Need for SPEED! Alebo kde sa mala zastaviť maximálna rýchlosť?

Rokmi bola snaha, najmä japonských výrobcov, dosahovať čo najvyššie maximálne rýchlosti aj za cenu dizajnu a krásy motorky. Všetko sa to zastavilo v r. 2000 na základe dohody o obmedzení maximálnej rýchlosti motoriek.

Honda CB750, rok 1969

Mohlo to začať v roku 1969 modelom Honda CB750. Vzduchom chladený štvorvalec s rozvodom SOHC a 8 ventilmi, objemom 736 cm3, výkonom 50 kW (68 k) pri 8000 ot./min., hmotnosť 230 kg a maximálna rýchlosť 198 km/h. S touto maximálnou rýchlosťou a schopnosťou prejsť 400 m s pevným štartom za menej ako 13 sekúnd bol pôvodný štvorvalec Honda CB750 jedným z najrýchlejších a najlepšie akcelerujúcich cestných motoriek zo začiatku 70. rokov. Zároveň bol prvým hromadne vyrábaným štvorvalcom s vychytávkami ako elektrický štartér, kotúčová predná brzda a päťstupňová prevodovka.

Motor bol s ľahkým sklonom dopredu uložený v oceľovom dvojitom kolískovom ráme, ku ktorému bola pripevnená predná vidlica chránená gumeným puzdrom a zadná výkyvná vidlica s dvoma klzákmi. Avšak kvalita podvozka sa celkom nevyrovnala výkonnosti motora a oceľový rám náchylný k ohybu niekedy pri veľkom zaťažení začal kmitať. Aj tak Honda začala predstavovať v tých rokoch vzhľadový a výkonnostný náskok pred svojimi rivalmi. Neskoršie modifikácie ako CB750F1 z roku 1976 nepriniesli kvôli emisiám vyššiu rýchlosť (len 185 km/h) a o rok neskôr model CB750F2 dával výkon až 55 kW (75 k), zdokonalenie podvozka a tri kotúčové brzdy však nepriniesli zlepšenie maximálnej rýchlosti (193 km/h).

Nástupom CB750 už motorizmus s vysokými výkonmi nikdy nemohol byť rovnaký ako predtým.

Kawasaki Z1, rok 1973

Kráľ Kawasaki Z1 (1973). Vzduchom chladený štvorvalec s 8 ventilmi a rozvodom DOHC. 60 kW (81 k) motor pri 246 kg vrátane paliva s maximálnou rýchlosťou 212 km/h. Nebolo pochýb o tom, že model Z1 v polovici sedemdesiatych rokov na ceste skutočne kraľuje. Štvorvalec s objemom 903 cm3 a maximálkou vyše 210 km/h bol o 15 km/h rýchlejší ako jeho najväčší rival, Honda CB750. Kawasaki bola tiež o viac ako sekundu lepšia na 400 m s pevným štartom. História vzniku bol japonský príbeh so šťastným koncom. Pôvodný štvorvalec s objemom 750 cm3 sa zavrhol, keďže Honda už taký ponúkala a keď vedeli, čo treba poraziť, prišli s motorom 903 cm3.

Motor mal dve vačkové hriadele, bol silnejší aj s väčším krútiacim momentom, sedel takmer zvisle v dvojitom rúrkovom kolískovom ráme, ktorého predná vidlica obopínala devätnásťpalcové koleso s jednoduchou kotúčovou brzdou. V roku 1976 sa štandardom stala predná kotúčová brzda, avšak menšie karburátory a upravené výfukové potrubie pre emisné predpisy znížili výkon a nové značenie bolo Z900. V roku 1978 sa objavil model Z1-R. Hranaté tvary s malou kapotážou okolo svetla, väčšie karburátory a štvorica výfukových rúrok vyvedená do jednej zvýšili výkon na 67 kW (91 k). Podvozok mal zosilnený rám, prepracované zavesenie, liate kolesá a vylepšené brzdy, maximálku si zachoval na 209 km/h.

