Amerika 2016... brm brm... 4/5

Po výdatnej porcii kilometrov a bočných vetrov sme sa dostali do oblasti Monumentov. Ubytovali sme sa v nových domoch a išli pozrieť Monument Valley.

Nápad odľahčiť motorky o všetky kufre bol velice dobrý, kto mal GSo, ten sa premenil na Katriňáka a poď ho 100-metrové tiahle drifty a kilometre offroad jazdy boli povinnosťou, predpokladám, že si to tam každý užil. Panenské cesty, jemný prach spojený so šotolinkou a na ňom asi 8 dospelých puberťákov na Gsskách jazdí zľava doprava kopec kilometrov s plynom na plné. Okolitá scenéria ako z westernoviek, teda nie ako, ale priamo z westernoviek, na tých miestach sa skoro všetky nakrúcali. Možno sú tam naše stopy doteraz, keď tam nezapršalo, tak určite. Spokojne zaprášení sme sa už potme vrátili do tábora rýchlostou cez 200 km/h, a že nás to silno moc bavilo, tým sme celodennú eufóriu celkom slušne zakončili. Večer padám do americkej postele, teda vysadám do nej a zobúdzam sa až ráno.

Ráno pred východom slnka sme si offroad jazdenie popod Monument Valley zopakovali, no čo vám poviem, dalo sa to tam vydržať, bolo to fantastické. Ešte som si odbehol pozrieť na miesto kde sa otočil Tom Hanks vo filme Forrest Gump, keď bežal svoju životnú cestu. Po ceste kúpil raňajky a všetci spoločne vyrážame smer 400 km do Kanab best western, kde prespíme a ráno do Las Vegas.

Až sa mi zdajú tieto vety gýčové, keď to tak čítam po sebe, ale tak to proste bolo, Amerika brm brm.

Po týždni vozenia sa v slnečnom počasí na neuverenie v diaľke zbadáme oblaky, ktoré prešli do mračna a zrazu už nás bičuje krupobitie, že by človek neveril. Niet sa kam schovať, krúpy mi celkom slušne masírujú cez mokré rifle stehná a ruky. Chalani, čo mali len žaluďovky na hlave a šatky na ústach, si tu určite uživali intenzívnejšie. Premočení, po pár kilometroch nachádzame útočisko na jednej pumpe na kraji mesta, do ktorého sme to už nezvládli potiahnuť, a to je dobre. Mali sme tú česť vidieť na pumpe predávat gulovnice, brokovnice, zbrane, v regále vedla šrobovákov. Pumpár veru nevyzeral na miništranta z Don Bosca. Niečo sme pojedli, zohriali sa a jazda mohla pokračovat ďalej. Penzión Kanab best western pripravený nás pohostiť, zvládol svoju úlohu bravúrne. Sedíme vo vonkajsej horúcej vírivke, popíjame Jack Daniels, oveľa viac mi ale chutí Jamieson :) do toho horúcu čokoladu a jemne stále mrholí. Kontrasty nahovado. Smejeme sa čo to dnes bolo za ladovú smršt.

Za jemného dažďa ráno vyrážame, očami tlačíme míle na tachometroch, pred sebou máme 360 km do Las Vegas s navštevou priehrady, pršať prestalo, oteplievalo sa ako sme začali schádzať z hôr do teplejsieho údolia. Ocitáme sa na vrchole vodnej priehrady, elektrárne, Hooverova priehrada HOOVER DAM kúsok od Las Vegas. Turistov kopec, vody už menej. Či terajšie celoplošné zákazy, ohladne pestovania vodných rastlín na pozemkoch a celkové šetrenie s vodou, tomu kritickému stavu pomôžu, neviem zaručiť, Amíci netušia čo je to šetrenie s vodou. Netušia vela vecí, možno preto su takí spokojní. No nakolko na kohútiku vo vani, alebo v sprche nejde nastavovať silu vody, máš možnost regulovat iba teplotu vody, ale intenzitu nie. Bud to tečie na plné pecky alebo nie, úplne všade v kúpelňach to tak bolo. Jedna z mnohých USA vychytávok, to je na nobelovku minimálne kto to vymyslel. Krátka prechádzka po priehrade, zopár odplutí do hĺbky priepaste a ide sa smer Las Vegas. Široká dialnica, vedúca pomedzi rôzne kaňony nás zrazu vyvedie z hôr, ocitáme sa na brehu toho mesta hier. Popreplietame sa s tažkostami k našemu hotelu hneď vedla hlavnej triedy Las Vegas strip.

Las Vegas, najludnatejšie mesto v štáte Nevada, počet cez 2 milióny, je obklopené horskými pásmami na všetkých stranách, niektoré do výšky 3000 m, okolie tvorí mohavská pušť, skalná, suchá a púštna vegetácia, priemerne tam svieti slnko 310 dni v roku. Patrí medzi najsuchšie a najslnečnejšie mestá v Severnej Amerike. Ja by som to mesto nazval mestom krátkych nohavíc, hlavným srdcom mesta je hlavná ulica, bulvár The Strip dlhý 7 kilometrov.

