkach ako je bežné, takže je možné že kvalita kolíše, ale dramatické by to byť nemalo.

Cesty sú skvelé. Hovorím o hlavných ťahoch, ktoré sú výborne značené - v prípade horizontov alebo prudkých zákrut boli vždy výborne označené zákazom predbiehania, plnou čiarou a niekedy aj znížením MPR. Kvalita povrchu bola tiež veľmi dobrá, a to aj mimo hlavných ťahov. Na niečo ako výmoľ si vôbec nespomínam. Pár krát sme jazdili aj po tme – prekvapili ma odrazky v strede cesty, umiestnené v prudkých alebo tiahlych zákrutách. Proste niet čo vytknúť.

Viac mrzela kvalita niektorých šotolinových ciest, ktoré pripomínali roletu – občas mali vlny aj 10cm. Podvozok dostal strašný záhul a bolo to veľmi nepohodlné. Prakticky čím som šiel rýchlejšie, týmto bolo lepšie, ale fakt som nemal odvahu ísť po neznámom povrchu plnom šutrov a občas hlbokého piesku cez 100km/h. Keďže zadná guma na roletách často preklzovala, tiež dostala zabrať. Rišo si to odskákal najviac, jemu sa na takejto ceste zlomil držiak GPS. Všetko zle. Našťastie sme na takéto úseky „šťastie“ nemali, lebo by sa nám motorky asi načisto rozobrali. Úplnou náhodou som si všimol uvoľnenú skrutku radičky.

Doprava je kapitola sama o sebe, ale v podstate sa ničím nelíši od bežnej dopravy v treťom svete – t.j. veľa sa trúbi, jazdné pruhy sú na okrasu, na ceste vládne chaos, ale skoro vždy sa ide plynule, kolízie takmer neexistujú a všetci sú spokojní.

Ťažké pre nás bolo ich nesvietenie – u nás musia svietiť všetci a tam nesvieti nikto. Mimo diaľnice málokto svietil aj v úplnej tme. Pri Matmate sme išli po tme, ja prvý a diaľkové svetlo zapnuté. Za zákrutou som zbadal ako sa v diaľke rozžiarili dve odrazky z pätníkov a tak som to zamieril medzi ne. Zrazu sa pätníky rozsvietili diaľkovými svetlami – bola to dodávka idúca na parkovačkách :-)

Na koho sa dalo vždy spoľahnúť boli policajti, vždy slušní, poradili, pomohli a nikdy za to nič nechceli.

Zrýchlený návrat

Ksar Ghilane – Chenini – Tatouine – Ksar Halouf – Matmata – Kebili – Gabes – Kairouan – Tunis, 2 dni, spolu 814 km

Duny sú za nami, kolesá sme večer dofúkali a dnes si to s naloženými motorkami ženieme po kamenitej piste smer východ. Do Tatouine vedie viac ciest, my ideme v Hynkových stopách. Občas prejdeme cez malú dunu, viackrát sa stane, že cesta úplne zmizne a my obchádzame dunové polia zľava, či prava, raz sme dokonca duny prekrižovali. Krajina sa postupne začína vlniť. Fúka asi 50km/h vietor a to nám do chrbta, takže motorky sa ťažko chladia. Navyše Rišova motorka opäť štrajkuje. Reštart nepomáha, preto motorku otočíme proti vetru a nechávame ju schladiť. Prešli sme asi 50km a nestretli sme nikoho! Po cca desiatich minútach motorka naštartuje a ide akoby sa nikdy nič nestalo. Dostal som nápad.

Pokračujeme ďalej a po ďalších niekoľko kilometroch sa pripájame na šotolinový „hlavný ťah“, ktorý je nechutne roletový. Tu opäť stretávame Hanu a Matthiasa, a pre zmenu opravujeme môj stroj – doťahujem spomenutú radičku.

