Severné Rusko alebo voľné pokračovanie NoKyrgyzstan 2018 3/3

Deň 11 – 20.08. – 858km – Puolanka – Kajaavi – Kuopio – Helsinki – Talin

Vstávam skoro, pretože som stanoval neďaleko domov, tak nech ma niekto nevymákne. Svieti slnko a predpoveď sľubuje 18 stupňov. Pocitovo je celkom teplo, tak ani nedávam spodky. To sa ukáže ako veľká chyba, za celé doobedie stúpne teplota z 8 len na 12 stupňov a trasiem sa ako osika.

Dnes večer ale má začať v Helsinkách pršať, takže sa snažím stihnúť dnešný trajekt. Celý deň len ťahám. Hlavný ťah je nuda ako všade. Doprava smerom ku hlavnému mestu postupne hustne. Zhruba 70km pred Helsinkami ma chytá dážď a mesto križujem už skoro za tmy v daždi. Nie zrovna ideálne podmienky. Fíni ale jazdia celkom normálne, takže sa to dá.

V prístave už len čakám na loď. Nie je potrebné nikam chodiť, stačí mať booknutý a zaplatený trajekt cez internet a s potvrdením v maili prísť na check-in. Tu stretávam taliana Francesca na Kčkovom BMW. Neplánovane strihol Nordkapp a vracia sa domov. Dosť sa ponáhľa a navyše má nejaký problém s predným zavesením. Pomoc sa mu cestou nepodarilo nájsť.

Celý čas kým čakáme na boarding dosť prší. Tesne pred loďou sa zbiera ešte zopár motorkárov. Zopár normálnych ľudí, zopár zbohatlíkov. KTM1290AdvR, oblečko za 5ku a keď si vyzliekame mokré veci, náramne nám doporučuje Klim. Dík za radu kámo...

Trajekt je totálne luxusný, na pódiu sa chystá nejaká kapela. V baroch sa čapuje, premietajú sa filmy, v kuchyni sa podáva jedlo, wifina hrá. Čo viac si priať. Povečeriame s Francescom a porozprávame zážitky. Onedlho už ale loď kotví v Taline.

Je zhruba polnoc, Talin je tiež po daždi, je mokro, ale neprší. Nie je príliš zima. Zháňať ubytko v hlavnom meste na pár hodín do rána sa mi nechce. Ťahám za mesto a na nejakom odpočívadle sa skladám medzi lavičkami v prístrešku bufetu.

Deň 12 – 21.08. – 702km – Talin – Riga – Kaunas - Suwalki

Znova vyrážam za úsvitu, lebo bufetár by asi nebol nadšený, keby ma tu našiel. Je hustá hmla a celkom chladno. Každých 10km stojím na kávu alebo čaj a rozmrazujem sa. Postupne sa hmla rozpúšťa, ale slnečné ráno netrvá dlho. Nastupujú mraky a niekde pred Parnu ma znova chytá dážď. Darí sa mi ho prečkať v smradľavej autobusovej zastávke. Predpoveď je ale pozitívna, tak nakoniec vyrážam ešte predtým ako ustane.

Medzi Parnou a Rigou vedie cesta po fantastickom pobreží, lemovanom borovicovými lesmi. Ideálne podmienky pre prenocovanie po ceste. Obchvat Rigy je nekonečný a vypľuje ma už do vnútrozemia, ktorým pokračujem cez celú Litvu. Krajina je tu dosť nezaujímavá, všade sú len polia a rovina. Ale aspoň to ubieha. Východ Litvy je ale cestovateľsky určite záživnejší.

Za Marijampole pred Poľskou hranicou už je krajina znova trochu zaujímavejšia, dokonca hranica vedie cez nejaké kopce. V Suwalki nakupujem nejakú poživeň a po dlhej dobe aj pivo a na noc sa skladám niekde na lúke na kopci pod veternými mlynmi.

Deň 13 – 22.08. – 665km – Suwalki – Varšava - Wroclaw

Cesta domov už je len tranzit spestrený o niekoľko zastávok na vyskúšanie potenciálnych nástupcov CRFky. To je skôr na samostatný článok, takže tomu sa tu v cestopise venovať nebudem.

Križujem preto Poľsko najskôr tak neutrálne na Varšavu a Lodž. Tento úsek som absolvoval aj v opačnom smere, ale vtedy v hroznom lejaku a som prekvapený, že okolie vôbec nespoznávam. Dokonca zastavujem na rovnakých pumpách. Celý deň trávim v príjemnom opojení slnečného počasia a mám nastavený „tranzit mode“. Míňam mestá, pumpy, ľudí, občasne za zamyslím nad životnými osudmi všetkých ktorých míňam na ceste, alebo sa zapozerám na mraky na oblohe, kŕdle prelietajúcich vtákov. Pekne je na svete keď je človek voľný...

