Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 11.06.2009 Autor: Tomáš Hajduch - Awia
Čitatelia: 18511 [Mototuristika - Východné Slovensko - Moto-akcia]
Stretko priaznivcov turistiky s bohatým programom okorenené prvou navigačnou rally na Slovensku. Tak toto všetko sa dialo v Levočskej Doline uplynulý víkend.
Predchádzajúci | Seriál článkov: Motoride Enduro Rally | Nasledujúci
Organizátor by asi nemal hodnotiť svoju akciu, ale je pár vecí, ktoré som nepovedal pri vyhlasovaní výsledkov a podobne. Nakoniec, oslovil som závodníkov, aby akciu popísali z ich pohľadu.
Napriek nepriaznivým vyhliadkam a zlým predpovediam počasia nám to znovu raz vyšlo. Myslím, že nikto, kto na Touratech Travel Event 2009 prišiel, neoľutoval. Počasie sa v rámci možností držalo a prišli aj odišli sme suchí. Počasie bolo v pohode dokonca aj počas závodu, trať v Hrhove ideálne zjazdná. Poďme ale po poriadku:
V Levoči svieti slnko, poobede sa už začínajú zbiehať prví účastníci. My pripravujeme a skúšame trialové prekážky. Majo má prvé prezentácie. Technické prebierky meškajú a začíname s oneskorením, pretože nám meškali štartovné čísla. Spočiatku je tam naozaj nával a ďakujem vám za vašu trpezlivosť. Na oplátku preberáme motorky neskoro do noci, pokiaľ je záujem. Do večera sme prebrali cca 70 strojov a sám sa pýtam ako ráno za hodinu Ifko stihne tých ďalších 30.
Pre realizačný tím je v piatok nariadený skorý odchod do postele a limitovaný počet drinkov. Ostatní zjavne žiadny limit nemajú, že Cacho :-). V premietacej miestnosti fičí Rumusko a neskôr zaujímavý Irán. Moje povinnosti mi však umožnili nazrieť na obe prezentácie len na pár minút. Ako sa vám to páčilo, môžete napísať do diskusie. Do postele sa dostávam o jednej a budík nastavujem na 5:45...
Celú noc si premietam nasledujúci deň a netradične sa budím pred budíkom. Pred nami je veľa povinností, začíname s Ifkom stavbou trialovej trate. Ten slalom na šikmine dá zabrať ale na GS som ho prešiel, bude to ale isto oriešok. Potom rýchle raňajky a tím sa rozdeľuje, veci naberajú spád. Robím si poznámky na rozpravu, aby som na nič nezabudol.
Asi som sa tomu na rozprave málo venoval. Mohol som vás upozorniť na slalom, ktorý bol nastavený na technickú jazdu - krokom. Iba tak sa dal prejsť. Taktiež niektorí jazdci nám po prvých prekážkach zdrhli a nespravili otočku a nazbierali tak zbytočne trestné body. Taktiež pri otočke mnohí z vás dostali 2 min. za položenie nohy na zem... Inak mal trial hladký priebeh, našťastie len tri pády a potom som už všetkých na slalome chytal... Za necelé dve hodiny sme mali všetkých závodníkov na trati. Nikto trial neabsolvoval bez trestných minút, iba dve trestné minúty (zvyčajne za slalom) nazbieralo 8 jazdcov a rovnaký počet nabral aj plný počet trestných minút. Pochvalu si záslúžia závodníci, ako sa ukážkovo radili na štart a nikto nezmeškal svoj štartovací čas. Štartovali sme na minútu presne.
Nebola veľmi náročná, po zjazde z asfaltky trávnatý výjazd, blatisté koľaje a mláky. Kto nesledoval roadbook dôsledne, mal problém s napojením sa na šotolinu, bolo tam napísané poza skládku dreva. Obojsmerná jazda nerobila zjavne nikomu problémy. Následne ani kamenistý výjazd nikto nespomínal ako ťažký. Po CP1 sa výrazne skloňovali smrdiace mláky, som rád, že sa páčili >:-)
Tento výjazd niektorých určite dosť potrápil, je dobré že počasie to vydržalo, lebo v daždi to bol masaker. Nasledoval prechod Javorinou, ktorý ste mali bez výhľadu a z rúbaniska zjazd na prvú asfaltku. Tá sa po pár kilometroch pripája na vojenskú cestu, kde bol aj jediný defekt, ktorý sme riešili odvozom dodávkou. Z vojenskej cesty na šotolinu, ktorá sa každým kilometrom menila a zhoršovala a skončila znovu výjazdom na rúbanisko. Trochu šotoliny, blatistá zvažnica, ktorá končila trochu náročným zjazdom do potoka a potom už asfalt.
