Hákové kríže vo Vietname alebo Na skútri okolo Nha Trang

Príchod

Je 8.január 2016 a po príjemne strávenom mesiaci v Thajsku znova sedím v lietadle. Let z Bangkoku do Saigonu (teda pardon, od 1976-teho do Hočiminovho Mesta ale mne sa pôvodný názov Saigon páči viac) trval asi 90minút a nasledujúci do Nha Trang zhruba hodinu. Nha Trang je mesto ležiace na najvýchodnejšom pobreží Vietnamu. Vybral som si ho lebo som chcel byť pri mori a Tripadvisor tvrdil že pláže aj nejaký nočný život tam nájdem – ideálna to kombinácia pre európskeho samotára v Ázii.

Hodnotenie 9,2 v spokojnosti zákazníkov na Booking.com, prijateľná cena a poloha priamo v centre rozhodli o výbere hotela Apus. Ponúknutú „mierne zapáchajúcu“ izbu som musel slušne odmietnuť, na čo mi skutočne úctivý personál ponúkol na prvú noc VIP apartmán a na druhý deň ma presťahovali do použiteľnej izby. Asi si tie rencenzie píšu sami, neviem, tak som im jednu pridal na pamiatku. S hygienou našťastie žiaden problém nebol.

Nha Trang

Z predsudkov o bambusových chatrčiach s domácimi na bicykloch v slamených strieškach na hlavách ma veľmi rýchlo vyviedlo už moderné letisko v Saigone a Nha Trang len pokračoval. V tej večernej záplave blikajcich neónových reklám a mrakodrapov pri pohľade zo Skylight baru na 45.poschodí hotela bolo ťažké uveriť že sa nachádzam v socialistickej krajine.

Majú tu v ponuke aj vodnú fajku. Stojí síce nekresťanských 600 000 dongov (25€) ale za 45te poschodie je vysokohorská prirážka pochopiteľná. Kývam teda na čašníka:

„One shisha, apple, thank you.“
„Shisha IBM.“
„IBM? Are you sure?“
„Yes, IBM“.

No toto je iný level. Už som teda shishu fajčil všelikde, som dokonca pôvodne z IT brandže ale počítačom riadenú som ešte nevidel. „OK“ odvetim a plný zvedavosti čakám na ten technologický zázrak. Uplynie štvrťhodinka a stále nič. Okolo ide pre zmenu malá vietnamská čašníčka, pýtam sa či nezabudli.

„No, shisha IBM“ šušle svojou ťažko zrozumiteľnou angličtinou a ťuká na hodinky.

Aha, konečne som pochopil že IBM nemá novú divíziu vodných fajok. „8 pm“ ale znamená že by som musel skoro 2hodiny čakať tak to vzdávam a idem pozrieť nočnú pláž.

Zhruba polmiliónový Nha Trang kde teploty celoročne kolíšu medzi 20 až 30°C je vlastne klasické turistické letovisko v západnom štýle priamo na pobreží Juhočínskeho mora prepchaté hotelmi s divokou architektúrou a upravenou mestskou plážou. Pomerne bizarne sa v tomto kolorite vedľa Hiltonu, Novotelu alebo Four Seasons vynímali budovateľské billboardy na sovietsky vzor s kosákmi a kladivami. Deti chodia do školy v klasických pionierskych rovnošatách - bledomodrá košeľa a červená šatka na krku. Mrazivý závan našej neďalekej minulosti bol neodbytný.

Večera v reštaurácii na ulici v centre za 90.000 dongov (3,70€) ešte chvíľu čiastočne socík pripomínala, tvrdý kapitalizmus však už úradoval v nočnom bare Sailing Club na pláži – Pina Colada za 150 000 (6,17€) alebo Johnnie Walker za 250 000 (10,30€). Ako abstinent som si teda dal fľaškový Heineken za 100 000. Na margo cien treba podotknúť že prevažnú časť turistov v Nha Trang tvoria Rusi a miestne obyvateľstvo povinnú ruštinu na rozdiel od angličtiny aj celkom slušne ovláda. Azbuka je veľmi frekventovaná a čisto ruské cestovné kancelárie sú na každom rohu.

V tesnom susedstve mesta je ostrov Vĩnh Nguyên známy miestnym „Disneylandom“ Vinpearl, na ktorý upozorňuje obrovský gýčový svetelný nápis umiestnený na kopci. Jazdí tam lanovka z pevniny a asi jediné „zaujímavé“ na tom je že stožiare lanovky svojím tvarom vzdialene pripomínajú Eiffelovu vežu, čo aj zvýrazňuje ich nočné osvetlenie. Nebol som tam, gýčových turistických atrakcií ja aj bez toho všade dostatok.

