Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 19.04.2006 Autor: zeze
Čitatelia: 10685 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
Z Croce Domini sa spúšťame na západ, kde po nekonečnom, ale nekonečnom vykrúcaní dosahujeme mesto Breno. Po natankovaní smerujeme na sever po ceste č.42, a za osadou Cedégolo dávame pozor, aby sme neminuli odbočku doľava, ktorou začína stúpanie na nenápadný Passo del Vivione (1828m). O Vivione som sa toho nikde veľa nedočítal, a vlastne sme ho do trasy zaradili „iba tak“. Ale už doslova prvé metre naznačili, že „to nie je len tak“:
Momentka zo záveru stúpania na Vivione už po vynorení sa z lesa dáva predstavu o tejto ceste – aj keď tu je už dosť široká! |
stúpanie východnou rampou je poctivých 19 kilometrov stúpania, zarezaného v strmon svahu v hlbokom lese, po (novej) asfaltke širokej sotva dva metre, kde nevidno za žiadnu zo snáď tisícok zákrut, a žiadna „rovinka“ nie je dlhšia ako 10 metrov... po vzrušujúcom a stresovom stúpaní sa ocitáme v nádhernom sedle s peknými výhľadmi, jazierkom a útulnou horskou chatou, kde kávičkujeme.
Idylka v sedle – útulná chata a pár motorkárov |
Klesanie na západ je podobné ale kratšie (začiatok je vzrušujúci asi 2km traverz nad priepasťou, neskôr cesta klesá dnom doliny), zato s lepšími výhľadmi (nad hranicou lesa), a asi po 3/4hodine jazdy (nekonečné zákruty) sa cez Passo di Palline (1108m) dostávame do Brena. Nasleduje únavný výstup (prerušený obedom v pizzerii, do ktorej sa dá sotva odbočiť zo strmej uličky...aj tu jeden príklad – reštika zašitá v strmej uličke vysoko nad centrom, už pri stúpaní na relatívne bezvýznamné sedlo Croce Domini, my traja v tom čase jediní hostia, veľké chutné pizze nám urobili radi, a stáli iba okolo 6 euro za kus! Nie vždy je príjemnejšie džgať sa niekde paštikou, keď sa dá najesť pohodlne, kultúrne a prakticky za slovenské ceny), späť do sedla Croce Domini (no, záver výstupu je fakt pekný, cesta širšia ako v doline, asfalt kvalitný). Tu sa rozdeľujeme, a my dvaja s Paťom s ľahšími motorkami pokračujeme nespevneným stúpaním k vrcholom tohto výletu!
Začiatok stúpania z Croce Domini (chatu vidno v pozadí) na traverz, vedúci na Giogo della Bala |
Áno, je pred nami 9km pisty, stúpanie, na ktorom neslobodno zastať(asi 1,5km), a neskôr traverz (asi 8km) z Croce Domini, cez sedlá Giogo della Bala (2128m), Goletto delle Crocette (2071m), a neskôr klesanie (asi 6km už po asfalte) do sedla Passo di Maniva (1664), akejsi križovatky sediel. Ak to mám v krátkosti opísať, je to úžasná panoramatická cesta po horskom hrebeni vysoko nad okolitým svetom, s neopísateľnými výhľadmi (ako Panoramica delle Vette). Úplná samota a zvedavosť, či to tu naozaj vyzerá ako na fotkách (skutočnosť je stokrát krajšia), moje emócie ešte znásobujú.
Cesta na Giogo della Bala je panoramatickou cestou s neskutočnými výhľadmi, spontánne zastavujeme na mnohé fotopauzy |
Tieto sú zakrátko vystriedané veľkým sklamaním, pretože cesta, kvôli ktorej som sem hlavne prišiel, teda cesta z Passo Maniva cez Passo del Dosso Alto na Passo Spina je neprejazdná kvôli kamennej lavíne, ktorá sa zosunula po tejto jednej z najvzrušujúcejších alpských ciest vôbec.
Takto sa skončili moje túžby prejsť zo Spiny na Manivu... to by som neskúšal prejsť ani pešo |
Som taký rozladený, že po návrate na Passo Spina neviem prečo nepokračujeme serpentínami priamo do Bagolina, ale robíme namáhavú obchádzku cez Bovegno a Vestone, a veru sa už zasa stmieva, keď pristávame pred našim hotelom. Na tachometroch dnes pribudlo vzhľadom na charakter absolvovanej trasy neuveriteľných 274km!
Pridané: 19.04.2006 Autor: zeze Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 305886 | Včera: 140305