Asfalt, vojenská cesta, premenlivá kvalita, kopa blata... Mali sme tam pripravenú skvelú alternatívu zjazdu z pohoria až do Nižných Repašov, žiaľ cez tieto pozemky sme na prejazd povolenie nedostali. Takže ten asfalt sme prerušili len sériou brodov. Z Torysiek sa išlo už po asfalte na trať v Hrhove.
Mal som možnosť vidieť prvých jazdcov a tí sa s tým veru nepárali. Brali skoky, lavice, zuby a ani dobrovoľný výjazd nebol problémom. Musím povedať, že za mokra vie byť tá trať pekne zákerná - blato lepkavé, ale podmienky boli ideálne. Ešte pred prvými jazdcami som trať celú prešiel a bez problémov. 13 jazdcov si na ťažký výjazd a zjazd netrúflo a jeden jazdec ju vynechal celú.
Presun z trate bol už len pekným spestrením, "polňačky" v tomto počasí krásne prívetivé. Tu ste si roadbook prepisovali sami, takže kto poblúdil... Príjazd do cieľa už bez problémov. A je to za nami, niekto to zmákol za 2 a pol hodinky a niekto sa vozil 5 hod. Gratulujem všetkým čo to zvládli.
Cieľ |
Táto záležitosť bola na vás tak trochu pripravená a sčasti si to vyžadovala pôvodne zvolená trasa, ktorá okrajovo križovala cigánske obydlia. Ako viete, absolvoval som viacero rally ako novinár s Jarom Katriňákom (Dakar, Central Europe, Transorientale, PAX a pod.) a tam som mal možnosť vidieť život závodníka. Zmeny v roadbook-u patria do každodenného života jazdca a večer po dojazdení etapy dostávajú zmeny na niekoľkých papieroch a musia strihať, prepisovať, dopĺňať. Tak ste mali aj vy možnosť si to vyskúšať. Novú trasu som nabiehal v piatok a zaznamenal zmeny do roadbook-u. Zmeny sme vylepili na dodávku, reštiku a našu chatku. Nakoniec ste všetci odpisovali z dodávky. Uznávam mohli sme vytlačiť viac kópií a porozkladať na každý stôl v reštike a podobne.
Našťastie bez zranení všetci šťastne v cieli. Škody boli hlavne na technike, odlomené zrkadlá, smerovky, zlomené nosiče, prebrúsené padacie rámy, prasknuté svetlo, rozbitá prístrojovka a plexi, defekt a jedna prasknutá olejová vaňa. Všetko sme však opravili a motorky boli po dojazde síce špinavé ale pojazdné.
Vyhodnocovanie výsledkov nám zabralo takmer 2 hodiny, predsa len štartovalo 97 jazdcov, prepísať všetky časy, kilometre, penalizácie po dojazde traťových komisárov. Stihli sme to však do 19-tej hodiny a som rád, že sme sa zišli v takom hojnom počte v premietacej miestnosti.
Medzi najľahšími strojmi dominovali českí jazdci na LC4-kových KTM-ách. Na krk im ale dýchal momul a Stanly a na to, že išli závod na navigáciu prvýkrát, to nebolo vôbec zlé.
Poz: | Št. č. | Meno: | Prezývka: | Mesto: | Krajina: | Motorka: | Čas |
---|---|---|---|---|---|---|---|
1. | 35 | Tomáš Krátký | Stygofil | Brno | CZ | KTM 640 Adventure | 02:13:00 |
2. | 54 | Filip Weber | Beba | CZ | KTM 640 Adventure | 02:19:00 | |
3. | 28 | David Procházka | dawaKTM | Prostějov | CZ | KTM 640 Adventure | 02:31:00 |
4. | 23 | Ján Petrek | momul | Mýtna | SK | Suzuki DR650 Dakar | 02:32:00 |
5. | 17 | Stanislav Petrek | StanleyP | Mýtna (okr. Lučenec) | SK | Suzuki DR 650 SE | 02:36:00 |
Kým v najmenšej kategórii kraľovala KTM, v strednej je to značka Honda. Víťazstvo opäť putuje za hranice spolu s druhým miestom. Tretiu priečku so stratou jedinej minútky na druhú pozíciu vybojoval superflanker. Aj zvyšok prvej päťky je už v slovenských farbách. Na piatom mieste došiel SORGE, ktorý išiel polovicu závodu už na defekte.
