Honda CBX je motorka, ktorá sa už krátko po uvedení na trh stala legendou. Honda v podstate priniesla na trh motorku postavenú po vzore legendárnych šesťvalcov Mika Hailwooda s výkonom viac ako 100 koní. No a práve jeden takýto historický kúsok sme si pozreli na vlastné oči.
História modelovej rady CB sa začala písať v roku 1961, keď Honda predstavila prvý motocykel tejto kategórie - CB 77 Super Hawk. Až dovtedy sa Honda venovala iba výrobe malých motocyklov, veľké stroje boli doménou Británie, Talianska a Ameriky. V tom čase bola CB 77 najväčšia Honda vôbec a započala éru športových motocyklov tejto značky.
Honda CBX 1000 (1979) - legendárny šesťvalec
Zrodenie šesťvalca na veľkých cenách
Keď sa vrátime do 60. rokov minulého storočia, svetu Grand Prix vtedy vládli dvojtakty. Soičiro Honda bol však presvedčený, že budúcnosť patrí štvortaktom, a tak jeho inžinieri dostali neľahkú úlohu. Aby mohli dvojtaktom konkurovať, začali pracovať na viacvalcových motoroch. V roku 1964 predstavili radový šesťvalec s rozvodom DOHC a 24 ventilmi s zdvihovým objemom 250 kubíkov.
Honda RC166 1966 - Mike Hailwood (model)
Po prvotných problémoch sa konštruktéri dopracovali až ku RC166 (1966) so 7-rýchlostnou prevodovkou, s ktorou Mike Hailwood vyhral všetkých 10 pretekov ktorých sa zúčastnil, a bez problémov zabezpečil Honde titul. Motor dosahoval až 18 000 otáčok a výkon 62 koní - to znamená priam neuveriteľných 248 koní na liter objemu. O rok už bol súboj oveľa tesnejší, ale Mike to proti Yamahe sedlanej Philom Readom dokázal. Po tomto Honda opustila svet GP a zamerala sa na Formulu 1, koniec koncov už mala tituly konštrukéra v každej triede a stala sa najväčším výrobcom motocyklov na svete.
V roku 1968 Honda predstavila radový štvorvalec CB750, ktorý bol veľkým úspechom, avšak tak trochu zaspala na vavrínoch, keď ho v podstate 6 rokov ani nevylepšila. Konkurencia nespala, prišla Kawasaki Z1 alebo Suzuki GS750. Honda síce priniesla v roku 1975 GL1000 (predchodca Gold Winga), ale to bol skôr turistický model ako športovec. Honda potrebovala niečo, čo ľudí ohúri. Soičiro Honda vedel na koho sa obrátiť - oslovil hlavného dizajnéra Shoičira Irimadžiru.
V Honde v tom čase začali pracovať na litrovom štvorvalci, DOHC - 16 ventil. Akokoľvek dobrý by tento bike bol, len by doskočil konkurenciu, a tak v Honde dostali zelenú dva projekty naraz: štvorvalec a bláznivý Irimadžirov projekt (Project 422) radového šesťvalca vychádzajúci z RC165/1655. Oba projekty mali prejsť do fázy prototypu a potom sa malo rozhodnúť, ktorý pôjde do výroby.
Dizajnéri najprv navrhovali tradičný rám s rúrkami pod motorom, avšak pán Honda požadoval, aby bol nový model nielen výkonný, ale aj "sexi". Druhým dôvodom bolo aj to, že medzi valcami bolo málo miesta na rúrky a vedenie výfukových kolien. Preto sa dizajnéri rozhodli pre motor zavesený v ráme a motor sa stal tak nosnou časťou. Pokiaľ ide o samotný motor, tam výrazne pomohol Irimadžira, ktorý sa osobne podieľal na motoroch GP RC165 a poznal všetky úskalia šesťvalca.
Honda CBX1000 - konšrukcia šesťvalcového motora
Motor navonok pôsobí čistým dojmom, konštruktérom sa poarilo dosiahnuť aj pomerne štíhlu stavbu, keďže bol len o 5 cm širší ako motor CB750. To sa podarilo presunutím alternátora a zapaľovania dozadu za valce. Motor mal preto pomerne komplikovanú konštrukciu vo vnútri. Od kľukovky ide reťaz hore na výfukovú (prednú) vačku a z nej druhá reťaz na saciu vačku. Ďalšia reťaz od kľukovky poháňa hriadeľ za motorom. Na nej je cez klznú spojku alternátor a na druhej strane zapaľovanie. Z tohto hriadeľa sa potom cez ozubené kolesá poháňa prevodovka.
Prvé prototypy ukázali najväčší problém CBX: hmotnosť. Motorka dostala hliníkové okuliare, riadidlá a mnoho ďalších dielov, ale aj tak sa hmotnosť plne natankovaného stroja vyšplhala takmer na 250 kg.
