Slovensko 2001 2/5

Noc prebiehala relatívne kľudne, sem-tam som sa prebral a skontroloval motorku. Niekedy po polnoci začalo pršať, čo ma čiastočne aj potešilo, lebo som sa nebál, že by ju niekto v takomto počasí kradol. Na druhej strane, ráno, keď sme sa prebudili, bolo všetko mokré. Ale nečakala nás dlhá cesta, takže sme sa nemali kde ponáhľať. Začal sa ďalší teplý deň a okolo 10:00 bolo všetko znovu suché. Keď sme sa pobalili urobili sme si ešte jednu fotku v raji.

Odchádzame zo Slovenského raja

Dnes sme si to nasmerovali do Liptovského Mikuláša. Tam sme mali zájsť po kľúče od chaty, v ktorej sme mali stráviť nasledujúce dva dni. Cesta prebiehala v pohode a ja som mal čas motorku lepšie spoznať. Pomaly ale isto stúpala aj naša cestovná rýchlosť a prišli aj prvé predbiehacie manévre. Na diaľnici do Mikuláša som otestoval aj maximálku mojej Kawy. Udávaná je síce 140-tka, ale podarilo sa mi ju rozbehnúť na 180 km/h a to vo dvojici a komplet nabalenú. To je naozaj slušný výkon na tak starého naháčika. V Mikuláši sme zohnali kľúče od chaty a rozhodli sme sa pozrieť si Liptovskú Maru. Odporučili nám pláž Liptovský Trnovec. S miernymi problémami sme to našli. Tu som zažil príjemné prekvapenie, keď sme chceli zaparkovať. Parkovanie tu bolo samozrejme platené a tak som sa spýtal tej pani či je aj strážené. Tá keď nás zbadala s úsmevom povedala, že síce nie, ale že motorku máme zaparkovať tu pri nej a že nám na ňu dá pozor, že si tu môžeme nechať aj všetky tie veci. Bola veľmi ochotná, takže som nemal žiadne obavy. Zhodili sme zo seba kombinézy, zobrali uteráky a vyrazili na pláž. Tam sme strávili asi dve hodiny, z toho asi hodinu čakaním na pivo (poniektorí nealkoholické). Potom sa začalo zmrákať a ochladzovať a tak sme sa vydali späť k motorke. Okrem našej tam už stálo aj nejaké nabalené BMW z Nemecka. Pekne sme sa poďakovali za postráženie a vyrazili sme na chatu. Tá sa nachádza v Nízkych Tatrách v dedinke Vyšná Boca. Cesta tam, nám pekne ubiehala po pekných cestách. Hlavne stúpanie z Kráľovej Lehoty až do Vyšnej Boce som si vychutnal. Nebolo tu veľa áut a cesta bola kvalitná v krásnom prírodnom prostredí. Keď sme dorazili na chatu prišiel na nás už aj hlad. Rozhodli sme sa nechať batožinu na chate a skočiť na bryndzové halušky na neďalekú Čertovicu. Je to horský priesmyk vo výške asi 1200 m.n.m. Keď je pekné počasie je odtiaľ nádherný výhľad. To však nebol náš prípad, pretože počasie nám vôbec neprialo a začalo aj kropiť. Vychutnali sme si teda naše halušky na terase motorestu. Medzitým tam dorazili aj dve motorky. Boli to dvaja Nemci, jeden na staršom BMW a druhý na novom naháči Suzuki. Keďže jazyková bariéra bola neprekonateľná, tak sme ich len poprosili, aby nás odfotili.

Vrcholová fotografia na Čertovici

Potom sme sa vybrali naspäť na chatu. Vyšná Boca je hneď prvá dedina od Čertovice smerom na Liptovský Mikuláš vzdialená asi 8 km. Cestou sme spravili ešte jeden záber na Bocu z kopca Čertovice a keďže začínalo už vážne pršať ponáhľali sme sa na chatu. Ponáhľali sme sa však pomaly, lebo to bol môj debut v daždi. To som ešte netušil koľko vody ma ešte čaká. Na chate sme zakúrili v peci, keď prišiel sused z varovaním, že motorku by som nemal nechávať vonku, pretože sa tu kradnú a minulý týždeň tu ukradli nejakému Nemcovi... Už som si na takéto varovania začal zvykať, tak sme motoku dotlačili do predsiene chaty, kde bola v bezpečí. Vonku sa zatiaľ strhla riadna búrka, takže sme boli radi, že netrávime noc v stane. Na druhý deň sme si naplánovali znovu turistiku, chceli sme pokoriť Ďumbier, najvyšší vrch Nízkych Tatier. Lenže ako to býva zostalo znovu len pri plánoch. Celú noc pršalo ako z krhly a ráno vôbec nevyzeralo, že by chcelo prestať. To však nebolo ešte všetko, keď som ráno vošiel do kuchyne s prekvapením som zistil, že je zatopená vodou. Po chvíli som prišiel nato, že praskla hadica z boilera a voda sa z nej prúdom valila a zatopila celú špajzu, v ktorej bol boiler. Skočil som do tej ľadovej vody, ktorej tam bolo po kolená a zastavil som prívodný kohútik. Potom som šiel hore do našej izby oznámiť Dadi tú "šťastnú" novinu. Polovicu dňa sme strávili upratovaním špajze a kuchyne. Potom sme tam zapli ohrievače a začali sme ju sušiť. Nešťastie bolo v tom, že celú noc dážď bubnoval na strechu chaty a tak ani nebolo počuť tú striekajúcu vodu. Na Ďumbier sme už mohli zabudnúť a tak sme strávili zvyšok dňa sledovaním správ v televízii o všetkých možných záplavách na Slovensku alebo sledovaním búrky, ktorá sa odohrávala za oknami chaty. Večer keď sme šli spať som len dúfal, že na druhý deň sa počasie umúdri, lebo sme mali naplánovanú ďalšiu cestu.

Pohľad na Vyšnú Bocu z Čertovice