Poz: | Št. č. | Meno: | Prezývka: | Mesto: | Krajina: | Motorka: | Čas |
---|---|---|---|---|---|---|---|
1. | 27 | Roman Věntus | Golem | Chvaliikovice u Opavy | CZ | Honda XRV750 Africa Twin | 02:29:00 |
2. | 63 | Radim Pospíšil | Hugila | Zlín | CZ | Honda XRV750 Africa Twin | 02:40:00 |
3. | 21 | Ing. Martin Trebula | superflanker | Hriňová | SK | Honda XL 650 Transalp | 02:41:00 |
4. | 33 | Václav Nemčík | Mana | Presov- Kojatice | SK | Honda XL 600 Transalp | 03:01:00 |
5. | 62 | Ľuboš Kočtúch | SORGE | Lipt. Hradok | SK | Yamaha XTZ 750 Supertenere | 03:02:00 |
Medzi tými najväčšími hrochmi kraľovala znovu KTM. Výnimkou je Jožo, ktorý doviedol svoju GS na druhom mieste. Svoje umiestnenie ani neočakával a povinnosti ho zahnali domov do Košíc a tak na vyhlasovaní chýbal. Jožovi som už ceny odovzdal a zaujímavé je, že mi povedal, že jazdil s kľudom, dvakrát stál, raz opravoval plexi a na MX trati vyletel z tobogánu kvôli nevypnutému ABS. Vraj sa vôbec nehnal a na GS bol prvý raz v teréne! Nuž zjavne to, čo natrénoval na motkrose, sa mu s GS v lese zišlo... Znovu raz dokázal, že najdôležitejšia časť motorky je medzi riadidlami a sedlom.
Poz: | Št. č. | Meno: | Prezývka: | Mesto: | Krajina: | Motorka: | Čas |
---|---|---|---|---|---|---|---|
1. | 94 | Petr Kalaš | Peca | Praha | CZ | KTM 950 Adventure | 02:33:00 |
2. | 41 | Jozef Křenek | Jozef | Košice | SK | BMW 1100 GS | 02:37:00 |
3. | 93 | radovan čech | psycho, blecha | roudná | CZ | KTM 990 Adventure | 02:38:00 |
4. | 26 | Radek Schneider | RadekR6 | Branka u Opavy | CZ | KTM 950 Adventure S | 02:39:00 |
5. | 20 | Peter Haršáni | Peter Haršáni - Haro | Mojmírovce | SK | KTM 950 Adventure S | 02:43:00 |
Zábava nemala konca kraja, oslavoval každý. Svoj "Challenge" vybojoval každý jeden účastník. Majo znovu pripravil skvelý program na večer od zamrznutého Elefantentreffen-u až po skvelé rozprávanie Bebu o Mongolsku, z ktorého som však znovu stihol len kúsok. Žiaľ, museli sme baliť...
Záverom ešte raz poďakujem účastníkom za zodpovednú prípravu a správanie. Pevne dúfam, že sa bavili a tiež že sa vďaka akcii prebúdza XL komunita na Slovensku. Majovi treba poďakovať za organizáciu celej akcie, skvele pripravené premietania aj audio techniku a v neposlednom rade má hlavné zásluhy na vybavení povolení vo VPP Javorina. A posledné slová venujem kamarátom, ktorí sa dali naverbovať do organizačného tímu rally a pomohli k ľahkému priebehu akcie: keduska a Gabika na CP1, Ifk0 (CP2 a tech. komisár), mino09 (CP2), Jaro Harly Jerga (časomiera), Cacao a Juraj Odin Klačko (Foto), Beal (kamera), elKablo (odvoz kameramana a fotografa na Urale), Andre a africanPo (sprievod kamery + servisný voz) ĎAKUJEM!!!
Realizačný tím Rally |
Celý film je už dostupný tu: Motoride Enduro Challenge 2009 - Film
Asi každého motorkára sedlajúceho veľké enduro potešila správa o zorganizovaní 1. ročníka rely pre takéto stroje. Nápad zrel v hlave Awiu a kolegov dávnejšie, až spojenie s Majom prinieslo ovocie v podobe Touratech stretka zaklincovaného plnohodnotným pretekom.
Jazdci sa dajú rozdeliť podľa ambícií na niekoľko skupín. Tá prvá je odhodlaná naplno závodiť, porovnávať sa s inými a silno ťahať za plyn. Druhá skupina si ide užiť jazdu a veľkú srandu. Posledná chce vyskúšať, či sa na ich miláčikoch dá vôbec jazdiť v teréne a ako vlastne na to.
Príslušnosť mojej zakomplexovanej maličkosti k prvej skupine sa nedá zatajiť. Ventilujem sa tým a lepšie znášam podpapučníctvo doma. Samozrejme aj po návrate zo Sahary jazdím odušu a hlavná príprava spočíva v odstránení piesku a vody z nádrží a palivového systému. Tunisania radi pančujú palivo čímkoľvek, preto mi KTM 2x kľakla počas výjazdov. Namontovanie palivového filtra, výmena vzduchového a sviečok postačilo. Vykašľal som sa na výmenu pneu a zodratý dezén z pieskových dún putoval po slovenskom blate. Čiastočne jazdné vlastnosti zachránili poriadne zmäknuté miusy.