Nebudem prehánať, aby sme sa nenudili, že začalo pršať :) mať fotky Las Vegas s dúhou je celkom cool, po chvíli prestalo, vyhriate mesto to rychlo vstrebalo, ostali akurát mladé zmoknuté dievčatá, behajúce bosé hore dole, ako baletky.

Namiesto bazéna a jack danielsa som zvolil prechádzku po hlavnom tripe hned ako som zložil veci. Popísať pocity? Boli dosť rozmanité, za svetla mi ale príde Las Vegas ako keby som sa prechádzal po Inchebe ked je Coneco. Myslím tým, že na mňa z tých budov, kasín, Ajfelových veží, nič nesálalo. Fak počas dňa, to bolo také nejake iné, ako sa vraví, umelé. Opieram sa o zábradlie, pozerám na gondoly plávajúce v bazéne pred hotelom s názvom Venezie a zistujem, akú parádnu Ameriku máme my doma v Európe.
Navraciam sa na hotel na chvílu skloniť hlávku a večer všetci spoločne ideme okúsit to pravé Las Vegas.

Dalibor, ktorému to tiež nič moc nehovorí, že uz to videl viackrát a že radčej by strielal medvede v Tatrách, nevyzeral nadšene, ale nakoniec išiel s nami. Pravda je, že v noci to je úplne o inom ako cez deň, mesto ožije, pribudne asi milión ludí, dva milióny svetiel, pol milióna áut. Po nejakom čase sa pri fontáne pred hotelom Bellagio rozdelujeme ako vo filme Dannyho Parťáci, na gamblerov a starších pánov, ostávam s parťákom xy v jednom z kasín. Skúšame šťatie v hre, zabávame sa užívame si atmosféru. Tolko automatov a ruliet pokope neni nikde na svete. V jednej –večierke- kupujeme Jamesona, redbully, velké poháre so slamkou, rozlejem flašu medzi nás dvoch a motáme sa po hlavnom stripe. Ked nás už piatykrát zastavuje miestny mačo, zrejme dohadzovač, či pasák, neviem, ktorý nás pekukol a videl v nás podnapitých milionárov zo Slovenska a piatykrát nás prehovára do jeho podniku a že nám zavola limuzínu, tak neodoláme. Veru vo velkom štýle prišla, rozvalíme sa tam sa ako hviezdy. Prejdeme celým bulvárom Las Vegas, v rukách poháre, ruka hore, spievame si a netušíme kam ideme. Je to vôbec ešte cestopis toto?

Limuzína nás doviezla pred hotel mimo centra, kde nám zadné dvere otvoril dvojmetrový ochrankár. Keď od nás začal pýtať identifikačnú kartu, začali sme vytriezvovať, keď pýtal passport vytriezveli sme už celkom statočne. S kamennou tvárou vravím, nemám pri sebe nič, iba kartu od hotela a peniaze. Nechápavo krúti hlavou ako možeme chodiť po Las Vegas bez dokladu, začínáme sa to pýtať aj samy seba, na inteligentnú odpoveď sme ale neprišli. Niekam volal, zrejme spoločníkovi na telefóne a poslal nás preč. Nálada neprestávala, dvaja sa túlame ulicami kde zastavujem taxikara, rukami nohami mu vysvetlujem čo sa nám prihodilo, že nemáme nejaké ID číslo, ale chceli by sme si sadnúť do nejakého podniku. Hned nás berie do dalšieho, že tam neni problém s číslom. Neviem ako to myslel, ale veru s číslom problém nebol... Platíme vstupné, dozvedáme sa, že alkoholické nápoje tu nepodávaju, tak si dávame jahodový koktejl za 20 a pozeráme do hmly v ktorej tancujú dievčatá. Obaja máme dosť nahnuté, že vidíme skôr tmavé škvrny.

Vtom si k nám prisadli dve slečny, jemne odeté, začala ma prehovárať či nejdem niekam dozadu. Upokojujem dievčinu, že sme sem s kamarátom prišli na pohárik a relax a nie na masáž. Dali sme další jahodový koktejl. Dievča ku mne prišlo znova a znova s dalšími ponukami. Potom prišla aj tá druhá. Celkom bola prítulná. Nie, že by som mal doma v tom čase priatelku, ale verní sebe svorne napred. Tak čo urobíte v takej situacii, opýtal som sa jej či pozná Petra Sagana, proste úplne k veci, no nepoznala ho, ani Slovensko nepoznala baba jedna, ale ornitologička to bola určite skúsená. Nakoniec sa ma opýtala, či jej nedám nejaký tips za to, že je pekná, strkám jej za tangáče nejaké doláriky a dievka odchádza. Čo na to povedať, nezamýšlam sa.

