Ukrajina - naozaj iné, jednoducho fantázia... 2/2

Historické opevnenie

Tak som sa vyštveral na kopec pozrieť si hrad. Vstupné 4 fotenie 10. Je to nepomer, ale je to tak. Ak som dobre rozumel zmienka o meste bola v roku 1105 a fresky ktoré sa mi páčili z roku 1850. V každej väčšej miestnosti staršia pani, všetky ochotné v slušivých kostýmoch. Domácich turistov tam bolo pomerne veľa aj školské výlety.

Naozaj diaľkova návesť

Po troch hodinkách opúšťam mesto a skutočne diaľkovú návesť si musím odfotiť. Smer Praha. Ostala z 21 augusta? Smerujem na Velykyj Bereznyj a chcem vyjsť na SR pri Ubli. Za mestom je tiež pumpa. Stojany digitálne. Zastanem. Odklopím sedadlo, otvorím nádrž, z pištole nič netečie. Ozve sa bzučiak. Otočím sa a chlap máva z búdy. „Čo chceš?“ Pýta sa. Pomyslím si: “Čo tak asi môže chcieť človek na pumpe s tankovacou pištoľou a otvorenou nádržou?“ Odpovedám:“Predsa benzín.“ Chlapík.“ Aký?“ Ja :“ 95“ On:“ A koľko?“ "Ja to neviem 4-5litrov". Tak som mohol tankovať. Kedže ľudia tu asi nezvyknú platiť, musia to urobiť dopredu. (to isté sa mi stalo na juhu Francúzka). Dedinky sú krajšie a v lepšom stave ako v mojom minivýletiku v Rumunsku. No ale v každej dedinke je niekoľko boháčov s totálnym nevkusom, čo sa týka domov. Obrovské nové domiská s vežičkami a podobným hnusom. Horšie už len môže byť: žena v sukni v sandáloch a ponožkách (spomienka na Karlove Vary) . Nuž, ale popri ceste boli aj motoresty, ale nezašiel som, všetko novostavby. Návestia boli často, škoda, že chýbalo jedno, to moje odbočka na Ubľu (Malyj Bereznyj).

Kultúra to ma tažké

Ale aspoň som sa povozil a porozprával s dobrým človekom. Keď som sa pýtal na cestu odvetil, že odbočka je hneď tam „za uglom“. Radšej mám odpovede v jednotkách SI a tak som skúsil, aby to preniesol na metre. Bolo to 300m. Povedal som mu, že to nie je ako v Moskve, kde „za uglom“ je aj niekoľko km. No a tak sme rozprávali o motorke, benzíne a politike.

Hranica

Scénar osvedčený. Autá predbieham a tlačim skúter ku vojakovi. „Cigarety máš?“ “Nefajčím.“ „Alkohol?“ „Nie, ďakujem pijem víno.“ Bol som trošku arogantný, aj pretože vojačik na ukrajinskej strane rozhodol sa mi tykať. Taktiež je možné, že v 34 rokoch som mladík, alebo ich jazyk nepozná vykanie. Ale, aby som nebol hrdina bolo to spiatočnej ceste a skutočne som mal všetko v poriadku, teda aspoň som si to myslel.

Problém č.1: Prečo idem cez tento prechod keď som prišiel cez iný. No preto, lebo nechcem ísť po tej istej ceste. Na otázku, prečo som teda, šiel na Ukrajinu, keď nič nemám som odpovedal, že len-tak. Veľmi zlá odpoveď. Tvrdil, že nič sa nedeje len-tak. A je to pravda. Len-tak môže človek dostať vážnu chorobu, alebo v krčme po pysku. No a tak ma odporučil k policajtovi.

Problém č. 2: Pozerá do papierov. A prečo máš napísané vo formulári, že motocykel je Keeway, keď v papieroch (TP) je uvedené značka CFMoto? Fakt. Boha, boha, boha. Ja som, ale idiot. Vedel som to, ale mi to nenapadlo. Vysvetlenie, že jedno je obchodný a druhé výrobný názov nebolo presvedčivé. No a tak otvoril môj kufor a prehrabáva sa. Spotené ponožky a kolenačky nebol úspech, ale foťák ho zaujal. Koľko stojí? Tresnem 500euro. Motocykel? 1600. Idem s ním za ďalším, kapitán, celý príbeh dookola a tretíkrát. V duchu si myslím, prečo mi len chcú pokaziť taký pekný deň. Pustili ma, ten 3, či 6mesačný lístok mi zobrali.

Konečne slovenský colník. Tááák cigarety, alkohol máme?
Kedy sa to skončí???

Počas spiatočnej cesty som špekuloval nad dvoma vecami:

1. Na Ukrajinu sa musím ešte vrátiť minimálne do Ľvova.
2. A ako mohli tej dievčine narásť také prsia?