Konečné rozhodnutie nebolo jednoduché. Prototyp štvorvalca CB1000F bol hotový, bol ľahší a v skutočnosti rýchlejší ako CBX, hlavne na trati. CBX ale mala čosi iné, čo sa nedalo odmerať, unikátny točivý motor, jemné vibrácie, úžasnú akceleráciu a ten rev z výfukov. Prebiehala veľká diskusia čo pôjde do výroby, ale keďže Honda chcela na trh priniesť superbike ako nikdy predtým, zelenú dostala CBX. Štvorvalec šiel do produkcie tiež. Ako CB900F.
V novembri 1977 Honda zavolala dealorov do Suzuky a v miestnom kine premietla krátke video. Záber spredu na motor začal na jednej strane a postupne sa posúval: ukázal sa jeden výfuk, potom druhý, tretí a keď sa potom ukázala medzera na rozvodovú reťaz, diváci pochopili, že Honda postavila šesťvalec, o ktorom nemali ani tušenia. Hľadisko priam explodovalo nadšením a ľudia takmer vyskočili zo sedadiel.
Z dobovej tlače
“Potrebovali sme tento motocykel asi tak ako dieru v hlave. Jeho najväčšia cnosť - surová rýchlosť - nemôžete si ju ani užiť legálne.” - Dale Boller z časopisu Motorcyclist.
“Zaparkovaná CBX láka - poď si ma vyskúšať - vyzýva vaše ego, aby ste nasadli a zažili to vzrušenie zo zrýchlenia. Náš testovací kus by som hneď kúpil, ale Honda ho nechce predať, pretože je to prototyp.” - Brad Zimmerman, časopis Motorcyclist, máj 1978.
Napriek pozitívnym ohlasom tlače sa CBX nikdy nestala predajným hitom. Aj keď ľudia ju veľmi obdivovali a tešila sa veľkému záujmu, bola vnímaná ako veľká, ťažká, drahá a zložitá motorka.
Tým najlepším bol rozhodne motor, ktorý prinášal neporovnateľný výkon a zážitok z jazdy. Slabou stránkou bola jeho spotreba, ktorá sa hýbala bežne okolo ôsmich litrov a pri ostrej jazde si vedel šesťvalec vypýtať aj pätnásť. Tento výkonný motor bol na tú dobu priveľkým sústom. Motorári vtedy s dizajnérmi rámov a podvozkov moc nespolupracovali a výkonu nekorešpondoval podvozk. Nielen vyššia hmotnosť, ale aj slabá predná vidlica s priemerom klzákov 35 mm, zadná oceľová vidlica uložená v plastových púzdrach, zadné tlmiče a hlavne dobové pneumatiky nedokázali primerane vyniknúť prednostiam pohonnej jednotky.
Len štyri roky výroby
Ako športová motorka bola CBX na trhu len dva roky: 1979 - 80. Model 1980 dostal malé vylepšenia ako čierne kolesá Comstar, vzduchovú prednú vidlicu, väčší olejový chladič, ložiska zadnej kyvky a v Nemecku výkon znížený na 98 koní (kvôli legislatíve).
Pre roky 1981 a 1982 sa CBX zmenila na športového turistu. Motor dostal silnejšie stredné pásmo, odpruženie zadku centrálnym tlmičom Pro-Link, vpredu vzduchovú vidlicu s väčším priemerom klzákov 39 mm, veľkú kapotáž, nosiče a bočné kufre. Podobne ako jeho predchodca, predával sa slabo.
Aj keď to možno vyznieva že CBX nebol veľký úspech, dokázala v tej dobe to, čo Honda potrebovala. Nakopla predaje značky, ukázala technickú vyspelosť a pravdepodobe vydláždila cestu dobrej predajnosti modelov CB900F, CB1100F či V4 modelom. Z pohľadu rozumu to nebol možno najlepší kauf, ale CBX bola pre ľudí, ktorí rozmýšľali srdcom - krásna seštvalcová technika, výkon a jedinečnosť. Toto všetko robí z CBX stroj, na ktorý sa nikdy nezabudne...
Pozadie / Wallpaper
Dobový test - časopis Motoristická současnost, číslo 12, rok 1979
Test Hondy CBX 1000 v podání Theodora Pištěka, známého výtvarníka, pozdějšího držitele filmového Oskara a velikého příznivce motorismu v jedné osobě, byl reakcí redakce na nepříznivý ohlas čtenářů k článku o Kawasaki Z1300.
Radový šesťvalec inšpirovaný GP strojmi Honda RC 165/166 (Mike Hailwood)
Prvý sériový bike s výkonom viac ako 100 koní (Nebol to prvý 6-valec)
vidlica priemer 35mm, vzadu dva tlmiče
Cena v roku 1978 bola 11 262 DM (Nemecká marka)
Vpredu vidlica 39mm klzáky dofukovateľná, Vzadu Pro-Link odpruženie
Nové ventilované dvojpiestikové brzdy
Kapotáž a nosiče kufrov
Diskusia k článku (23)![[Verzia pre tlač]](images/print.gif "[Verzia pre tlač]"){kind=small}