Easy rider Jimmy

S angličtinou nemal našťastie problém ani Jimmy, vietnamský majiteľ agentúry easy rider ktorá organizuje výlety na motorkách po okolí. Pod „motorkami“ vo Vietname treba samozrejme rozumieť predovšetkým skútre a rôzne 125-ky väčšinou v technickom stave ktorý veteránisti označujú ako „nálezový“. Nakoľko som ale nebol ochotný absolvovať výlety ako spolujazdec (jazdím už nejaký ten piatok a na bobíka ma nikto nedostane ani buldozérom), ochotný Jimmy mi za menšie všimné do mapy zakreslil miesta kam s turistami chodievajú. Plán bol teda jasný: jednodenné výlety na požičanom skútri s návratom pred zotmením. Prvý deň si dávam na spoznávanie miestnej premávky s heslom „so skútrom na večné časy a nikdy inak“.

Skútre, náklaďáky a kravy

Asi takto by sa v skratke dala zhrnúť skladba účastníkov vietnamskej cestnej premávky. Skútre, plniace všetky prepravné fukcie od náklaďáku až po autobus sú v absolútnej prevahe. Vietnamci sa skútri žijú, doslova. Ťažko pochopiteľným a skutočne adrenalínovým zážitkom bolo pre mňa fungovanie kruhových objazdov, kde sa naraz do kruhu valí zo všetkých strán kvantum skútrov a každý chce ísť niekam inam. Najdôležitejšia výbava je klaksón, trúbia všetci a neustále. Aj keď to zvrchu vyzerá ako obrovská hromadná zrážka napriek tomu sa mi vždy podarilo z toho chaosu vyjsť bez zranení. Občas síce do iného smeru ako som pôvodne chcel keďže lavína skútrov ma trochu spláchla ale po čase som sa naučil že to ide, akurát treba zabudnúť na pud sebazáchovy a rovnako na všetko to čo učia autoškoly u nás doma. Druhou záhadou bolo státie na červenú. Vždy časť zastavila a zvyšok pokračoval veselo ďalej. Raz sa mi stalo že som zastal sám, všetky ostatné skútre ma obehli.

Chodníky v meste slúžia prevažne na parkovanie skútrov, čomu sú prispôsobené aj šikmé nájazdy namiesto klasických obrubníkov. Ak chcete chodiť pešo (čo robia prakticky iba turisti) tak je to buď náročný slalom medzi skútrami alebo zábava na ceste. Chodec patrí v potravinovom reťazci miestnej premávky na jednu zo spodných priečok, semafory pre chodcov som nevidel a tak je niekedy celkom adrenalínový zážitok prekrižovať niektorú z hlavných ciest.

Jazdia pomaly. S malými deťmi, tabuľou skla pred kolenami alebo 6 metrovými rúrami na pleci spolujazdca to asi inak ani nejde. Moja požičaná staručká Yamaha Nouvo LX išla na plný kotol skoro 100km/h ale na miestne pomery to bola absolútne vražedná rýchlosť.

Kým skútre tvoria asi 80% dopravných prostriedkov tak nákladné autá asi 15. Osobné autá sú v absolútnej menšine, prevažnú časť z toho mála tvoria taxíky. Napriek tomu že vo Vietname sa jazdí ako u nás, čiže vpravo, všetky náklaďáky zásadne jazdia v ľavom pruhu.V meste je to pochopiteľné keďže pravý pruh je vyhradený pre skútre. Ale na medzimestských prázdnych dvojprúdovkách jazdia tiež vľavo aj keď sú na ceste sami. Výsledný efekt je že dymiaci náklaďák sa hore kopcom plazí 15km/h v ľavom pruhu a ďalší ho 20tkou predbieha zprava. Dôležitý je aj fakt že náklaďák má vždy, myslím tým VŽDY prednosť (teda keď ste na skútri a nie v ešte väčšom nákladiaku). Cestné mýto platia iba autá a nákladiaky, pre motorky je vyhradený bezplatný pravý prejazd mýtnicou.

Kravy, prípadne kozy sú neodmysliteľnou časťou vietnamskej premávky. Majú čas. V podstate vo Vietname majú všetci čas. Po jednej krízovke keď som dobrzdil asi meter pred zadnicou statočného býka mi napadlo že by som mal predsa asi trocha zvoľniť tempo. Ono aj také čerstvé kravské lajno v zákrute vie potešiť. Našťastie slnko pečie, rýchlo vysychajú a potom sa na nich až tak veľmi nešmýka.

