Ďalší balkánsky okruh 3/6

3. Deň. Sapareva Banya – Skopje. 580 km, 3.3 l/100km, 8.50 h jazdy.

Samovoľne vstávam, brucho mám plné od večera. Urobím si čaj s medom a vyrážam. Je 7 stupňov. Dávam si nepremoky. Zapínam ohrev rite. Smerujem na Kostenets ale cieľ mám Belmeken. Teraz chválim mapy.cz nútia ma ísť na Sestrimo za ním po pár km odbočujem asi vpravo, aj vľavo môžeš a dostaneš sa k jazeru. To stúpanie bude mať asi 26 km. Cesta je rozbitá, dá sa ísť 25-30km/h. Skútru to nevadí, ja som v pohode, obávam sa, či ma nezastaví sneh, predsa len budeme okolo 1940 m.n.m. Obloha je krásne modrá, keď prídem ku priehrade, zubaté slnko sa smeje. Sú 3 stupne.

Belmeken.
de.wikipedia.org/wiki/Talsperre_Belmeken
Len pre ilustráciu. Hincovo pleso, keď sa riadne našľapeš je o 22 výškových metrov vyššie ako Belmeken, kde si doprdkáš na skútri. Dokončené v roku 1974, hladina asi vo výške 1923 m.n.m. Závora je zdvihnutá od Sestrimo po Yundole som stretol dve autá a jednu bežkyňu pri jazere. Keď si nájdeš na mape Belmeken a pozrieš sa od neho na kopce do troch kilometrov na západ, zistíš, že sú na úrovni najvyšších tatranských štítov.

Cestou dole do Yundole sa postupne roztápam aj ja. Veru pekné bolo to jazero. Smerujem na Razlog, cesta je kvalitná. Potom som na ceste 1, alebo E71. Tam už je husto. Nevadí idem po nej len pár km.

Jeden chlap v našej sídliskovej krčme hovoril, alebo používal stále pri slabých argumentoch ďalšieho opitého človeka, niečo v zmysle hej, hej, baba Wanga povedala. Ja som chcel pozrieť mini sírne vyvieranie vody pri Rupite a tam zrazu Baba Wanga. Hneď vedľa je jej hrob a park, ale udržiavaný, kde bola táto teta. Idem ku prameni.

No aspoň som si pri ňom odpočinul, zohrial sa a najedol. Sírne pramene tam sú. Ukážkový prípad ako plytvať, tým čo je/máme zdarma. Bol som v kúpeľoch na Slovensku, kde liečia aj kožné choroby. Za takúto sírovú vodu by chorí ľudia dali zlato. V akejkoľvek inej krajine by tam boli liečebné domy. Tam, akoby v plytkých hroboch, kde pomaly pritekala voda, ležali a vyhrievali sa ľudia. Úroveň všetkého ti prezentujem fotografiou toalety. Počas cesty ku Macedónskym hraniciam sa snažím pochopiť Bulharsko. Na Bulharsko/Macedónskych hraniciach som sám. Žiadna erotická somarinka mi nenapadá.

Cesta na Strumicu je ozaj kvalitná, ale ja mám stále vytočenú hlavu vľavo na kopce. Súbežne s mojou cestou je aj cesta tesnejšie okolo hôr ale vedie cez obce. Prechádzam cez Strumicu a smerujem na Štip a potom na Skopje. Za autostradu sa platí eurom, mincí mám ozaj dostatok. Aj keď som niekedy nešiel po diaľnici, tie cesty boli rýchle, pretože míňali obce, všetky zákruty boli prehľadné a keď si šiel pomaly a mierne vpravo, mohli ťa predbehnúť, aj keď šlo auto v protismere. Taká diaľnica pre chudobných. Určite lepšie riešenie ako povoliť na trase Košice - Šaca 130tku a sekať tam obmedzenia 100,80,60.

Ja viem, pred rokom som nadával na Skopje, jeho predmestia a prirovnal ho k predmestiam Dilí. A teraz tam idem a nocujem. Po obchvate Skopje idem asi 28 km, pravý pruh je riadne rozbitý aj nákladné autá sa tlačia vľavo. Smerujem ku kaňonu.

Kaňon Matka.
Najprv skúšam po slizkých, tenkých cestách ísť do kopcov ponad kaňon a vidieť na vodu. Lenže šťastie ma opúšťa a začína mrholiť, špinavá mazľavá cesta je ešte horšia. Otáčam sa a idem tam, kde každý. Prídem k úzkej ceste, kde sa dá ísť ďalej skútrom, alebo taxíkom, pretože sme blízko priehradného múru. Nie je problém prejsť pár stovák metrov peši. Taxíky si robia riadny problém sami sebe. Nemajú žiaden systém kyvadlovej dopravy a vzájomne si prekážajú. Neskutočné. Taxíky sú staršie ako ich vodiči. No to je divadlo. Ako sa dalo čakať cesta k tomuto peknému kaňonu je samé blato a jamy. Nevadí samotné dielo prírody a ľudského nápadu je pekné.

Medzi skalami prehradili tok, ponad hladinu v skale vedie pekný chodník, čím ďalej pôjdeš, tým to bude krajšie. Je tam množstvo príležitosti sadnúť si, objednať loď, čln, kajak, alebo jesť. Ozaj pekné miesto. Vo vode je minimum odpadkov. Aj to sa dá pochopiť, že to mohlo sem tam niekomu vypadnúť. Ak môžeš, choď tam.

Spokojný odchádzam k otrokovi. Nastavujem adresu hotela a idem do úplného centra mesta. Viem, že posledných 100-150 m už bude pešia zóna. Z hotela mi prídu tipy na podzemné parkoviská. Posledných 300 m som sa riadne krútil okolo cieľa, ale potom som prepol na „pešo“ a 100 m šiel vedľa skútra a dohodol sa s recepčným na parkovaní pri stene hotela. Malá izba, ale s raňajkami. Urobím zo seba človeka a idem do mesta. Vykročím z hotela a som v centre mesta.

V mojich poznámkach je uvedené, že Skopje je hlavné mesto gýču. Toľko sôch a napodobnenín antických chrámov, prečačkané, prezdobené ako starý indický autobus. Ale teraz, keď to píšem po 7 mesiacoch a bojujem s ďalším pivom. Zaznie hlas: „Hej, človiečik a ty ako vieš, čo sa tým ľudom páči, máš v kapse meradlo krásy architektúry?“ Hm. Nemám. Tak to oznam svetu, že tam je to tak a buď ticho. Hovorí druhé rozpoltené ja. Aj to je riešenie. Idem do Starého bazáru. Nasiaknuť atmosféru. Premýšľam, či neriskujem, keď tam budem jesť. Nič sa mi nestalo, bolo to dobré a jem to veľmi dlho, plánujem ďalší deň.

Ešte sa chvíľu motám po meste, fotím si napodobneninu lode, tá ešte ušla a o cca 400 m je ďalšia v rozpadnutom stave. Pri hoteli sa zastavím na pivo a idem spať spánkom spravodlivých a unavených. Best Western Hotel, 43 €.