Potulky Slovenskom 4/4

Kofolka sa však nekonala. Také niečo tu nevedú, tak si dávame malinovku akú si pamätáme z detstva. Po osviežení ideme pozrieť kostolík, ktorý je neďaleko v dedinke Ruská Bystrá. Ku kostolíku sa dostávame po lúčke veď offroad máme zvládnutý. Je tu tak pekne, že sa nám ani nechce odísť. Ideme cez les a mne cez cestu prebieha srna. Našťastie prebehla a zaobišlo sa to bez nehody.

Odchádzame smerom na Sninu, ideme pozrieť či sa reštaurácia neuvoľnila. To teda neuvoľnila, tak ideme dotankovať na benzínku. Je poriadne teplo a sme spotení ako myši. Na pumpe sa objavujú dve slečny v červených šatočkách. Nastáva Miňova chvíľa a ukecávame ho nech sa ide opýtať na spoločnú fotku. Chvíľku premýšľal čo im povedať. Michal mu odporučuje, že chce foto pre motoride. Miňo s úsmevom vyráža a púšťa sa s dievčatami do reči. S úsmevom sa idú teda fotiť a hovoria, že poznájú chalanov okolo motoriek. Svet motocyklov aj motoride im nie sú neznáme pojmy. Dokonca idú na Snínsky rock fest robiť promo pre zraz na Zemplínskej šírave. Chrlia na nás mená chalanov a my len prikyvujeme, že ich poznáme. Samozrejme ani jedno meno nám nič nehovorilo. Proste sme im sproste klamali. Boli pekné a zažili sme aspoň trošku vzruchu.

Vraciame sa na hotel a je niečo po tretej. Dávame si chladené pivká a blbneme v bazéne. Proste luxus a zhodujeme sa, že voľáka cudzina sa môže...viete čo. Proste blbneme ako malé deti, ale zamiešavame do toho aj liehoviny. Tu sa už moje záznamy strácajú. A najmladší vypil aj tak najviac.

15.8. Trasa: Domaša-Košice-Rožňava-Brezno-B.Bystrica-Martin

Veselá noc sa rovná ťažké ráno. Ani my nie sme výnimka. Vstávame skoro a presúvame sa na raňajky. Vonku je už ráno poriadne horúco a teplomer atakuje tridsiatku. Dnes sa budeme presúvať domov. Dostávame telefonáty, že v Martine je poriadna búrka. Nevadí, veď kým dorazíme do Martina to určite prejde. Všetko balíme a štartujeme okolo deviatej smer Vranov nad Topľou. Potom smer Sečovce a cez Dargovský priesmyk do Košíc. Dávame nutné pauzy na doplnenie potrebných tekutín. Je tu naozaj brutálne teplo a telefonáty z domova neveštia nič dobrého. Sadáme na motorky a smerujeme okolo Národného parku Slovenský kras. V Rožňave trošku blúdime a robíme si obhliadku ako žijú potomkovia kočovníkov. Dokonca nám jeden chce predať svoju dcéru. Valíme rýchlo preč, len Tomáš nám kdesi zaostal. No čoskoro nás dobieha a samozrejme si robíme srandu, že dohadoval cenu za dievčinu. Ideme teda ďalej smerom na Dobšinú a stále nás unavuje poriadne teplo. No čoskoro teplo aspoň trošku ustupuje v Nízkych Tatrách. Stojíme pri dedinke Stratená a je na našej posádke vidieť už únavu. Najviac zničený je Tomáš a ani si moc neužíva krásnu trasu, ktorou ideme.

No ja si to užívam naplno a trhám sa od partie. Čoskoro sa začína slniečko zaťahovať a my vidíme poriadnu čierňavu, ktorá ide na nás. Smerujeme do Brezna, no kúsok pred mestom už zastavujeme. Búrka už došla sem, tak pauzujeme na benzínke. Tu má svoj tábor aj partička čechov v stredných rokoch a sedlajúcich baworce a harleye. Kecáme a čakáme čo nám počasie predvedie. Voláme domov a zisťujeme ako to je u nás. Informácie nás moc netešia, časť Martina je pod vodou. Musíme čakať a hádžeme voľačo pod zub. Búrka je to teda poriadna, no nakoniec trošku ustupuje, tak sa obliekame do nepremokov. Sme odhodlaní vyraziť a pridáva sa aj partia čechov.

Neprejdeme ani pár metrov a búrka dostala druhý dych. Vidím akurát na Michalovu špzetku a chalani nie sú na tom o nič lepšie. No pokračujeme ďalej a pomaličky sa dostávame do tempa. Takúto prietrž sme teda ešte nezažili a to ani nevravím, že sme na motorkách. Obiehame autá, lebo v tomto lejaku ísť za autom nie je nič príjemné. Vchádzame do Banskej Bystrice a dážď sa zmenil len na mrholenie. Prebehneme Bystricou a smerujeme na Šturec. Nebude to žiadna zábava a Miňovi párkrát ustreľuje zadok. Tomáš ma zjazdenú prednú pneumatiku a moc dôvery mu to nepridáva. Michal sa už raz v takomto počasí vysypal, tak je vidno jeho nervozita. Mne bridgestonky držia ako prikované, tak sa postupne dávam na čelo partie. Ešte zastavujeme pri krížy a dávame foto.

Pokračujeme ďalej a Michalovi berie predok. Našťastie to ustál a ja sa zaraďujem pred neho. Nakoniec sme to prešli a ideme od Tur.Teplíc po panelovke na Martin. Celú trasu nadávam, neznášam túto cestu. Kto to nepoznáte tak sa to dá obísť fajn cestou. Buď starou SNPečkou alebo cez Borcovú a Príbovce. My sme však išli rovno, lebo okolie bolo zaplavené. Konečne koniec panelovky, no vidím policajtov. Odkloňujú nás do Príboviec a cez Valču ideme do Koštian. Tam už tečie voda cez cestu. Prechádzame to v pohode, vody bolo iba po členky. Nakoniec zastavujeme v Martine a lúčime sa. Všetci ideme domov plný zážitkov a príhod, no aj obáv ako dopadnú povodne.

Voľáke počty na koniec

• Spolu sme prešli zhruba 1100km
• Náklady na benzín cca 72,5€ (pri spotrebe 5,5l/100km)
• Ubytovanie 36€
• Strava to bolo individuálne ale zhruba 50€
• Každý sa zmestil celkovo do 200€ (vrátane alkoholu)
• Zážitky na nezaplatenie

Zvonec a koniec

Všetko má svoj koniec tak isto aj naša dovolenka. Jedno vieme určite: na rok sa určite pokúsime o niečo podobné. Podobná akcia je na nezaplatenie a hlavne sme sa zišli super partia. Tak dúfam, že sa vám tento článok páčil. Samozrejme všetkým želám šťastné kilometre a podobné dovolenky v kruhu priateľov.