Výlet za tisícku, no taký bol plán 4/6

4 deň.

Raňajky ma čakajú o 7 ráno, preto presne o 5 hod tvorím očí a smutne pozerám na hodinky. Jasné, že nezaspím. Tak sa balím a študujem dnešný plán. Do vrchného kufra odkladám hrubé motorifle, sú vzácnejšie, lebo je v nich 500 € v 20tkách a ďalšia karta. Preto kufor na skútri zamykám, čo robím zriedkavo.

4.1. Okolo Ohridského jazera do Albánska.

Do Ohridu som prišiel od Bitoly vrchom, teraz kopírujem jazero a idem na juh. Pripadám si ako pri mori, penzióny, teplo, dobrá cesta. Prichádzam na hranicu, macedónsky policajt má veľkú kameru na košeli, ťahá mu ju, výložku ma skoro na kľúčnej kosti, sníma podlahu a svoje topánky.

Na albánskej strane je v búdke ženská, ale ... no čiernovlasá, nohatá, kozatá, bohyňa sexu. Určite nikto z normálnych chlapov pri pohľade na ňu nemyslí, či vie variť, alebo bude doma upratovať. Za tieto myšlienky som o pár minút potrestaný. Celkom účinne. Bol tam ďalší colník alebo policajt, ten zrejme vedel čítať myšlienky motorkárov, lebo ma požiadal o otvorenie kufra. ADV 350 má bezkľúčový štart, na ovládači mám aj kľúč od zámkov na kotúč a kufra. Kľúčom otvorím kufor. Vybavené.

4.2. Niet čo vytknúť.

Ako si tak relaxačne idem asi 15 minút, občas sa pozriem na palubovku, svieti tam žltá kontrolka. Mám Hondy, na také maniere teda nie som zvyknutý. Asi prišla sms od operátora a mobil je blízko ovládača. To bola prvá a zlá myšlienka. Potom mi to došlo. Kontrolka svieti, lebo ovládač je v prdeli, áno, kurva, ostal v zámku kufra na hranici.

Práve idem dole svahom, nadávky na seba sa nedajú napísať, aj keby si tento článok čítal po 22 hod. Zastavím na rovine, skúter dám na hlavný stojan. Chcel by som napísať, že rozvážne a s kľudom zrelého muža, polostarca riešim situáciu. Reál. Strhávam pásku z pravej brzdovej páčky, na jej vnútornej strane je šesťhran na núdzové otvorenie sedadla. Vyklopím sedadlo, vyhadzujem veci ako narkoman v absťáku na krajnicu, vykrútim tri skrutky na kryte batérie a tam mám druhý ovládač s kľúčmi od všetkého. Zapínam ovládač, kontrolka zhasne. 2 km späť bola pumpa a reštaurácia. Idem tam, vypnem a zapnem motor. Všetko OK. Ďakujem Honda, že dávaš k moto dva ovládače. Ľudia z importu iných značiek, počujete? 2 ovládače v cene moto.

Cesta SH 75 na Korce, Ersekë je balzam na dušu, je teplo, takmer žiadna premávka. Vedľa nej robia novú cestu asi diaľnicu. Nad mestom Leskovik v kopcoch opravujú cestu, dávajú nový asfalt. To je fajn, ale chlap ma odstavuje pri nejakom etno selo. Teraz doma zisťujem, že je to Farma Sotira. Každých 5-7 min príde auto, alebo motorka. Všetci túto informáciu s kľudom príjmu, len ja tam chodím hore, dole.

4.3. Južnejšie od Leskovik.

Miestny pomocník, ktorý ma odstavil nevie AJ, NJ niežeby som ja vedel, tak zapínam dáta a píšem cez prekladač po albánsky. S úsmevom idem k nemu. On má stále kamennú tvár, lebo sedí na kameni a ja ho vyrušujem. Ukazujem mobil. Kamenná tvár sa nemení, ľavou a pravou rukou urobí písmeno O, priloží si tie dve O k očiam. A rozpaží, chápem, nevidí, nemá okuliare. Tak sedíme dvaja jednoduchí, nevzdelaní a jeden bez okuliarov. Ja navyše bez fantázie, lebo som mu svoju otázku mohol prehrať, ako to robím teraz doma. Dal som do albánskeho prekladača hodina a vyšiel zvuk ako z toho chlapa. NJË ORË. Hodina.

