Tenkrát poprvé

Vždy keď niečo organizovali, sa mi do toho dostala nejaká iná záležitosť. Ale ako sa hovorí: „kto čaká, ten sa dočká.“ A to čakanie stálo za to. Jedného dňa mi prišla pozvánka na akciu. Na akciu, ktorú organizuje DUCATI Slovakia. Konečne! Konečne je to tu!

Voľno v práci som si vybavoval už týždeň pred. Ale ešte pred tým, na čo som sa tak strašne tešil, bolo treba urobiť garančnú prehliadku po desať tisíc. Tak vyvolávam Rišovi na mobil každý deň, že kedy to konečne spravíme. Nakoniec som ho asi zlomil a aj keď mal práce vyše hlavy, dohodli sme sa na utorok. Garančka spravená, voľno vybavené, mapa kúpená, môže sa ísť do Maďarska na Pannonia ring.

Ráno vychádzame s bratancom a jeho Hondou CBR600F o siedmej zo Senice. Pred nami je ani nevieme koľko kilometrov cesty. Ale tešíme sa na okruh a motorky. Po nekonečnej trase konečne zosadáme na Pannonia ringu pred mestom Sarvár. Cyklocomputer vyčísli trasu na 235 km. Už pri vjazde do areálu ma zaplavuje ten zvláštni pocit. Pocit prebúdzajúceho sa pretekára vo mne. Prichádza na miesta pre účastníkov Ducati dňa. Zdravím sa s Pádrem Quadrem, Campem, Hergotem, Cygnem, Loni, vlastne skoro „s ceuú Ducati sebrankú“ no a samozrejme tímem Ducati Slovakia na čele „s fest najmotorkárskejším šéfem jakého poznám, Seňórem Lubošem Gréčem“ Tento človek má môj obdiv a uznanie. Je to chlap na správnom mieste a je motorkár. Žiadny namyslený snob! Vždy ma privíta podaním ruky a potľapkaním po pleci. A samozrejme privítal aj Hidiho, ktorý prišiel na Honde. Po malom odpočinku sa rýchlo idem objednať na jazdy. Najprv povypisovať papiere, vybrať skupinu a číslo. Doma som si nalepil moje číslo z mláďí, keď sme pretekali na Simsonoch a pinckoch. 27 Mikulec.

27 Mikulec

No a teraz ho má jeden chlapček aj v MotoGP. Neviem prečo opakuje? :-) Ale keď mu prináša štastie, nech ho má. :-) Bohužial dvadsaťsedmičku už niekto mal, tak mi Pavla (dcéra majiteľa) vybrala 127. Idem za Hidim, nech sa ide prihlásiť.

Hidi

No ale ten pozerá na dve rozbité Ducni a krúti hlavou. To pred nami položili dvaja novinári. Jeden bol Awia. Nuž čo, hovorím, stáva sa aj také. Hidi že pôjde neskôr. Dobre tak idem sám. Vlastne nie sám, veď idú další a medzi nimi aj Quadra a Campa. Tí ma pred štartom upozorňujú, nech ich nepredbieham a nech ich tam nezahanbujem. Ale veď to je jasné. Šak neisom nejaký majster sveta. Ja som len Mikulec Corse.

Po krátkom zoznámení sa s okruhom zrýchľujem tempo a dovoľujem talianskym kobylkám ukázať čo v sebe skrývajú. Okruh sa mi veľmi páči a bol pre mňa ľahko zapamätateľný. Páči sa mi viac ako Brno. Za tých dvadsať minút som obehol Campu tri a Quadra dvakrát. Sorry hoši. No nemohol som inak. :-) To sa mi adrenalín už tlačil viac a viac do hlavy a odtiaľ ďalej do celého tela. Ale jazdil som v C-čku. A tak som sa na ďalšie kolo dal presunúť do B-čka, kde mali byť rýchlejší. (To už som dal dole aj spätné. Aby som ich pri tých náklonoch ako má „Chris Frmelen“ neoškrel o trať. :-) ) A oni aj veru boli rýchlejší.

v B-čku

Ale nie tak rýchly ako ja. Ale bolo to napínavejšie a vzrušujúcejšie. To sme sa stretali v zátačkách aj štyria aj piati. A to je pre mňa "jak benzín do ohňa"! To ket sem vidzeu pret sebú ňekoho jet, porát sem moseu ít pret ňeho. A biuo mi jedno či to je Japonec alebo Talian. Prosťe sem ho moseu predjet. No a tá moja kráska to asi porát zacíťiua, lebo sa úplňe utrhua z retaze. Do zátačék z rozvlňením zatkem, v zátačke s kolenem na traťi a ze zátačék buť predné luftem, alebo s mauím driftem. Porát sem nad inším aňi nerozmíšlau. Vlasňe sa svjet okolo mňa úlňe zastaviu. Vňímau sem len motorku a trať pret sebú. Ftedi sem aňi nerozmíšlau, do sem a de smjerujem. Co je po smrci, či pujdem do pekla alebo do ňeba. Prosťe úplná sloboda. Konc jak mňíši v Tibeťe, ket sa vznášajú a hledajú nirvánu. A pritem stačí len ít na okruch na svojí Ducati a predbjehnút šecko co je pret Tebú!

Keď som prišiel do depa, a zosadol som, dal dolu prilbu, až vtedy som opäť zostúpil nohami na zem. Kolená a ruky roztrasené vzrušením. Ohromujúci, úžasný, nádherný a návykový pocit. Myslím, že sa to vyrovná sexu. A asi ho to aj prekoná. Aj keď ani ten sex nieje na škodu.

No a konečne si objednávam a platím jazdu na Hypermotard a Sport Classic. Idem do depa a beriem si kľúč od Hypoša. Pozerám, že na ňom už niekto odrel brzdovú páčky. Slušné!

Tu bí kontinjú...