Lombardia a Slovinsko 2005 4/6

20.júla je jasné, že sa začíname vracať na východ. Definitívne sa lúčim s plánom prejazdiť cez významný a historický lombardský pass, Passo di San Marco. Do našich plánov v tejto chvíli nezapadá, je od nás príliš ďaleko západne, a nedá sa to v našej polohe nijako zaujímavo zaokruhovať. Ako náhradu si teda naordinujeme návrat cez Dolomity (tie sa mi tiež nikdy nezunujú) a novinkou bude časť slovinských Álp. Dnes dopoludnia chcem ale ešte skúsiť vyjsť na Passo Spina od východu, a pokúsiť sa z tohto smeru priblížiť po spomínanej ceste k Manive tak blízko, ako je to len možné. Prudké, ale naozaj prudké stúpanie začína hneď v mestečku Anfo na brehu jazera (už križovatka s hlavnou cestou je krkolomná), a krútime sa neuveriteľnými strmými serpentínami po uzučkom asfalte o vyše 1000m vyššie, kde s úľavou dosahujeme Passo del Maré (1418m), bezpochyby najvzrušujúcejšie sedlo tohto výletu!

Nemal som ani tušenia, že tento Maré vôbec existuje, a teraz takáto nádhera, nespočet veľmi ostrých vracákov v takmer kolmom svahu, ktoré nie a nie skončiť, v hĺbke pod nami husté lesy a úplne dole zelenomodrá hladina jazera Idro! Pri pohľade zdola to vyzerá ako obyčajný strmý svah, a ani sa nám veriť nechce, že tadiaľto ide cesta, a ide až hore!

V jednej zo vzrušujúcich serpentín, ktorá je dostatočne široká na pauzu sa pýtam svojich parťákov (zvlášť teda GW), či chcú naozaj pokračovať. Neočakávane dobrodružné stúpanie ich však chytilo aspoň tak ako mňa, a preto na mňa nechápavo pozerajú, a čoskoro sme hore. A tam hore? Zas pohodička v podobe útulnej a čistej horskej chaty, kávička, jazda náhornou planinou na Passo della Spina (1521m)...a stop!

Žiaľ, ani odtiaľto sa k Manive nepriblížim (stavebné práce hneď v prvom vzrušujúcom tuneli (ako Zoncolan) – takže chiuso a návrat k chate!). Ale o rok to snáď už bude opravené! Exponovaný traverz z Passo Spina na západ smerom k Dosso Alto a Manive vyzerá naozaj lákavo!

Musí to byť úžasný, sotva s niečím porovnateľný okruh: neskutočný Passo del Maré, nasledujúci Passo Spina, šialený traverz cez Dosso Alto až k Passo di Maniva, ďalej po šutri gigantickou panoramatickou cestou cez spomínané sedlo Giogo di Bala až na Passo di Croce Domini, a odtiaľ cez Goletto Gaver a Bagolino späť k jazeru Idro!

Nám to teda teraz nebolo kvôli zosuvu na jednom z kľúčových miest nebolo dopriate prejsť úplne, ale určite sa posnažím sa tam čoskoro vrátiť. Ktovie ale kedy to bude, tak tam choďte vy už túto sezónu, a dajte mi vedieť!!! Ináč odporúčam horeopísaný smer, t.j. Spina-Maniva, priepasť bez zvodidiel na kraji sotva 2m širokej cesty budete mať po ľavej strane.)

Opatrne, ale naozaj opatrne klesáme teda z Maré späť do doliny, je už takmer poludnie, preto treba kopnúť do vrtule, a nastáva alpský presun. Vraciame sa totiž cez Dolomity, a na záver je na pláne Slovinsko, ako náhrada za západnú Lombardiu. Do Dolomitov sa dostaneme cez Trento, a z polodiaľnice č.47 za Borgom odbočíme na sever, kde cez úžasné tiché sedlo Passo Manghén (2047m – z juhu je stúpanie po uzučkej ale novo vyasfaltovanej ceste doslova nekonečné!) prekonáme „hranicu“ medzi Trentinom a Dolomitmi.

Pokračujeme cez Predazzo, zasnený Passo di Valles (2023m) až pod Marmoladu, kde máme v osade Caprile šťastie na slušný, voľný a prekvapivo lacný hotel. (Opäť sa oplatilo trochu hľadať: v hoteli Aurora v Saviner di Caprile sme sa v júli v srdci dolomitov ubytovali za 20 Euro/osoba vrátane slušných raňajok!)

Môžeme vrelo odporučiť, izby sú síce staršie a skromnejšie zariadené, a spali sme traja v štvormiestnej, ale izba mala balkón, funkčnú kúpeľňu a všetko čisté, iné hotely začínali na 35 Euro bez raňajok a bez parkoviska).