Slovensko 2001 3/5

Po 48 hodinách súvislého dažďa sa počasie zlepšilo. Bola síce zima a mokro, ale aspoň nepršalo. Rýchlo sme sa teda pobalili, aby sme to využili a vyrazili sme znovu na cesty. Najprv sme šli znovu do Mikuláša odniesť kľúče od chaty a odtiaľ sme mali namierené do Trenčína. Cesta prebiehala bez problémov a vyzeralo to, že aj počasie nám začína priať. Cestou sme sa zastavili pod hradom Strečno, kde sme si oddýchli a najedli sa. Len sa nám akosi nechcelo ísť na hrad. Tak sme sa uspokojili s tým, že sme ho videli a šli sme ďalej. V Považskej Bystrici sme mali ďalšiu prestávku. Zastavili sme sa u mojej rodiny na návštevu, kde nás vynikajúco pohostili. Odtiaľ to bolo do Trenčína len náskok. Keď sme tam dorazili môj Dedko nás už očakával. Motorku som zaparkoval do bezpečia garáže. Dedko sa na nás veľmi tešil, pretože sa nevidíme veľmi často. Strávili sme s ním celý zbytok dňa.

Na druhý deň sme sa išli prejsť po Trenčíne a samozrejme sme navštívili aj Trenčiansky Hrad. Ten je veľmi pekne zachovaný. Hoci som na ňom bol už neraz, aj tak to stálo za to.

Pohľad z najvyžšej veže Trenčianskeho hradu

Na obed sme pripravili Bryndzové halušky a upiekli koláč so všetkého možného čo sme našli v Dedkovej záhrade. Poobede sme sa vydali na krátky motovýlet do okolia Trenčína. Je naozaj pekné, škoda, že nám znovu neprialo počasie. Za cieľ sme si zvolili dvojicu známych hradov Čachtice a Beckov. Po ceste bol prvý hrad Čachtice.

Podľa mapy nebol problém nájsť dedinu Čachtice, ale tam sme stroskotali. Chýbalo tam akékoľvek označenie, kadiaľ sa dostať na hrad a tak sme si typli jednu cestu, ktorá sa nám zdala správna. Vydali sme sa smerom do dediny Vyšňové. Cesta sa hneď zúžila a začala sa kľukatiť. Popri ceste viedla železničná trať, ktorá kedy-tedy vystúpila vyššie. Tu som zažil aj jednu nebezpečnú situáciu. Cesta bola rovná a po pravej strane bola železnica. Nešiel som ani rýchlo (asi 60 km/h) keď sa cesta z ničoho nič stočila doprava. bol tam totiž taký podjazd popod železnicu. Problém bol v tom, že táto prudká zákruta nebola nijak označená, ako sme zvyknutý, tými červeno-bielymi šípkami. V smere cesty však pokračovala poľná cesta, takže z diaľky to vyzeralo, že cesta je rovná. Dobre som tu overil brzdy môjho stroja, ktoré ma našťastie nesklamali a zastavili sme tesne pred vjazdom na rozbitú poľnú cestu. Šťastie, že v tom okamihu nešlo oproti žiadne auto. Však to sme cestou stretli iba jedno. Už nám to pripadalo ako nekonečná cesta niekam na koniec sveta, keď sa objavila dedinka Višňové. Akosi som už prestal dúfať, že hrad dnes nájdeme, ale pokračoval som ďalej. Keď sme prešli aj cez dedinu, tak som odstavil motorku popri ceste, že sa pozrieme do mapy. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že hrad Čachtice sa nachádza priamo za nami na vysokom kopci. Kým Dadi oddychovala, odfotil som hrad a vyrazili sme sa na cestu späť.

Menší problém už bol nájsť hrad Beckov. Ten priam trčí z okolitej krajiny, ako sa blížite k dedine Beckov. Prišli sme až k hradu, kde bola značka zákaz vjazdu. Odstavili sme motorku, že zájdeme kúsok pešo, keď sa oproti nám objavila motorka. Bol to mladý český pár na staršom naháčovi Honda, ktorý akoby mojej kawe z oka vypadol. Toto nám dodalo trochu drzosti a naskočili sme aj my na moto, že zájdeme tiež hore. Bolo to ale len asi 50 metrov k hradu, kde bola vstupná brána. Zistili sme však, že hrad je už zatvorený (zatvárajú o 17:00 a my sme prišli 17:05). Tak sme odparkovali motorku a skočili sme si spraviť aspoň jednu fotku. Medzitým však začal zem nekompromisne kropiť dážď. Bol teda najvyšší čas vyraziť na spiatočnú cestu.

V Trenčíne sme ešte zašli na prechádzku nočným mestom. Tam sa mi podarilo urobiť túto "umeleckú" fotografiu. Na námestí totiž majú peknú fontánu v podobe vodníka, ktorý z úst strieka vodu a tá ďalej akoby "skákala" cez námestie. Vyzerá to naozaj zaujímavo.

Nočné námestie v Trenčíne

Zbytok večera sme strávili s Dedkom rozprávaním o všeličom, ale hlavne som sa dozvedel kadiaľ sa dá dostať na hrad Čachtice, a to až hore a na motorke.