Yamaha XTZ 660 Téneré 1999

Hm....toto je zložitý príbeh, plný náhod, chaosu a iných faktorov, ktoré by som teraz už ani podrobne neriešil. Určite sa nejednalo o túžbu po prvej motorke, nejednalo sa vlastne o nič. Najprv som si povedal, že o nej písať nebudem, lebo nie je o čom, ale časom som zistil nové dimenzie, ktoré táto mašinka mnou nazývaná najprv stará hrča a neskôr stará hrčka, ponúka.

Bol to nejaký motorajďácky zraz na Planinke, kde sme sa v kolektíve opili ako mladí cigáni na zemiakovej brigáde, že nebolo žiadneho kontaktu, proste serióznosť úplne zlyhala. Chlastom otrovený modzek si na druhy deň zmyslel....že tažké enduro. Neviem, neriešim, ale asi ľahké ostré enduro (DR-Z400E 2007) mu bolo príliš obratné, nie som neurológ, ani cétečko, aby som vedel, čo sa vlastne alkoholom v ten večer poškodilo. No, tak som začal surfovať. Najprv Hondy Afriky, držali ma celý deň. Potom sa to zlepšilo, prestal som vracať a prišiel som na to , že Tenerky sú za polovicu. Bingo...pokrok. Tak som dojednal obhliadku. Mašinka pekná, pár vád na kráse, motor tichý ale lenivý, ok beriem. Ešte stále som netušil prečo. Bol som sa na cice pár krát povoziť a zistil som, že miesto čopra môže byť, vhodná na stavy únavy, čisto na vozkanie sa, hlave rozflákanejšie cesty a šotolina.

Po prečistení karbeca, vzducháča, sviečky a základných prkotín som zistil, že motor nie je až taká spomalená tragédia, ako to vyzeralo na začiatku. Dokonca keď prispojkujem jednotku, odskočili z chodníka pred barom aj úplní notorici, ktorých máločo pohne. Vysoká koza, ktorá cez nohu odskočila ako kobra, ich pohla. Blbý úškrn do prilby, chlastaj ďalej synu. 1,2,3,4,5 celkom živo, že to stačí na sériové autá s bežným vodičom aj na otvorených rýchlych cestách. Päťka je dosť cestovná, ale len do 120-130, potom je to tá slabšia stránka jednovalca- vibrácie a že už zrýchľuje len o ničom. Ale nechystám sa na tom do Číny ani predbiehať Pištovho NISSANA Z350, takže žiadna panika. Skôr sa mi zapáčil motardový charakter mašiny a prepletanie sa autami pred mestami a v centrách. Skutočne opičáreň ako sa patrí s pískaním zadku, zrazupylnom cez spojku a kmitaním s mašinou doľava doprava ako gejša s vejárom. Klopkanie na čelo od protiidúcich je zhruba porovnateľné s GSR600. Už viem presne, kedy radiť 4-3 a 3-2, aby jednovalec blokol zadné koleso, ktoré krásne pískne, ušetrí zadnú brzdu a prismeruje motorečku do zákruty.

Mašina sa nekrúti, nakláňa sa nepochopiteľne ľahko a nerovnosti sa neriešia, ak tak len pre zábavu sa pred nimi prdne po plyne, úplne jedno v akej rýchlosti. Ha a teraz pointa číslo1, že čím ma očarila. Na cestovanie niekam po našich cestách oproti motorke SS- like charakteru je to univerzálny krížnik, ktorý znesie náklon, drží stopu a človek nie je ohrkaný. Keď som videl ako drží stopu aj v náklone a poberá nerovnosti, som sa zamyslel...ako to do Marie ide na najmodernejšej Tenerke ? A pointa číslo 2. Offroad táto mašina krásne prepružuje. V stupačkách (ak nie sú mokré alebo neodmontované gumy) sa dá ísť prískokom a na plyne. Krásne sa dá aj stredne ťažký terén, čo som preveril na Motoride enduro rally. A to aj na polocestných gumách, ak je sucho až polosucho. No na drapáku okrem vysokých skokov a mazľavého blata to musí byť vysoko prejazdná a zábavná mašina.

Doteraz som tieto stroje považoval za nemožné hebedá, ktoré sa na niečo hrajú. Ale nie je to tak. Závisí to len od jazdca a gúm a 90% všetkých ciest, neciest je vašich. Stavba mašiny, pruženie, posed a ťažisko svedčia o pôvode tohto typu motoriek. Teraz nejaké štandartné veci, že sedlo pohodlné, palubovka v norme, zodpovedajúca dobe, vypletané kolesá enduro rozmerov, predná brzda o ničom, zadná slušná a dávkovateľná, možnosť nabaliť bagáž, zásuvku som si domontoval, plexi čo to odkloní, hromada padákov, ktoré motorku chránia pri páde úplne dokonale a tak. Zastavil by som sa pri dizajne tejto mašiny. V porovnaní s novými ťažkými endurami je to asi ako keď pri sebe stojí starý hranatý Land Rover s praxou a nová Toyota rav4. Toto ma tiež na nej očarilo, vyžaruje z nej poctivá tvrdosť, žiadne pózerstvo alebo zmäkčilosť, ona si hrdo stojí a čaká na použitie. Nepózuje, nečaká žiadny obdiv, prvý je účel. Je to potomok dakarských špeciálov. A kým nás súčasná produkcia endúr až na pár výnimiek bude kŕmiť tým čo kŕmi, nechám si túto starú hrčku. Verím, že sa preberie Suzuki, ktorá to napríklad s V-Stromom určite nemohla myslieť vážne a nemá ani modelový rad DR-Z 2008,2009. Titul kráľ Álp je dobrý marketing, ale nič viac. Verím, že kujú niečo na štýl DR800 BIG, ktorý keď som minule stretol v Brne na okruhu s jej zobákom, hranatým svetlom a brutálnou konštrukciou, tak som 10 minút stál, čumel a skoro som začal veriť , že je to božie dielo. Yamaha sa s novou XTZ pochlapila, Honda Varadero je pretučnelá a má nízky podvozok, KTM ma silno dráždi s 990 Adventure, BMW ma všetko nízke. X Challenge je síce ľahké aj vyššie, ale dlhé cesty a vyššie cestovné rýchlosti (150) sa konať asi nebudú. HP2 Enduro by zvládlo hodne, ale absencia štítu a hlavne cena ho znevýhodňujú. No a po čase mi došlo, že môj náhodný, ehm, :-) dosť nekoordinovaný nakúp tejto mašiny je vlastne zoznamkou s ťažkými poctivými endurami a pokusom, že ako by to asi išlo. A veru by to išlo. Príde čas, keď ma prestane baviť sa otĺkať na CC a MX tratiach a SS štýl si vychutnám už len v Brne, prípadne snáď pri Trnave, na nejakej olaminátovanej potvore. Momentálne typ stroja, o ktorom píšem, považujem za najoptimálnejší na naše cesty a necesty, stredne dlhú (do cca 600km denne) turistiku s ľubovoľnou offroad vložkou, vhodné i do mesta a dá sa aj poklopiť.

Pozrime sa koľko som o motorke, o ktorej som pôvodne nechcel písať, napísal. Tak si počítajte, pouvažujte, motorky stoja za ten čas i peniaze. Keby som ja bol pápež, modlili by sme sa k motorkám, keby premiér, v každej dedine by bola MX a CC trat, v každom kraji okruh, motorky by mali pravidlá odlišné od áut a lacnejší benzín. Záver nenapíšem žiadny, všetko je otvorené...Treba ísť ďalej, jazdiť a uvažovať.