Zastávka č.1: Suối Dầu:

Rieka a priehrada Suoi Dau (Suối Dầu)

Toto miestečko označil Jimmy ako svoje najobľúbenejšie, tak ho volím za svoj prvý cieľ. Vyrážam z centra po „rýchlostnej ceste“ AH1 smer juh. Hustá premávka v Nha Trang okamžite po opustení mesta mizne a cesta je prakticky úplne prázdna. Cestné značenie je veľmi biedne, prakticky žiadne. Pri niektorých odbočkách bola nenápadná tabuľa so šípkami a menami miest, inak nič. Sem-tam som si všimol tabuľu začiatok alebo koniec obce - ale bez jej názvu. Naplánovanú odbočku som teda samozrejme minul a zachraňuje ma môj smartfón do ktorého som si v hoteli na wifi pozrel v Google maps predpokladanú cestu. Modrá bodka GPS ma v mape uvedie do obrazu a po odbočení sa trmácam po rozbitej asfaltke cez špinavé dediny.

Každú chvíľu musím zastaviť a zorientovať sa ale nakoniec sa mi darí trafiť cestičku okolo priehrady. Super, som dobre. Zbytky asfaltu, diery, ešte väčšie diery, šotolina, piesok, no parádne enduro, škoda že sedím na skútri, tu by sa dalo pekne vyblázniť na niečom dospelejšom. Po asi 15tich kilometroch sa predo mnou objavuje nádherná scenéria – „delta“ rieky napájajúcej priehradu ako pomaly preteká pomedzi veľké kamene. Priezračná voda má okolo 24°C, ideálna na schladenie v obednej horúčave. Nedotknutá príroda a nikde živej duše, nádhera.

Zastávka č.2: Pláž Cam Hải Đông

Pláž Cam Hai Dong (Cam Hải Đông)

Táto pláž sa nachádza severne od Cam Ranh letiska na ktoré som priletel a ktoré je asi 25km južne od Nha Trang. Je evidentné že sa s touto oblasťou počíta do budúcnosti, cesty sú pripravené, dokonca som na celej asi 10km dlhej pláži narátal 2 (slovom dva) rozostavané hotely. Okrem mňa som tam stretol ešte štyroch Rusov, inak nikde nebolo živej duše. Ak ste v živote zažili klasické preplnené pláže tak tu budete mať zvláštny pocit ako vo filme „Deň po.“ Ľudstvo akoby vymrelo.

Je pravdepodobné že za 20-30 rokov tu bude resort na resorte ale zatiaľ tu môžete zažiť niečo čo sa len ťažko dá niekde na kontinente a v civilizovanom svete nájsť.

Zastávka č.3: Vodopády Yang Bay

Vodopády Yang Bay

Toto miesto nachádzajúce sa asi 40km vo vnútrozemí západne od Nha Trang muselo byť kedysi naozaj úchvatné. Dnes už však funguje ako turistická atrakcia čo vo Vietname znamená okrem turistov aj obrovskú porciu nevkusu, gýču a necitlivých zásahov do prírody. Po príchode za poplatok 150 000 dongov máte možnosť odviezť sa vláčikom ku prvému vodopádu kde sa môžete okúpať. Umelo vytvorená piesková pláž a na druhej strane vybetónovaný breh. Ešte že ten vodopád nechali na pokoji.

Vstupné zahrňuje aj presun vláčikom ku druhému vodopádu kde vyviera termálna voda. Okolo skál sú z betónu vybudované akési jacuzzi kde sa môžete čvachtať v horúcej vode. Je ich tam okolo 10 a v každom má voda inú teplotu.

V rámci údolia ponúkajú organizátori aj pštrosiu farmu a akési kohútie zápasy, toto mi však ku šťastiu už naozaj nechýbalo. Sadám na skúter a po príchode do Nha Trang uzatváram deň v Rooftop bare hotela Ha Van. Tripadvisor ma tam poslal s dobrými referenciami na jedlo a shishu a môžem to po vlastnej skúsenosti len potvrdiť.

Zastávka č.4: Záliv hausbótov a Scenic Bay

Záliv hausbótov a Scenic Bay

Toto miesto som objavil náhodou bez referencií keď som sa snažil dostať so skútrom čo najďalej po pobreží smerom na sever od Nha Trang. Keďže hlavná cesta sa odkláňala od mora zišiel som na vedľajšiu. Po asi kilometri ujazdenej hrboľatej hliny sa objavila pekná nová asfaltka a v zálive na vode som zazrel desiatky plávajúcich drevených pontónov s jednoduchými chatrčami.

Zjavne na nich celoročne žijú rybári a skoro každý takýto „hausbót“ bol obývaný aj psami ktoré štekotom vítali každú loďku plaviacu sa v ich blízkosti.

Pokračujúc ďalej sa mi po pár kilometroch chvíli naskytol úžasný výhľad na malú pláž skrytú medzi útesmi s majákom, o ktorej som sa neskôr v Google maps dozvedel že sa volá Scenic bay.