Celkovo nás dobieha únava, máme čo to zopár stoviek míl dnes už odjazdených, je niečo nadránom a celkom sme toho aj peši nachodili a popili. Cestu na hotel si moc nepamätám.

Ráno mi je dosť na... Preberám sa v sprche, ktorá mi drtí tvár svojím nežným prúdom, zisťujem, že celkom meškám oproti ostatným vyspinkaným spolupútnikom. Ani nemyslím na dnešných 500 km, ktoré nás čakajú. Radčej sa s nimi lúčim dopredu. Kamarát Martin sa odpája od nás iným smerom, ide si niekam skočiť z lietadla padákom, potom odovzdá niekde v Las Vegas motorku a rovno letí do Bulharska na kávu. Zisťujem, že ľudia majú všeliaký život :)

Preberiem narýchlo dnešnú cestu s Daliborom, kde by sme sa asi stretli, a adios amigos, mám plán sa ešte pomotať po Las Vegas. Hlavne som chcel navštíviť a uvidieť Pawn Star, Hvezdy zastavárny, ktoré doteraz rád v telke sledujem.

Po necelej hodinke motorkovania, krútenia hlavy z lava do prava a pučenia očí na tú architektonickú rozmanitosť, som našiel spomínaý obchod – záložňu, to bolo pre mna asi najvzrušujúcejšie tam vstúpiť :) Rick, Chumly a tie hlavné tváre tam neboli, bolo ráno doobeda, ale dvoch za pultom som tiež spoznal. Sbskár ma vyfotil a spokojne som išiel o dum dál, medzi hlavnou triedou a vedlajšou častou mesta bol obrovský rozdiel, bordel špina homeless.

Čas sa neúprostne posúva priamo úmerne so vzdaľujúcou sa skupinou mojich kolegov. Dnes je na pláne prejazd údolia smrti Death Valley, a nechcel by som tadiaľ ísť sám, keď to má taký drsný názov. Prvýkrát prepínam režim na Race, nasadzujem stíhaciu jazdu a uživam si prázdne cesty, a ďaleko porušujem povolené rýchlosti. Týmto sa na nejaký čas lúčim s civilizáciou a s partiou sa stretám tesne pred údolim smrti. Ešte raz dodávam, že jazdím celý čas bez navigácie :) Je to cool. Iba sem tam vytiahnem mobil a pozriem si kde som a kam mám ísť, pre mňa osobne je to jediná šanca ako sa vcítiť do okololia. Akonáhle mám pred sebou navigáciu, netuším kde som. Skúste si to ludia, vypnite navigáciu a zrazu neviete, kde je sever.

Údolie smrti je údolie s najnižšie položeným miestom celej Ameriky. Nachádza sa v severnej časti Mohavskej púšte. Jeho najnižšie miesto sa nachádza 86 metrov pod úrovňou mora. Bola tam nameraná najvyššia teplota na zemi, 57 stupňov, priemerne tam ročne padne 50 mm vody, a potvrdím, vyzerá to na pohľad celkom nehostinne. Príčinou je, že údolie, ktoré má rozlohu na dĺžku cez 200 km a šírku do 30, je obklopené horami, ktoré úspešne blokujú studené alebo vlhké fronty, a tak sa tam podnebie ohrieva a ohrieva do vysokých teplôt. My sme tam nemali až také teplo, ale teplejšie bolo. Vlastne na pohľad to je len dalšie 200-kilometrové vysušené údolie, ale s históriou, teda s príbehom. Za čias dávnych tadiaľ smerovali prví osadníci USA a chovatelia svoj dobytok a velké množstvo z neho tam vždy uhynulo, ako aj veľká skupina zlatokopov, tak tomu dali patrične pomenovanie. Teraz je to premenované na národnú pamiatku a národný park Death Valley.

Celkovo vyjazdení po 500 km prichádzame do pobrežného mesta Santa Barbara. Oceňujem sériové sedadlo na gsku, zadok si len blažene posedáva a kilometre nevníma, skôr ma serká sériové predné plexi, ktoré smeruje vzduch rovno do očí, mam 183 cm, koniec testu.

Praktizujeme spoločnú romantickú prechádzku po pláži, po velkom móle s reštauráciami a kormoránmi. V pozadí horizontu jemne vidieť ropné plošiny a západ slnka, idylka. Poniektorí otužilci zvolili kúpel v Pacifiku - Tichom oceáne, alebo motanie sa po pláži a prístavoch. Santa Barbara je preslávené mesto skatebordingu, a tak hodinku opretý sledujem miestnu mládež na korčuliach a skejtoch v skejtparku ako si tam žijú a trávia volný čas. Po celkom velkej plážovej prechádzke som za uz začal tešiť na ďalší deň.