Vyrážam prvý, dosť sa práši a tak si chalani nechávajú odstup. Po pár km vidím, že stoja. Najskôr som si myslel, že iba fotia, ale mávajú na mňa, tak sa s malou dušičkou, že čo zasa nejde, vraciam. Rolety spôsobili svoje a Rišovi sa zlomil držiak navigácie. Keď sa darí, tak sa darí...

Chenini je stará dedina s domami vykopanými do hory. Hore sa s motorkou ísť nedá, dole nás otravuje čmoud a nikomu z nás sa hore šlapať nechce. Keď to tu vydržalo tisíc rokov, tak pár rokov to ešte vydrží a ja sem prídem keď budem starý :-). Ideme do Tatouine na obed a natankovať. Nikdy predtým som nešiel 40 km na rezervu.

Spať chceme v Matmate, v podzemnom hoteli, ale samozrejme z Tatouine tam nejdeme hlavným ťahom, ale pekne bočnými cestami. Nakoniec sa z toho vykľula celkom náročná šotolinka, kde sme jazdili piesok, kamene a dokonca aj bahno. Do Matmaty sme dorazili po tme.

Do odchodu zostávali tri dni, a tak sme sa dohodli, že ešte nepôjdeme do Tunisu, ale pojazdíme miestne pisty a zostaneme spať niekde v okolí Kairouanu, ktorý je asi 200km od Tunisu. Do Tunisu sme chceli doraziť niekedy okolo obeda v deň pred odchodom aby sme stihli Kartágo a nakúpiť darčeky.

Vybrali sme sa teda smerom na západ, nie do Douz, ale pekne po piste do Kebili. Rišo machruje, že na piste vytiahol 130km/h. Ja som sa viac ako stovkou bál. Pre informáciu, medzi Tatouine a Kebili sme nenarazili na žiadnu pumpu, takže zase malá skúška nervov a 35km na rezerve – tentoraz v teréne.

Od Kebili sme už nič neriešili a gazovali hlavnými ťahmi. Keďže do Kairouanu sme došli okolo tretej, už sme to potiahli rovno do Tunisu. 590km za jeden deň a z toho asi 70 po piste – pekný výkon.

V Tunise sme až do odchodu nechali motorky v podzemnej garáži a presúvanie riešili vlakmi, či taxíkmi. Karthágo ma moc neuchvátilo, komerčné miesto, ale bolo by mi ľúto tam neísť. Ešte sme hodili pár piviek a 30% pálenky z fíg, nechali si zabaliť kurča na cestu, minuli posledné peniaze v bazáre a na pumpe a hor sa domov.

Výstupné formality bez problémov, plavba pokojná, vstup na Talianskej strane tiež bez problémov, dodávku sme našli tak, ako sme ju tam nechali, takže paráda. Rafaelovi sme dali malý darček, no a ešte tých 1100km a boli sme doma.

Záver

Tunis nás uchvátil. Ja preferujem kopce a hory, ale tento kút sveta je tak iný, že mi ani roviny nevadili. A duny, to je kapitola sama o sebe. Totálny rešpekt pred každým jazdcom rely. Ak to bude možné, vrátim sa tam s niečím menším a pojazdím okolie Ksar Ghilane.

Asi vás budú zaujímať financie – trajekt 280 € (1 osoba) + 144 € kabína (pre 4 osoby), nafta pre dodávku 180 €, diaľničné poplatky 2x 56 €, víza 20 € (1 osoba). V Tunise sme každý minuli cca 450 €, v tom je všetko.

Na záver by som sa chcel poďakovať Hynekovi (www.roadodendron.cz) a Harovi za odpovedanie na moje nekonečné otázky počas príprav.

Partneri

www.motor-car.sk/ KIA – 7 ročná záruka

www.remy.sk Hotel Remy – výhodné ubytovanie v Bratislave

www.lc8.cz LC8 Adventure Club – Ready for Adventure

Špeciálne poďakovanie za nezištnú, ale dôležitú pomoc Gillesovi Mecenemu - quad-desert-tunisie.org

Text: matus

Foto: babci,Vicky