Ako som za chvíľu zistil hľadajúc prístup na pláž, predsa len som tam nebol sám. V maličkom domčeku so závorou cez cestu sedela vietnamská občianka a vyberala vstupné vo výške 10.000 dongov (40 eurocentov). Popod útes s majákom sa po pláži vinul malý potôčik ktorý morské vlny chvíľkami zatláčali naspäť. Neuveriteľný gýč :-)

Stačilo pokračovať ešte kúsok na sever a ďalšia vyľudnená pláž Bai Goc, tentokrát podstatne väčšia bola zároveň najsevernejším bodom kam sa mi vzhľadom na použitý dopravný prostriedok podarilo za jeden deň dostať.

Všímavejšiemu čitateľovi možno neušlo že tento skúter čo mi pózoval je trochu iný ako ten zo zastávky č.2. Pravda je taká že toto bol za 10dní jazdenia skúter č.3, pričom tie prvé dva som opakovane prehrial a bol som veľmi rád že ma odviezli naspäť do hotela. Zjavne neboli zvyknuté jazdiť na plný plyn niekoľko hodín v kuse – a rovnako už neboli najmladšie. Počítadlo kilometrov fungovalo len na prvom a ukazovalo 75tis km. Našťastie mi opravu dvoch skútrov nedali k náhrade a tento tretí vydržal až do konca výletu.

Zastávka č.5: Cesta okolo národného parku Nui Chua a cintorín hákových krížov

Národný park Nui Chua

Smerom na mesto Phan Rang sa na pobreží nachádza národný park Nui Chua, čo je vlastne pomerne vysoké pohorie zaberajúce celý poloostrov, nachádzajúce sa asi 100km južne od Nha Trang. Po ceste jedna momentka z mosta v Phan Rang – zastaviť a fotiť na moste tu nikomu nevadilo a policajtov som za 10 dní videl na cestách myslím dva krát.

Zísť z hlavnej k moru znamenalo pretĺkať sa neuveriteľne špinavou a zapáchajúcou rybárskou dedinkou na južnom cípe poloostrova, zaujímavý pohľad sa mi ale naskytol hneď za ňou.

Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať že je tu pochovaný celý Hitlerov generálny štáb tak v skutočnosti sa jedná o náboženský symbol používaný hinduistami, budhistami a jainistami už tisícročia. Vyjadruje šťastie, mier a prosperitu – presný opak pocitov ktorý tento symbol vzbudzuje vo väčšine Európanov.

Zaujímavý je tiež fakt, že budhisti vo Vietname svojich zosnulých neupaľujú na hraniciach tak ako to robia všade inde. Pochovávajú ich rovnako ako naši kresťania - „v celku“. Hroby presne odrážali spoločenský status pochovaného – od jednoduchých „ohrádok“ z tehál až po luxusné vykachličkované pomníky. Dokonca jednému spoluobčanovi dopriali na dlhú cestu aj niečo na posilnenie.

Pokračujem ďalej po pobreží smerom na sever. Jeden úchvatný výhľad strieda druhý, cesta je úplne prázdna, za polhodinku jazdy míňam jeden nákladiak a pár skútrov. Slnko pečie ako besné, je čas sa trochu ochladiť. Trošku endura medzi skalami a ako obvykle, celú pláž mám len pre seba.

...a niečo na záver

Strávil som vo Vietname 10dní a najazdil na troch skútroch dokopy asi 1200km čo samozrejme nie je žiadne svetoborné číslo, boli to však veľmi príjemné a zaujímavé kilometre. Vietnamci sa síce neusmievajú ako Thajci ale v podstate boli milí a nekonfliktní. Ani raz za celý čas som nezažil vyslovene nebezpečnú situáciu alebo pocit ohrozenia, iba možno trocha prekvapené pohľady v zapadnutých dedinkách kde sa bežne turisti na skútroch nevozia. Videl som z celej veľkej krajiny síce len malý kúsok ale mojim cieľom nebolo precestovať celý Vietnam ale len sa trošku lážo plážo pofúrikovať po pobreží a užiť si more.

Ospravedlňujem sa za menej kvalitné fotografie hlavne tie pri slabšom osvetlení alebo protisvetle - všetky boli robené smartfónom. Rovnako aj kompozícia viac krát krívala, nakoľko pri prudkom slnku na lesklom displayi prakticky vôbec nič nevidno a tak som len odhadoval a dúfal že trafím čo vlastne chcem odfotiť. Zrkadlovku sa mi ale vláčiť nechcelo.

Ak máte plné zuby preplnených pláží a záplav turistov tak toto je definitívne to správne miesto, pár kilometrov od Nha Trang nestretnete živého cudzinca, len miestnych - a aj to len v dedinách a mestách, na pláže nechodia. Treba si však švihnúť, za pár rokov to tam bude pravdepodobne vyzerať úplne inak. Dúfam že sa dovtedy ešte do Vietnamu vrátim.