S vyleštenou mašinou a opratým dresom sa poberám na dodávke do Levočskej doliny. Nádherný areál, výborná organizácia, ľudové ceny, proste bez výhrad. Preberanie strojov zorganizované na úrovni, úpravy posledných bodov trate bolo treba prepísať do itinerára. Potom nasledujú sprievodné akcie, premietanie z ciest po svete a hlavne poriadne druženie sa pri tekutých halucinogénoch. Napríklad s Karčim a Molom prehovárame Slava pri prechode na 2. promile, aby predsa len zajtra štartoval.
Ráno, po povinnej rozprave štartujeme podľa pridelených čísiel priamo z kempu. Po niekoľkých metroch je prekážková „trialová“ trať pozostávajúca z prejazdu rampou, po pneumatikách, nasledoval slalom, úzka doska a kopa paliet. Odignoroval som pokus o slalom, fasujem 2 trestné minúty a vyrážam na trať. Road book sedí opisne aj obrázkami, no nie dlho po začiatku sú nepresnosti v celkovej kilometráži až do 1,5 km. Nevadí, podrobné opísanie trati všetkých bezpečne vedie v tejto časti trate vpred.
Začiatok viedol po zmesi asfaltu, rýchlych šotolín a blativých cestách. Práve blato na mojom obutí predstavovalo vážny problém. Postupne sa prepracovávam dopredu (mám 20-ku), ale niektorých jazdcov predbieham aj 3x. Proste niektoré odbočky prebieham vo veľkej rýchlosti a nestíham zabrzdiť. Onedlho som takmer vpredu, uberám a držím sa chalanov, aby sme si stíhali navzájom kontrolovať rýchlo ubiehajúce odbočky. Navzájom spolupracujeme a preto nik neblúdi. Hmla a mraky klesajú vysoko v horách na trať, niekedy sa viditeľnosť dosť zhoršuje a kondenzuje nám voda na okuliaroch. Napriek tomu jazdíme rýchlo a s prehľadom. Onedlho pristávame pri prvom kontrolnom bode a v zmätku niekoľkých jazdcov pokračujeme.
Tu niekde začína to pravé orechové. Označenie v itíku smrdiace mláky bolo jedno ako hnojisko páchnuce miesto s hlbokým čiernym blatom a konármi, vo chvíli môjho príchodu nevyjazdené. Neváham, vletím doň, ale v poslednej mláke mi zadok bez dezénu strelí o 90° doprava a ostávam zakliesnený krížom cez hnojisko, inak umiestnené v strmom svahu. Zázrakom nepadám (to bolo šťastie, určite nie jazdecké umenie), zoskakujem z motky a močovka sa mi hrnie vrchom do čižiem. Nedarí sa potlačiť ju dozadu, jazdci mi vracajú potupu predbehnutia aj s dávkami blata zo zadných kolies. Nakoniec jeden pomáha (vďaka, ale zabudol som štartové číslo) a naháňačka pokračuje. Onedlho letíme hore najkrajším výjazdom súťaže. Dlhý 1,6 km, nádherne strmý, plný veľkých kameňov a dreva. Predbieham všetkých predbehnutých a lepím sa na dvoch chalanov na 600-kách. S nimi prechádzam v trojici veľkú časť stredného úseku. Nasleduje veľa vojenských, kedysi spevnených ciest, valíme miestami cez 140. Ja stále v stupačkách, lebo inak si netrúfam v prachu zvírenom chalanmi tesne predo mnou. Do toho vytrvalo mrholí a svinstvo sa ochotne lepí na KTM aj na mňa.
Cesta sa opäť zhoršuje až po nepríjemné, hlboké koľaje plné veľkých kameňov. V tomto úseku moje ego utrpelo veľkú ranu, keď ma predbieha Moravák na Afrike s výkrikom „Uhni prde!“. A za sebou má ako prilepenú ďalšiu LC8. Je nás 5 v skupine na úzkej ceste, preto sa trháme. Ja pokračujem s afrikáncom po hrozných cestách a okolo bodu 67 až po cca 77 netuším kadiaľ ideme. Iba posúvam itík podľa kilometráže. Táto časť trate bola popísaná značne diétne a pre rýchlych jazdcov znamenala nutnosť jazdenia vo dvojici. Pred dvojitým brodom sa chytám a vediem zmäteného parťáka. Niekoľko kilometrov predtým sme absolvovali nepríjemné prudké zjazdy, našťastie bez pádov. Napájame sa na asfalt, civilizáciou frčíme na motokrosovú trať pri Levoči. Zastavenie je na druhom kontrolnom bode. Som posledný v skupinke, nejde vybaviť všetkých naraz. Preto čakám na písanie kilometráže a času a potom absolvujem kolo po vážne výživnej trati. Kto prejde celú je bez penalizácie. Čaká ma posledný, banálny úsek do cieľa. Až doma som porovnal fotku z mobilu a môj záznam z bodu 94 a chápem, prečo míňam odbočku a strácam možno 10 cenných minút. Vraciam sa našťastie na miesto chyby, vešiam sa na inú LC8 a dorážam do cieľa. Postupne sa trúsia jazdci, zablatení, mnohé motorky pokrivené a rozbité, ale všetci s úsmevom na tvári. Nie som výnimkou. Navrch mali mierne jednobuchy, ale charakter trate nakoniec pomiešal rovnomerne všetky typy strojov. Myslím, že viac tiralových výjazdov a zjazdov by nemalo význam. Bola to predsa rely!
