Keď bolo trištvrte na jeseň a superšporty spali... 3/3

Najhorší zážitok na hranici

Posledné lacné tankovanie, padla hmla. Cesta do EU je zaplnená natesno stojacimi autami v kilometrovej kolóne. Ledva so skútrikom na tesnučko prechádzam, autá sú preťažené. Každých 300 m je búdka a v nej policajt, ktorý len dohliada na poriadok, ale je tam brána a neviem prejsť . Poprosím ho, že by som chcel prejsť, (v podstate predbehnúť ostatných), súhlasí. To už bliká a kvikne skúter, pozerám a počerný chlapík stojí pri ňom. Chce, aby som ho previezol za hranicu. Je to sprostosť, pretože tá je blízko a pešiaci majú po letmej kontrole prakticky voľný pohyb. Slušne som mu odvetil, že nie. Počas ďalšieho plíženia rýchlosťou chôdze bol za mnou asi meter. Potreboval som ísť za policajtom, stál ako prikovaný pri skútri. Viackrát som mu povedal nech odo mňa vypadne. Nuž zásada trikrát a dosť bola naplnená. Chytil som ho pod krkom za golier a odtiahol. Vybral čelovku a začal dôkladne kontrolovať skúter. Najdôslednejšia kontrola kontrol. Nechcem, aby maličký policajný psík začal štekať na hranici.

Jedine Ultraseal

Pred samotnou hranicou sa cesta rozšírila, vidím prilby, reku pripojím sa k nim. Omyl. Miestni prievozníci benzínu a cigariet, na skútroch privarené plechové bandasky a na chrbte krabice cigariet. Plechovkoví priekupníci vynervovaní po mnohohodinovom čakaní sa začali hádať s motopriekupníkmi, ale naozaj vážne. No a do toho som prišiel ja, nevinný výletník. Vybehli policajti, všetkých „motorkárov“ vykázali. Prišiel ku mne, dôrazne sa ma opýtal, či som rozumel. Maximálne slušne som odpovedal, že áno, ale nič neveziem, som turista, prešiel som vyše 400 km a skoro 300 km mám pred sebou a chcel by som prejsť. Nadýchol sa a... čakal som, prejdem alebo chlap exploduje. Mal som vo vrecku pripravené eso, ale čakal som. Zobral ma dopredu, skontroloval, zobral doklady na skontrolovanie. Medzitým som si všimol, že policajti a colníci neuveriteľne makajú, všetky autá kontrolovali aj poklopávaním po čalúnení, motorový priestor, kufre, tašky, vyložiť jedno auto asi 3 min, čo pri ich rutine bolo vcelku dôkladné. Bolo to ako na páse. Žiadne leňošenie, ciga v ruke a muflóniky majú čas, počkajú. Niečo iné ako u nás. Väčšinou boli v aute 4 osoby, aby sa tovar rozpísal. Chlap mi dal doklady a poprial šťastnú cestu. To som potreboval.

Čakanie na blázna

Viditeľnosť 6 m. Idem 20tkou, dobehne ma auto, bliknem nech ma predbehne, potom on ide 20tkou. To nikam nevedie. Samozrejme fólia proti zahmlievaniu v taške. Odbočujem z cesty a čakám na xenóny. Po 20 min prichádzajú. A ešte aj ŠPZ Krosna. To som potreboval. Šiel som za chlapom asi hodinu, rýchlosť neviem, štít hore, tvár zamrznutá, neviem kade sme šli, keby býval na samotke, musel by som uňho prespať. Pred Krosnom zmizla hmla aj auto. Profesor na biológií tvrdil, že jediné miesto na tele, na ktoré ti nebude nikdy zima je očná buľva, lebo nemá receptory na chlad. Podľa mňa je to blbosť. Boleli ma oči a dutiny. Zastal som, zložil prilbu, tvár ohrieval na výfuku, muselo to vyzerať divne. Od mekky lacných nákupov (Krosna) na hranicu bola celkom fajn suchá cesta. Na hranici so SR chlap neveril, keď videl dnešnú pečiatku Ubľa a potom tú z poľsko-ukrajinskej strany. Krútil hlavou, bolo –1 alebo 0 stupňov. Na skútriku zamrznuté kvapky vody. Bolo 20.00 h. Zavolal som rodičom do BJ, nech o hodinku napustia vriacu vodu do vane. Dostal som krik ako malý chlapec, ale bola sranda. O polnoci som bol v Košiciach.

Výlet trval 19 hodín, z toho 14 odsedených na skútri. 680 km stálo 600 Sk na benzín, spotreba 3 l, na Ukrajine cena 1 l benzínu 25 Sk, mapa Ukrajiny za 40 Sk a jedlo, ktoré ako viete, v strednej Európe nerátam, 200 Sk.

Povyšujem

Povyšujem Ťa, môj spoľahlivý skúter Keeway Viva 125, do stavu motocyklového, aj keď nemáš domeček plný koleček, za to, že si znášal moje dvojročné besnenie (13 500km) po cestách-necestách. Odteraz len motocykel.