Za cestu do Leskovik cez Carcove a skoro až ku Përmet sa nemusí hanbiť žiadna EÚ krajina. Skutočne akoby si bol v Alpách. Ja už trochu švihám, lebo Butrint nepočká. Odbočujem na Gjirokaster a po SH4 riadne letím. Tempo zvyšujem do Sarande a môžem sa ukľudniť a vypustiť paru, lebo vonku z mesta je premávka riadne hustá. Teplota určite 360 . Vďaka, že skúter má motor pod zadkom a teplo motora ma neobťažuje.

Butrint.

4.4. Butrint a jeho prekliatie. Spodná voda. Ako Volvo pri Košiciach.

V areáli som o 16 hod. Ešte predtým na parkovisku zažívam mini prekvapenie. Manželský pár z PL prišiel na skútri z požičovne. Parkujú vedľa mňa. Na hlave dve jet prilby Arai. Až sa riadne pozriem, keď ich odložia a vidím poriadny fejk, boli ako vedierka z čalamády.

4.5. Znalci by híkali, no a my zvyšní možno by sme trafili tisícročie vzniku.

Archeologický park Butrint je európskeho významu, je to pamiatka svetového dedičstva UNESCO. Prvé zmienky sú z 8 storočia pred n. l. z 3 storočia pred n. l. je divadlo mnohokrát prestavané. V čase najväčšej slávy tu žilo 10.000 ľudí. Zachovalo sa Nymphaeum – miestnosti pre bohyne prameňov, Thermae – kúpele, veď aj ja píšem tento príbeh v kúpeľoch, Gymnasium – miesto na tréning, akvadukt, chrámy Minervy a Asclepius. Pre nás sú to všetky kamenné stavby ale pre odborníkov nie, lebo majú tam v slušnom stave stavby až do 19 storočia. V 3 storočí ho postihlo zemetrasenie. Neustále to miesto bojovalo s tvorením močiarov a stúpajúcou vodou. Musím priznať, že tie malé archeologické parky na mňa urobili väčší dojem.

Odteraz to budem mať v navigácií jednoduché, more bude vľavo, pôjdem na sever. Znova idem rovnakú trasu, ale teraz kľudnejší, lebo ak ma zmorí únava, hotelov a penziónov je okolo mora dosť a ubytovanie nemám rezervované.

4.6. Porto palermo hrad.

Tak si spokojne idem, už je len príjemne teplo, som blízko Porto Palermo ale vstup na parkovanie ponorky ma už neoslovuje, keď som bol v Ukrajinskej Balaklave, ale tá malá kamenná stavba sa mi celkom pozdáva, je to u mňa ako alternatívny bod, keby náhodou. Parkujem na pláži, ktorá má ďaleko od upravených. Idem dnu, beriem to ako rozhľadňu.

4.7. Ubytovaný v Himarë kujem plány.

Je 18 hod, mám toho tak akurát, najbližšia obec je konečná. Prichádzam k moru a vyberám si ubytovanie, ktoré má vlastnú reštauráciu. Hotel Rondo´s, Rruge Vangjel Zozo 112, Himarë. 40 € jednám s majiteľom, ktorý vidí, že som na niečom dvojkolesovom, upozorňuje ma na motorkára, ktorého ma ubytovaného a je zo Slovenska. Celkom milé. Izbe niet čo vytknúť, spravím zo seba človeka a idem na pláž s mapou. Pri večeri stretnem Vlada, pokecáme hodinku, ja vyzerám ako malý had, ktorý zjedol sliepku, lebo som nejako nestihol cez deň jesť.
401 km, 3.1 l/100km, jazda 8.10 hod.