Za Lodž ale ďalej mierim do českej metropoly, preto pokračujem na Wroclaw. Večer ma zachytí niekde pred mestom. Odpočívadiel je tu dosť a nie sú ani preplnené, takže ani neodbočujem nikam a na noc sa skladám rovno na odpočívadle.

Deň 14 – 23.08. – 424km – Wroclaw – Praha – Sázava – Zruč nad Sázavou

Po celkom pohodovej noci, ráno v absolútnej pohodičke pokračujem na českú hranicu. Doprava hustne. Prejazd Hradec Králové je peklo.

Po testovačke pri Prahe, pokračujem už bočnými cestami cez Sázavu a Zruč nad Sázavou, kde sa niekde po ceste skladám znova pod stromami na noc.

Deň 15 – 24.08. – 480km – Zruč nad Sázavou – Brno – Trenčín – Žilina

Ráno pokračujem chvíľu ešte bočnými cestami ale kazí sa počasie, tak to nakoniec beriem na diaľnicu. Míňam Brno a cez Drietomu sa vraciam do domoviny. Od Trenčína už pokračujem nerušene do Žiliny. Tentokrát už najkratšou trasou a severného tripu 2018 je to tak úspešný koniec.

Trasa

Zhodnotenie pneu

Aby som zhodnotil experiment na poli pneumatík. Zadná stará známa Mitaska E09 Dakar pomerne dlho jemne plávala na nerovnom asfalte. Možno aj 2000km. V Rusku už tento fenomén zmizol. Jazdí sa mi s ňou dobre, nemám k nej žiadne negatívne pripomienky. Grip je výborný a životnosť tiež. Jedine, že Dakar je skutočne veľmi tuhý a náročne sa obúva a vyzúva. Ale to je daň za prívlastok „Dakar“ a vystuženie navyše. Do podmienok, ktoré som absolvoval nie je ani z ďaleka nutná. Situácia by sa možno zmenila, keby mi bolo v Rusku na bočných neasfaltových cestách zapršalo. Ale napríklad v piesčitých odbočkách okolo jazier a pri kempovaní som parádny grip ocenil, no určite by sa to dalo zvládnuť aj s menej agresívnou pneumatikou. Po 8000km je pneumatika niekde pred polovicou životnosti, takže fajn. Možno som čakal trochu menší úbytok.

Predná pneumatika Mitas MC23 Rockrider ma naopak veľmi sklamala. Prvých 1000-1500km bola podobne neistá na zvlnenom asfalte ako zadná E09, potom tento fenomén zmizol. Veľmi ma prekvapilo, že ani v sypkom a kamenistom teréne neposkytovala o nič lepšie jazdné vlastnosti a istotu vedenia smeru ako bežné cestovné modely ako TKC80 a Mitas E05. Predpokladal som, že bude niekde na pol ceste medzi cestnými modelmi a krosovými Cčkovými gumami, no povedal by som, že tým sa nepribližuje ani z ďaleka. Rovnako nájazd je doslova úbohý, nakoľko po návrate už bola vhodná iba do zberu. Oba spomínané cestné modely na mojej motorke vydržali bez problémov cez 20000km v ťažších podmienkach a vyšších teplotách. Je možné, že sa robia v rôznych zmesiach a zvolil som nesprávnu, ťažko povedať. Pneumatiku som riešil narýchlo a neštudoval som to moc.

Záver

Za 15 dní som absolvoval približne 8000km. Vybral som sa asi najviac naľahko a pritom maximálne sebestačný ako som vedel. Výbavu som mal skutočne minimalistickú a bolo to tak akurát. Cestou som výlučne stanoval a umýval sa priebežne podľa možností v prírode. Nemal som so sebou ani varič, takže som teplé jedlo len kupoval po ceste, alebo riešil suchú stravu. Všetko bez problémov.

Tento severný trip nebol ani z ďaleka tak premyslený ako moje väčšie výlety. V princípe ma to len ťahalo pozrieť si znova tú severskú krajinu, ktorá je môjmu srdcu ďaleko bližšia ako južná. Počas tohto tripu som neriešil žiadny technický či prevádzkový problém, ktorý by stál za zmienku a celý výlet som si skutočne užil. Dokonca by som povedal, že asi aj viac ako ten predchádzajúci dvojmesačný, kde som ani z ďaleka nebol počas cesty tak v pohode ako tu. Sever má svoje čaro, aj keď to asi nie je úplne pre každého. Mne ale učaroval jednoznačne viac ako juh. Napríklad také Turecko, ktoré som križoval už 3x, ale vždy som ho opúšťal rád. So severom to mám presne naopak.

Tento výlet mi aj upratal moje cestovateľské myšlienky a zážitky a získal som jasnejšiu predstavu čo ďalej.

Ďakujem všetkým, ktorí opäť moje riadky dočítali. Veľa šťastia na cestách priatelia!