Organizácia, miesto zrazu aj trate boli fantastické. Všetko klapalo, myslené bolo na snáď všetky maličkosti. Takéto niečo sa dá vykúpiť iba obrovským úsilím organizátorov a ich nefalšovaným zanietením. Naproti tomu aj jazdci dodržiavali elementárne pravidlá slušnosti a iba sa všetci radostne sťali.
Trať bola dobre namotaná a neverte Awiovi, že bola ľahká. Kto vie jazdiť, ide na hranici možností rýchlo a má čo robiť. Riešenie nástrah v plnej paľbe dalo zabrať a všetci jazdci s časom pod 3 hodiny tuho gazovali. Aj rekreačne jazdiaci jedinci mali čo robiť. Ja za vrcholný výkon považujem 2. miesto Jozefa v najsilnejšej kubatúre jazdiaceho na BMW GS!!! Alebo Dobišovcov na Varanoch či Karčiho na úplne zjazdených cestných gumách.
Morálnymi víťazmi sú všetci zúčastnení, ktorí často bojovali viac s traťou alebo s vlastnými obavami pred štartom. Ako Slavo na V-Smreku prejdúci s pomocou Molu všetky kritické úseky aby blbo zablúdili pre koncom. Seba radím medzi idiotov preteku, lebo na víťaza kategórie som stratil oných 10 minút. Preto sa večer všetci plníme liehovinami. Jedni od žiaľu, iní od radosti. Iba si niekto nevie spomenúť že kto prečo.
Vo vzduchu bolo cítiť radosť z vydarenej akcie a aplauz pre realizačný tím nemal po vyhlásení výsledkov konca. Bol oprávnený. Ešte raz ďakujem Awiovi, Majovi, pomocníkom a krásnym pomocníčkam za výbornú akciu a dúfam, že nebola posledná!!! Zostal iba dobrý pocit a spomienky. Tešíme sa na foto a videá! VEĽKÁ VĎAKA!!!
Mám ísť, nemám ísť, mám ísť, nemám ísť trhám v piatok ráno lístky zo sedmokrásky, ale keď už mám od manželky a dcérky opušťák, bolo by to škoda nevyužiť. Iľko varuje pred dažďom a búrkami, ale Iľko vždy trafí počasie len nikdy netrafí štát. Celé doobedie zháňam 4-ku hliník po Nových Zámkoch, nakoniec sa v jednom klampiarstve nadomnou zľutujú a ja bastlím doma ochranu spodku motora. Spokojný so svojím výkonom asi o 17:00 vyrážam, aby som sa na Olichove stretol z Herghotom, ktorý musí samozrejme na mňa asi pol hodinku čakať. Nudný presun do Levoče sme si okorenili prejazdom cez Banskú Štiavnicu. Do Levoče prichádzame asi o 23:niečo. Sadám si ku stolu s motorajďákmi a snažím sa, aby ma Tomáš Hajduch - Awia povzbudil, že trať nebude ťažká. Ťažšie artikulujúci Ifko sa len usmieva popod fúzy. Potom ešte kecáme s Bealom o motorkách o modrých vrtuliach a celý večer sa jemne pošťuchujeme a celkovo panuje dobrá nálada. Dám nejaké pivká a zaľahnem!
Ráno ma budí štartovanie motoriek a odvážlivci, ktorí sa išli už zohriať. Rýchlo k oknu či prší? Neprší! Super. Obloha zatiahnutá, aspoň nedostanem úpal. Na poslednú chvíľu upravujem itinerár a šup na prebierku motorky. Ifko má zasa ten čudný úsmev na tvári. Zisťujem, že sobotnajší tréning v blate vytunil brzdovú páčku a brzdové svetlo neraguje na zošlapnutie. Štelujem pružinku a o chvíľu hrdo lepím na štít 60-tku. Absolvujem rozpravu, obliekam bežný turistický mundúr a nežným bozkom prebúdzam moje Varaderko.