Suzuki GS1000, rok 1978

V roku 1978 na scénu vstupuje ďalší japonský výrobca a to Suzuki. So svojím nenápadným modelom GS1000 dosahuje maximálnu rýchlosť 217 km/h. Vzduchom chladený štvorvalec s 8 ventilmi a rozvodom DOHC, objem motora 997 cm3, výkon 65 kW (88 k) a hmotnosť 242 kg vrátane paliva. Model GS okrem rýchlej jazdy priamym smerom zlepšil aj stabilitu a obratnosť v zákrutách. Zdvojený kolískový rám z oceľových rúrok bol v namáhaných miestach vystužený. Oproti konkurencii dostal širšie pneumatiky a ďalší kotúč prednej brzdy. Nové vidlice mali vzduchové tlmenie a zadné tlmiče boli nastaviteľné do štyroch polôh tlmenia. To všetko prispelo k novému obrazu supermotorky, ktorá odstavila Z1, doteraz bezkonkurenčný veľký štvorvalec, na druhé miesto.

Honda CBX1000

Iným zjavením na scéne bola Honda CBX1000. Jej dvadsaťštyri ventilový vzduchom chladený šesťvalec o objeme 1047 cm3 produkoval 78 kW (106 k), takže CBX sa stala najsilnejšou sériovou motorkou v roku 1978. Svojou váhou až 259 kg vrátane paliva sa nemohla vyrovnať skoro atlétovi Suzuki GS1000, ale maximálku dosahovala 217 km/h. V roku 1981 dostal stroj nový dizajn - úplne kapotovanú verziu CBX1000B, čo bol pokus o prilákanie zákazníkov na dlhé cesty. Iróniou je, že zožal predajný neúspech a vydržal na trhu len krátko.

Kawasaki GPZ900R, rok 1984

Nová éra (1984) sa začala príchodom Kawasaki GPZ900R. Dynastia kvapalinou chladených štvorvalcov so 16 ventilmi, ktorá pokračuje dodnes. Objem motora 908 cm3, 84 kW (114 k) pri hmotnosti 228 kg bez paliva dosahovala rýchlosť 249 km/h. Motorka s modernými prvkami - vyvažovací hriadeľ, na konci kľukového hriadeľa s primárnou reťazou poháňajúcou vačkové hriadele a alternátorom nad šesťstupňovou prevodovkou. Rám mál chrbticové usporiadanie, ktorý používal motor ako nosný prvok a tak sa obišiel bez spodných rúrok. Zadný podrám bol hliníkový, rovnako ako výkyvné rameno. Predné vidlice mali priemer 38 mm a zadné zavesenie tvoril centrálny tlmič plnený vzduchom. Tento model na trhu pôsobnosti prežil aj svojich nasledovníkov GPZ1000RX a ZX-10 a v roku 1990 bol len modernizovaný. Väčší priemer predného kolesa, širšie disky pre silnejšie pneumatiky, predná vidlica spevnená na 41 mm a kotúče prednej brzdy sa zväčšili na 300 mm a dostali strmene so štyrmi piestikmi.

Kawasaki ZZ-R1100

Koncom osemdesiatych rokov sa konštruktéri Kawasaki rozhodli vytvoriť najrýchlejšiu motorku na svete. Model ZZ-R1100 (1990). Kvapalinou chladený štvorvalec so 16 ventilmi o objeme 1052 cm3 a výkonom 108 kW (147 k). Hmotnosť bola 228 kg bez paliva a dosahovala rýchlosť 282 km/h. Tak sa stala najrýchlejšou motorkou na svete na ďalších päť rokov. Nútený prívod vzduchu bol odvodený z technológie automobilov Formuly 1. Bol to uzatvorený systém, ktorý privádzal vzduch z otvoru na čele kapotáže priamo do airboxu. Základom podvozka bol pevný, zdvojený priestorový rám z hliníkových profilov, vylepšené všetky diely oproti modelu ZX-10, z ktorého vychádzal a ukončený výfukovým systémom s dvoma tlmičmi. Tieto modely sa orientovali iným smerom ako športové stroje. Dlhé a priestranné motorky s dobrými brzdami, pohodlné sedadlo aj pre spolujazdca.

