Výlet za tisícku, no taký bol plán 2/6

2 deň.

Bez budíka vstávam o 4.30 hod, zjem svoje skromné raňajky, vynulujem denný Trip A a po 15 km s radosťou tankujem. Trip B je tankovanie, nulujem, aby som mal prehľad o spotrebe a dojazde. Zastavujem pri kamennej tvári, ale neoslovuje ma to. Hlavne ten neporiadok a je z roku 2004, ale nie pred naším letopočtom.

Pomaly mi začína dochádzať k akému mimoriadnemu dielu sa približujem.
Vodná elektráreň Zelezné vrata –Džerdap. Prečítaj si tento odkaz, aby si vedel, prečo som z toho spadol na riť.

cs.wikipedia.org/wiki/Vodn%C3%AD_elektr%C3%A1rna_%C5%BDelezn%C3%A1_vrata_%E2%80%93_D%C5%BEerdap_I

Keď budeš niekedy v Bratislave, najlepšie v zápche na moste, pozri si šírku toku, potom si uvedom, že ho niekto dočasne čiastočne zatarasil, aby postavil priehradu. Zatarasil Dunaj? Tento experiment sa mohol začať kvôli tomu, že blízko úžiny Železné vráta sa od roku 1840 denne zaznamenávali hydrologické charakteristiky, jasné, že aj prietok. Preto tušili už na konci 19 storočia, že by to mali skúsiť.

Nechcem tu byť za tárajka ale marí sa mi, že keď som raz potreboval urobiť pracovný ponor pri priehradnom múre na Hornáde, chlapík z povodia mi povedal, že môže obmedziť prietok na 11m³ za 1 sekundu. Zdalo sa mi to veľa a povedal som mu, že je to objem prietoku ako jeden Volkswagen Transportér za sekundu! No a pri tom sledovaní v rokoch 1840 – 1962 má v tom mieste Dunaj priemerný prietok 5420 m³ za 1 sekundu. 1 m³ vody váži 1 tonu, keby niekto zabudol. Hodená rukavica prišla v roku 1913, keď otvorili vodnú elektráreň Keokuk na Mississippi, mala polovičný prietok Dunaja. Chlapi, fakt si prečítajte ten odkaz!

Na druhý pokus nájdem odbočku na hraničný prechod cez priehradný múr. Na prechode ani noha. Som v Srbsku. Smerujem na Negotin a potom na Zaječar. Ako som sa vymotal z okolia prvej dediny, niečo sa pri ceste leskne. Čo to je? To ozaj? Otáčam zastavujem. Lopatky, čoho? Lodnej skrutky obrovskej lode? Ako by tu priplávala. Lopatky turbíny? Kto vie nech odpovie. Materiál sa mi zdal kozmický, tvrdý a bez hrdze.

Takú veľkú vec asi nik neukradne, možno keby tam prišli naši z nejakého Luníka, bola by z toho veterná elektráreň. Alebo nejaká maxi rezačka na kukuricu. Vedľa sa povaľuje niečo ako brzdové obloženie bubnovej brzdy, ale ten bubon by musel mať 20 metrov. To bola určite časť ručnej brzdy vodnej turbíny. S otáznikmi v hlave pokračujem ďalej. Cesty sú prázdne, dobré, kľukaté.

No nejako z obcí a okolia je cítiť, že som v chudobnejšej časti krajiny, alebo tá rumunská časť bola asi vplyvom EÚ vyspelejšia. Totiž v Rumunsku sa nedalo nevšimnúť veľa menších, nových výrobných prevádzok po väčších obciach. Nič také v Srbsku nebolo. Asi 5 km pred cieľom mám čas a na OMW mám skutočné raňajky. K cieľu prichádzam presne, avšak po určite nevhodnej poľnej ceste.

Felix Romuliana.