O 10:00 to vypuklo, štartujú prví borci a trápia sa s trialovou minidráhou. Neche sa mi veriť, že to chalan na tom GS-ku dá, ale dal to. Kurnik šopa som tu dobre? Nepomýlil som si kemp? Hľadím na trialovú vložku a som si stopercentne istý, že posledné čo potrebujem je drbnúť pred zrakmi celého kempu. S rmacko-m sme dohodli spoločný útok štelujeme vysielačky a ide sa na to. V žalúdku ten pocit ako pred skúškou. Keďže som Awiu pozorne počúval, po zamávaní a vynechaní trialovej srandy z kempu odbáčam na Levoču. Po chvíli strácam kontakt s Rasťom a šípim, že to dnes bude ešte sranda. Nakoniec to vďaka precízne pripravenému roadbooku bola jediná navigačná chyba. Čítanie z roadbooku mi spočiatku robí problém, ale asi po prvých 10 kilometroch mi to už ide v pohode. Navyše zisťujem, že Garmin meria na chlp presne vzdialenosť, a tak môžem ísť podľa totalu. Prvé stúpanie do hory po premočenej tráve nie je pre nás problém. Ak to nebude horšie tak si hádam aj zajazdím. Krst ohňom však nedal na seba dlho čakať. Vidím ľudí, kamery a plno blata, kaluže jak hovado, ako to tí moji kamoši hovoril daj tam dvojku a plný kotel. Odľahči predok a hlavne nezastavuj! To sa vám povie. Majo sa tetelí od ucha k uchu za kamerou a ja mu chcem urobiť radosť a tak z Varanom efektne drbnem do blata . Chalani mi ochotne pomáhajú dvihnúť Vraníka a ja začínam tušiť, že toto nebolo dnes naposledy.
Vychádzam z lesa na čistinku, vidím motorky a tu prichádza jediná výtka celej rally. Les lemuje cesta a cesta je odvodnená betonovým jarkom na odvodnenie vody. Vidím tam koľaje od motoriek a pridávam plyn, hľadám cestičku ako zbehnem dolu na cestu, keď vidím tam betonový jarok asi pol metra pod úrovňou cesty v poslednej chvíli sa ukladám na zem. Nadávam, lebo keby som tam zahučal tak je moto na cucky. Asi šesť ľudí pribehlo na pomoc a ťaháme Varana zo škrapy. Citím, ako mi steká studený pot po chrbte. Prichádzajú na rad krásne šotolinky, lesné cestičky asfalt, no proste paráda toto sa mi páči. Awia hovoril, že prvá časť bude ťažšia a potom po CP1tke to bude ľahšie. Už si začínam myslieť, že fakt nekecal. Kecal! Strácam Rasťa a musím navigovať. Prichádzam na CP1 a je mi strašne ľúto, že je hmla a nevidno výhľady do dolín. Krásne traverzy nad dolinami musia ponúkať naozaj nádherné výhľady. Začína mrholiť. Pozriem smerom do neba a prosím tam hore „prosím neprš, lebo ma tu nájdu až na jeseň“.
Gazuj, gazuj! Tak poďme na to, zadok lieta ako splašený a ja držím plyn ako hluchý, Varaderko s tým nemá problém, lebo motor utiahne hádam všetko, počúvam ako kamene odletujú a cinkajú o hliníkový kryt motora, ... už som hore, toto sa podarilo, Prvýkrát sa zbadám, že si to naozaj začínam užívať. Nejdem rýchlo, pretože som sem neprišiel zvíťaziť, ale zajazdiť si v teréne bez toho aby po mne mieril guľovnicou nejaký prepitý poľovnícky mozog.
Zasa to zasrané blato. Vôbec nechápem, aký zmysel malo nás prehnať cez tie sračky, ale jedno viem isto, tu to nepoložím ani keby čo bolo. Sledujem KóóóTéééeM, kadiaľ to prešiel a volím tú istú stopu, zasa vidím teteliaceho sa Maja. Kamoš, tak tu Ti tú radosť neurobím. Je toto stále tá navigačná rally, 0-tý ľahší ročník? Som šťastný ako malý pes, že som neskončil v tých sračkách. Prichádzam ku stupáku, a pomáham vytiahnuť zelené GS-ko. Dovalia sa dve Varaderá a mne padá sánka. To, čo tí chlapci na tom predvieli, z toho mi dodnes behá mráz po chrbte. Uvedomujem si jednu vec, je úplne jedno či máš veľké GS, malé GS, KTM alebo Varadero najdôležitejšia časť motorky je medzi rúčkami a sedadlom. Oddychujem a prichádza MartineR z číslom 80. Zase sa ako inak podpichujeme.
