Matchless a Norton trial

Matchless

Podobne ako väcšina slávnych britských značiek, tak aj Matchless patrí k velmi starým značkám. Založil ju Henry Herbert Collier v roku 1878. Začal najskôr s výrobou bicyklov a neskôr vyrábal motocykle s motormi od rôznych výrobcov. Začiatkom storočia a síce v 1899 pribral aj synov a prezentoval sa ako H. Collier & Sons. Motocykle Matchless mali veľa spoločných znakov s inými značkami, pretože pod touto značkou sa prelínali rôzne konštrukcné školy a teda opticky brali na seba vzhľad iných motocyklových značiek.

V roku 1931 kúpili Collierovci spolocnost AJS a z Wolverhamptonu presťahovali výrobu do Londýna. V tom istom roku bolo vytvorené logo AMC (Associated Motor Cycles). Tu sa združili mimo spomínaných značiek Matchless a AJS aj Norton, James, Francis Barnet. AMC v roku 1966 skrachovala a štafetu prevzalo združenie NVT (Norton, Viliers, Triumph). Rodina zakladateľov sa zúčastňovala na svojich strojoch početných súťaží nielen terénnych, ale aj cestných. S trialovými motocyklami sa viaže úspešné umiestňovanie motocyklov Matchless na Reliability Trial 1000 mile (preteky spoľahlivosti na 1610 km). Mimo konštruktérskych aktivít H. H. Colliera aj jeho synovia mimo pretekania tvorili konštruktérsky tím. Charlie navrhol Silver Arrow s vidlicovým dvojvalcom (1929), mladší Bert zas Silver Hawk s vidlicovým štvorvalcom (1931). Najúspešnejšie motocykle boli však pocas existencie jednovalce, ku ktorým pričuchol tretí brat Harry (posledný znovuvskriesený jednovalec Matchless bol v roku 1987 s motorom Rotax). Úspešné trialové stroje vychádzali z vojenského modelu 41/G3L oznaceného pozdejšie len ako G3L, ktorého základom bol G3 Clubman z roku 1935. Prvé modely mali motor o objeme 347 cm3 s rozvodom OHV a oddelenou prevodovkou Burman, pevný rám bol kolískový, uzavretý. Vpredu kralovala teleskopická vidlica, ktorá bola novinkou v britskej produkcii (1940) a práve na modely G3 bola použitá ako jedna z prvých. Vojsko sa na tento model spoliehalo aj v II. svetovej vojne. Jeho civilná verzia si udržala popularitu ešte dlho po vojne. V triale sa potom dlhodobo udomácnil model G 80 CS ako výrazný bojovný polliter z 50. rokov. Nadviazal v spoľahlivosti na G3L, no vtedajší trend si potrpel na klasické terénne vymoženosti a teda bol vybavený zadnou kyvnou vidlicou s dvoma tlmičmi a teleskopickou prednou vidlicou s vysokým zdvihom. G 80 CS bol v teréne univerzálny, ako bolo vtedy zvykom a preto Ariel, či Matchless môžu evokovať nie trialové stroje ale motokrosy či endurá. Estetická diferenciácia však nastala o hodne neskôr.

Norton

Značku založil v roku 1898 James Landsdowne Norton ako Norton Manufacturing Company na výrobu reťazí. O štyri roky nato už mal v ponuke bicykel s pomocným motorčekom, ako aj súčiastky na kompletáciu motocyklov iným výrobcom. V roku 1906 predával kompletné motocykle s motormi od rôznych výrobcov a naplno sa začal venovať cestnému motocyklovému športu. Jeho nadšenie pre cestné preteky ho priviedlo na mizinu, a tak v roku 1913 svoju firmu zlikvidoval. Netrvalo dlho a Norton sa k motocyklom opäť vrátil spolu s Bobom Sheellyom, ktorý Norton kúpil a vznikla značka Norton Motors Ltd s riaditeľom J. L. Nortonom. Sheelleyho švagor O´Donovan v brooklandskej dielni zostrojil štvortaktný jednovalec Broooklands Special (1915) s objemom 490 ccm.

Norton nevyrábal motocykle pre armádu a preto všetok potenciál vložil do cestných pretekov. Tým, že Norton bol na tomto poli úspešným, vžila sa značka ako jedna z najväčších, ktorá údajne nemala s terénnymi motocyklami nič spoločné. Toto tvrdenie kontrastuje s diaľkovou kontinentálnou cestou po južnej Afrike, ktorú absolvoval J. Norton na svojom modeli Big Four 490 so sidecarom, čím dal najavo, že Norton je aj terénne vozidlo. Vtedy mal 52 rokov a celkovo absolvoval 4800 km pod tropickým nebom. Získal tým publicitu, pretože náročný blatistý výlet (v Južnej Afrike bolo obdobie dažďov) absolvoval prakticky bez porúch. Po smrti J. Nortona (1925) sa vedenie továrne opäť uplo na cestný pretekový šport. No po II. svetovej vojne sa továreň musela opäť vrátiť k modelu Big Four (1947) a v povojnovej motorizácii sa osvedčil aj stroj International. Z nich potom vzišli modely Norton Trial 350 a 500. Konkrétne to boli motory OHV a rám modelu 16H (predvojnový model).

Variant 500 bol čoskoro nahradený modelom Norton 500 T (1949). V tomto roku u Nortona spustili výrobu modelu Dominator s dvojvalcovým motorom a história sa zopakovala B. Hopwood konštruktér nového dvojvalca zistil, že preteky sú pre vedenie Nortona prednejšie ako investícia do nového motora a nového spotrebiteľského motocykla. Po kritike ho vedenie prepustilo a začala sa už tretíkrát tá istá situácia úpadku Nortona. Ako som spomínal u predošlých značiek, tak aj túto značku zachraňovala spoločnosť AMC a čiastočne unifikovala motocykle AJS, Matchless a Norton. Situácia sa prejavila aj u oživení výroby trialových trojičiek. Ale ani toto netrvalo dlho. Nasledovník NVT (Norton,Viliers, Triumph) opäť poškuľoval po cestných pretekoch. Táto situácia priviedla Norton ako aj ostatné popredné britské značky do „štvortaktnej slepej uličky britského trialu.“ Tejto téme sa budem venovať v samostatnej stati. Značka sa k záveru existencie klasických Nortonov prezentovala modelmi Commando a ES2. Nová spoločnosť Norton Motors, ktorá s klasikou nemala nič spoločné, presadzovala Wankelov motor a neskoršie nová značka prezentovala vidlicový osemvalec. Najreálnejší sa však javil projekt jednovalca z dielne Rotax v novodobom Nortone. Tento motor používa Aprilia, BMW a používa ho aj Jawa.