Honda CBR1100XX Super Blackbird, rok 1996

Motorka pomenovaná Super Blackbird bola postavená preto, aby modelu Kawasaki ZZ-R1100 uchmatla neoficiálny titul najrýchlejšej motorky sveta. Reč je o Honde CBR1100XX (1996). Kvapalinou chladený štvorvalec so 16 ventilmi a rozvodom DOHC, objemu 1137 cm3, výkon 121 kW (164 k) pri váhe 223 kg bez paliva. Športovo-turistická motorka s aerodynamickou kapotážou umožňovala rýchlosť 290 km/h. Hlavnú úlohu tu hrala aerodynamika. Úzky žraločí nos bol dosiahnutý svetlometom nad sebou (nie vedľa seba ako bolo zaužívané doposiaľ). Honda vraj deklarovala až rýchlosť 306 km/h. Brzdy mali duálny systém CBS, ktorý mal spriahnuté kotúče prednej a zadnej brzdy ovládanej buď páčkou na riadidlách alebo nohou. Na tú dobu k pekným detailom patrili hodiny na palubke a ukazovateľ stavu paliva. Predné smerovky boli zabudované do spätných zrkadiel. Neskorším príchodom iného japonského výrobcu XX už nebol najrýchlejší na svete.

Suzuki GSX1300R Hayabusa, rok 1999

Asi najmenej atraktívna supermotorka, veľký predný blatník, poklesnutý čumák a hrb za sedadlom, všetko podriadené aerodynamike. Suzuki GSX1300R Hayabusa (1999). Kvapalinou chladený štvorvalec so 16 ventilmi a rozvodom DOHC, objem motora 1298 cm3, 129 kW (175 k) pri hmotnosti 215 kg bez paliva. Maximálna rýchlosť 306 km/h (niekde uvádzaná až 312). Tachometer mal zobrazenú číslicu 340 a značený paličkami až do 350. Cieľ Suzuki bol jasný, vytvoriť najrýchlejšiu motorku na svete, a to znamenalo poraziť Blackbird od Hondy. Podarilo sa. Na oslavu Suzuki pomenovala nový model Hayabusa, čo je japonské slovo označujúce útočného, rýchlo lietajúceho sokola sťahovavého, ktorého korisťou sú často práve drozdy. A prečo drozdy? V tom je ironická slovná hračka: drozd je totiž po anglicky blackbird. Zdvojený rám z hliníkových profilov, USD vidlica a šesť piestikové brzdy na 320 mm kotúčoch. Taktiež sa tu uplatnili vertikálne uložené dvojité svetlomety.

Nástupom GSX1300R už motorizmus s maximálnymi rýchlosťami nikdy nemohol byť rovnaký ako predtým.

V roku 2000 pod tlakom úradníkov uzatvorili hlavní výrobcovia dobrovoľnú dohodu o obmedzení rýchlosti na 299 km/h. Dohoda sa týkala aj uvedenia číslic na tachometri, kde ich rozsah končil číslom 280. Po tomto období už priorita nebola rýchlosť, ale ovládateľnosť, váha a výkon, viac výkonu.

Kawasaki ZX-12R, rok 2000

Kawasaki ZX-12R (2000) bola prvou motorkou ovplyvnená dohodou výrobcov. Kvapalinou chladený štvorvalec so 16 ventilmi, objemom 1199 cm3 a výkonom 131 kW (178 k). Hmotnosť 210 kg bez paliva. S rýchlosťou až 308 km/h súperil ZX so Suzuki Hayabusa o titul najrýchlejšej motorky na svete. Do zmätku okolo presného výkonu ZX-12R prišli správy o dobrovoľnom obmedzení maximálnej rýchlosti na spomínaných 299 km/h. Avšak prvá verzia označovaná aj A1 mohla mať ešte prvky "potreby rýchlosti". Tachometer so stupnicou do magických 340 km/h, absenciu obmedzovača a v technickom preukaze údaj o maximálke 308. Napriek všetkým dohodám sa pri väčšine nezávislých testov ukázalo, že ZX-12R je o niečo pomalší ako Hayabusa. Bol to však impozantný stroj. Prekvapivo rýchly, príjemne flexibilný, štýlový, pohodlný a všestranný.

A na záver parafráza, ktorá môže platiť pre každý z uvedených modelov motoriek. "Môžem povedať, že motory týchto strojov sú ohromne silné a jemne vyladené. Po jazde s nimi nebudete chcieť riadiť iný motocykel. Len raz zažijete ich neuveriteľné zrýchlenie a stanete sa závislý."

Článok vznikol na základe inšpirácie z knihy Motocykle snov.