Zasa blato. Už presne neviem kde, ale zasa sa kotvím. Zisťujem, že brzdová páčka sa skovala pod stupačku. Vylez zbabelec. Vybaľujem vercajg a Ondro mi drží Varadero, kým ja presviedčam kľúčom na koleso brzdovú páčku! Podarilo sa, od samej radosti si odlomím spätné zrkadlo. Som na konci s fyzickými silami. Už nevládzem stáť v stupačkách a ruky ma bolia od manévrovania s ťažkým strojom.
Brody a strmé klesanie nás privádza k ďalšiemu brodu. Predo mnou ide Rasťo a Ondro. Dávam svoj prvý brod v živote a je mi dobre. Ešte jeden brod naspäť. A zasa brod. Toto nie je zlé. Konečne zasa asfalt.
Motokrosová trať. Na toto sa môžem tak vykašlať. Rasťo ty ideš? Jasné. Do riti. Prvá lavica, výjazd zjazd, trať je suchá. Toto je puding. Zrazu ide oproti mne Ondro. Kukáme dolu na ten kolmý zjazd. Toto nemyslia vážne. Chvíľu tam postávame, prívalí sa niekto na niečom a ľup už je dolu. Zahreším a idem na to, držím zadnú brzdu a čim viac to brzdím, tým viac mi tancuje predné koleso. Díki pán Honda za CBS tu mi je na prd. Povoľujem a hasím dolu. Nebolo to také zlé. Dobrovoľný výjazd za 5 trestných minút tučne ignorujem.
Hasíme na Levoču. Krásne prašné cesty popod les, pozdĺž poľa. Hore trúbim na Ondra. Zastavujeme a fotíme sa nad panorámou Levoče. Toto je paráda, toto je trať pre nás.
Prichádzame do kempu, šťastný som ako blcha, čas 5:23. No a čo som, prešiel som to. Martiner je už osprchovaný a robí mi pekné foto. S Rasťom ideme na pivo. Všade vládne dobrá nálada a samozrejme podpichovanie. Dávame pivká, kecáme každý došiel živý a zdravý.
Neľutujem že som išiel. Počasie vydržalo tak, ako najlepšie mohlo. Spoznal som kopec super ľudí a nezostáva mi len dúfať, že sa s nimi stretnem na ďalších ročníkoch tejto skvelej akcii. Už tento rok začnem trénovať. Trať nebola pre mňa ľahká, ale nakoniec som sa veľa naučil a užil som si to. Viesť stroj po blate nie 2-ka plný, ale z rozumom. Možno to bude znieť čudne, ale naozaj sa cítim príjemne oddýchnutý od práce, ako keby som sa vracal po týždňovej dovolenke nazad. Už som to potreboval. Tam v tej hore som naozaj nemyslel na nič iné len na road book, na predné koleso, aby mi zasa neuletelo a aby už nebolo blato. :-).
Takéhoto orientačného závodu som sa zúčastnil po prvýkrát a veľmi sa mi páčil. Práca so super pripraveným roadbúkom bola úplne bez problémov (jedno malé kolektívne zaváhanie na bode č. 49 :-} ...), trasa bola super, najväčšie problémy mi urobil "gazovací úsek 47-48 >:-) ", predsa len není som tak vyjazdený v teréne. Nešiel som závodiť, ale si zajazdiť a hlavne som slúbil Vmaxovi, že ho budem čakávať, takže som dopadol, jak som dopadol :'( .
Výborne bolo vybraté miesto ubytovania, stretol som super rovnako postihnutých starých známych a aj nových típkov, urobil som Majkrovi aj nejakú tržbu, ale hlavne som sa dobre zabavil.
Žial, nenašiel som nič, čo by som mohol skritizovať, máte šťastie ;-) .
Teším sa na ďalší závod (začínam trénovať :-D ). Čús ...
Očividne sa podoba počiatočnej myšlienky MOTORIDE RALLY zmenila, keď ešte na vlaňajšom Dobročskom MOTORIDE RALLY sa cela akcia niesla v duchu viac-menej nespútaného brázdenia lesov a lúk.Cele je to ovplyvnené novým cestným zákonom, avšak ovplyvnené tým správnym smerom.
Tohtoročné RALLY bolo skutočným rally, ktoré by sa dalo prirovnať ku profi závodom aj keď šlo len o hobby závod, alebo o "účelnejšiu formu povozenia sa".