Ja som tam presne o 8 hod , ale to je jedno, lebo biletár mešká a nedvíha mobil. Pani z SBS, celkom pekná sa snaží zachrániť situáciu, ktovie, či vie tie putá používať. Nejaký skromný rímsky cisárik, ktorý mal na starosti východnú časť ríše Galérius si nechal postaviť sídlo na penziu v rokoch 297 – 311, stačilo mu aj 4 ha. Mne sa tam veľmi páčilo, samozrejme tam vedie normálna cesta. Maketa sídla vyzerala, akoby som ju robil ja, ale stačí aj málo predstavivosti a k torzam budov si domyslíš zvyšok. Spokojný sadám na skúter a smerujem k Nišu.

Niš.

Je čertovsky staré mesto, trochu menšie ako Košice / založené v III. storočí pr. n. l. a miestom prvého nadýchnutia dvoch rímskych cisárov. Konstantina I. Veľkého a Constantiusa III. Mne to veľa nehovorí, lebo som sa ledva na dejepise odrazil od štvorky. Nemyslím operátora.

Dávno, keď neboli motorky ležalo mesto na spojnici medzi dnešným Edirne a Belehradom. To znamená, že sa od tých čias premlelo veľa vojenských zverstiev. Dôkazom toho je aj veža lebiek, Skull Tower po amerikanski. Nejaký tyran tam zamuroval hlavy porazených. V roku 1861 posledný osmanský guvernér Nišu zrušil toto morbídne miesto. Neviem, prečo Srbi nevrátili svojich mŕtvych na pietne miesto.

Idem do centra mesta, prejsť sa okolo mestských hradieb. Je tam pekne a teplo, parkujem priamo pri hlavnej bráne. Páči sa mi tu, je tu kľud. Odpočiniem si a idem pár km na výpadovku z mesta ku Medijane.

Medijana.

Konstantin I. Veľký bol skromný, usúdil, že mu bude stačiť 400.000 m² na postavenie dôchodkového sídla. Vila mala 6.000 m² . Ale bol eko, lebo vykurovaná bola iba severná časť. Dlažba ako inak mozaika, obklad drahý mramor. Vodovodné potrubie z olova. Bolo to v časoch, keď po Slovensku behali ľudia s neutretým zadkom. Síce v niektorých osadách dodnes. Mohol by mi niekto vysvetliť, koľko trvalo v roku 306 vyrezanie, vybrúsenie, vyhladenie 1 m² mramoru? Ja nemám tušenia. Odkrytý je len pôdorys a je zakrytý vkusnou strechou.

Davolja varoš. Diablove mesto.

Ozaj diablove. Hľadal som ho 3 hodiny. Z asfaltu sa stala poľná cesta, potom lesná, kamenistá, potom lesný chodník s cieľom 10 km a vyústil na krásnu asfaltku s cieľom 20 km. Pomáhal mi aj miestny motorkár, ozaj po 3 hod odchádzam nasratý a spotený, presnejšie vykúpaný v pote preč. Mal som totiž v Macedónsku rezervovaný nocľah a čakala ma hranica, ktorá mala k hraniciam v EU veľmi ďaleko a ležala na hlavnom ťahu. Cesta k hlavnému ťahu cez Leskovac na Kumanovo bola skvelá ale nazlostenému radosť neurobila.

Hranica Macedónsko.

Vrátil som sa v čase -10 rokov na UA hranicu Vyšné Nemecké. Normálni ľudia stoja v asi piatich radoch. Vrchný je pre nenormálnych. Nie títo ľudia neboli diplomati, ani predstavitelia štátu. Do búdky, ktorá je inak zatvorená vstupujú len starší policajti na dobu prechodu nenormálnych ľudí. Nenormálni ľudia nemajú čas, preto musia rýchlo prejsť cez hranicu. Väčšinou majú kratší život ako normálni ľudia a musia rýchlo žiť. Som nad vecou, očakával som to a je len 17 hod.

Hotel Etno Selo Timcevski, Staro Nagoricane, Kumanovo, leží presne ako potrebujem. Pre motorkárov a rodičov s malými deťmi je to ráj. Kuchár ma chce zabiť 300 gr. pljeskavicou, 500 gr. hranolkami a 500 gr. šopským šalátom, plus dve pivká, cena 16 € . Nekecám, nezjedol som to za dve hodiny, bol som hladný. Cena ubytovania 26 €. Prejdené 650 km, čas 9.45 h, 3.5l/100 km.