Tak isto účasť jazdcov sa nám z roka na rok rozrastá a to i o zahraničných...a to nie hocijakých, ale jazdcov perfektne vyjazdených, čo som mal sám možnosť skúsiť.Mojim cieľom bolo umiestniť sa v prvej 3ke k čomu napovedal aj môj štýl jazdy (Orin by vedel o tom hovoriť :-D ) no nepodarilo sa.Možno aj kvôli tomu,že v Awiovich smradľavých mlákach som sa nedokázal len tak prizerať na trápenie sa jazdca s ťažkou KóóóTíííEmmm (ale o tom tento závod je), možno kvôli tomu, že mám starú vraždu ale aj tak musím zložiť klobúk dole a to pred všetkými a hlavne pred jazdcami na ťažkých mašinách. Trať sa mi totiž to miestami zdala pre ťažké stroje dosť náročná, no i tak bola na 1-ku
Organizátorom patrí môj veľký obdiv a moja plná podpora do budúcna.Ostáva nám len dúfať, že o rok sa opäť zídeme na takejto skvelej akcii ;-) Awia a team DAKUJEME
Filip napísal vlastnú reportáž na svojom webe advrider.cz
Akcia bola veľmi dobrá, tj. miesto konania, atmosféra, organizácia... Ja som sa tam cítil dobre. Nejake negativa som ani nepostrehol a asi ani neboli.
Z pohladu "pretekara":
Akcia bola spojena s Touratech travel event ale je jasne ze väcsina jazdcov sa sustredila hlavne na rally. Pre mna
bolo lakadlom zajazdit si legalne v neznamom terene. A ked sa k tomu pridala este aj sutaziva atmosfera tak to
nemalo chybu. Pozitivne hodnotim pracu "technickych komisarov" pri preberani motocyklov a vybavy.
Roadbook bol spraveny dobre. Km sedeli sice len do cca do 1/3 trate. nasledne sa "nieco" stalo a uz mi km velmi nesedeli, ale ziadny podstatny problem (asi sa mi z tolkeho nulovania pokazil tachac) Trat bola podla mna stredne narocna. Miestami boli aj tazsie useky kde som si po prejazde pomyslel: hmm.. GS-kari ked toto prejdu tak klobuk dole :-). Jazdu stazovala vo vyssich polohach hmla, kedy som nevedel ci mam ist s okuliarmi alebo bez nich (nedalo sa ani tak ani tak).
Co sa tyka toho ci tuto akciu zopakovat viac krat do roka... Hmm neviem, vsetkeho vela skodi. Ale bol by som rad keby sa Motoride enduro... opakovalo aspon kazdy rok nadalej ako je tomu doteraz.
No ja som sa prihlásil na takúto vec po prvý krát takže sa radím to tretej skupiny čo chcú vedieť či ich ,,nová motorke" (prvá sezóna) dokáže v teréne. Jazdca som veľmi nepripravoval. Iba po teoretickej časti. (menší tlak v pneu, tlmič na fest, stupačky a váha na predne koleso) Motorku som vybavil nosičom kufrov a padák som už nestihol. Podcenil som pneu. Ifk0 my dal pri prebierkach otáznik, ale mňa to neodradilo. Veď vyskúšam. Prepísať itinerár (biela Milkina a zelena fixka na fotke) a môžem isť.
Trial ma zastavil na stojane hneď na pneumatikách. dosky v pohode slalom za 2 minúty otočka a doska a hromadu paliet obieham. ideme. na asfalte nulujem ale podarilo sa my to až po 400metroch takže som v sklze. Ale neskôr sa to vyrovnalo. po príjazde za zákaz ma už predbieha 54-ka (víťaz kategórie 1V600) no neodrádza ma to a snažím sa ho držať, ale na trávnatom výjazde mi prchá a prichadza dezorientácia. Ale po príchode ďalších dávame na väčšinový názor a pokračujeme. za posedom prichádza prvý pád a ja staviam na druhý krát motorku na kolesá. prvá mláka a pneu ma opúšťa. pred druhou mlákou to obraciam a beriem do zajačích a beriem to pravou stranou lesom. a odstupujem od závodu. pripájam sa k URALISTOM a sledujem brodiacich sa závodníkov. prichádza Vmaxove vyťahovanie z priekopy a smer asfalt a skratka k smrdiacim mlákam. po šotolinovom výjazde som rád že ma motorka nesklamala. po zhliadnutí mlák a par pádov závodníkov to točíme k závore a smer CP1 aj z Wildman-om. Po príjazde náš Kočky ponúknu minerálkou a foto pri pamätníku a smer motokrosová trať a potom kemp. Zápis príchodu a ukončenie z penalizáciou za neprejdenie celej trate. Večerná zábava z Wildman, Vmax, rmacko a další. Organizátorom veľké + Nabudúce skúsim nepodceniť pneu.
Pridané: 11.06.2009 Autor: Tomáš Hajduch - Awia Zdieľať
Predchádzajúci | Seriál článkov: Motoride Enduro Rally | Nasledujúci
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 192296 | Včera: 173418