Daytona Beach 2007 a návšteva OCC v New Yorku

Aj napriek tomu, že to pre mňa bola už v poradí štvrtá návšteva od roku 2004 za sebou, Daytona mi svojou neopakovateľnou atmosférou má stále čo povedať.

Tento rok sme sa zo Slovenska zúčastnili v hojnom počte 7 kusov, menovite Paľo s manželkou Hanou, Andrej, Matúš, Peťo a ja s Inge. Klasický osvedčený scenár z predošlých floridských návštev sme absolvovali aj tentoraz – prehliadka Miami, výlet na Key West a presun do Orlanda ako našej základne na výjazdy po okolí.

V Daytone sme sa pri International Speedway rozdelili, „naháčovo-jogurtová“ trojica Andy-Matúš-Peťo (AMP) si so záujmom prezerala stánky Hondy, Star Motorcycles-Yamaha, Suzuki, Kawasaki a ostatných japonských značiek, zatiaľ čo Paľo a ja ako zarytí čopráci sme zamierili do „chrome and custom“ časti vedľa. Starý pán Covington sa pri stánku usmieval, rozdával spoločné fotografie ale hlavne hrdo vystavoval svojho Lucifera II, S&S svoje tohoročné novinky a X-Wedge motor „Fred“, Paľo sa nevedel odtrhnúť od stánku Baker s prevodovkami.

Stavby všetkého možného druhu, snaha o originalitu spojená s typicky americkou výstrednosťou dominovala aj tentoraz. Paľove zhodnotenie „Chceš modré z neba so zeleným zipsom? Nech sa páči!“ vystihlo asi pocity každého HD nadšenca pri prvej návšteve Daytonského bikeweek-u. Pre každého niečo, ale až na ojedinelé prípady ako napr. na trojkolku upravená Valkyria alebo trojkolky T-Rex všade poctivé vzduchové V-twiny HD, S&S a RevTech. Ako obvykle, aj tentoraz sa Ford predviedol s F750 v limitovanej sérii Harley Davidson, ktorý naša výprava ohodnotila ako „menší nákupný vozík“.

Nasledujúci deň sme venovali prehliadke Beach Street, nakukli sme do predajne Harley Davidson, (predĺžené spojkové lanko pre Milanov-Smrťákov Fat Boy tam však nemali, nepochodili sme ani v J&P Cycles), tak som aspoň zopár zelených tradične nechal u Kuryakyna... Welcome Center a tradičné zapichnutie špendlíka do mapy sme rovnako nemohli vynechať. Prehliadka nespočetného množstva predajných stánkov ponúkajúcich od oblečenia, doplnkov, odznakov a všetkého možného a návrat do motela ukončilo ďalší deň v Daytone. Polnočný výlet po návrate do Orlanda s AMP triom skončil nečakane návštevou zábavného parku oproti nášmu motelu. Ak vám bude niekto tvrdiť, že simulácia jazdy so 4000-koňovým dragstarom a voľný pád (hlavou dolu ležiac na bruchu) zo 100 m vysokého kyvadla, údajne najvyššieho svojho druhu na svete, je to pravé orechové pred spaním, kľudne mu uverte.

Jednou z „povinných“ zastávok v Daytone je prehliadka slávnej pláže priamo z auta, Atlantik je tu však začiatkom marca na rozdiel od Key Westu a Miami na kúpanie trochu studený. Niekomu sa to možno bude zdať scestné, jazdiť autom po pláži, faktom však zostáva, že Amíci sú na túto svoju ojedinelú tradíciu pyšní a práve na tomto mieste sa začala písať história Daytonských závodov a následne aj zrazov.

Z pláže stačí prejsť krížom cez cestu A1A a ste na Main Street, priamo v centre Daytonskej zábavy so správne hlučnými podnikmi s live koncertami a nekončiacou kolónou motoriek. V Boot Hill Saloon som si zaspomínal na minuloročné pivo s Lupusom a Ferom a oproti Full Moon sme navštívili stánok Exile Cycles, pričom Paľo s Hanou si spoločnú fotku s Russellom Mitchellom nenechali ujsť.

Na začiatku Main Street hneď za mostom napravo sa zložili aj Indian Larry Legacy, nemecký Walz Hardcore Cycles...

AMP trio náš posledný deň v Daytona Beach vypustilo v prospech prehliadky Kennedy Space Centra na Cape Canareval, Paľo a ja sme mali znova bohatý program v Daytone. Orange County Choppers tento rok Bikeweek v podstate odignorovali, zorganizovali na 10. 3. iba podpisovú akciu s Vinnyiem a Mikeym v SEARS na International Speedway, pričom priniesli ukázať iba svoj nový Space Shuttle Bike.

Bohužiaľ sme z Daytony odchádzali ôsmeho, takže sme museli vynechať aj vyhodnotenie 35. ročníku Chopper Built-off v Rat´s Hole naplánované tiež na 10. 3., tento rok venované V-8 stavbám. Toto nás však príliš nemrzelo, lebo BOSS HOSS a podobné 5 a viac litrové osemvalce rozhodne medzi HD klasiku nepatria a ja po skúšobnej jazde z roku 2005 môžem len potvrdiť, že tieto stroje majú s motorkami naozaj len pramálo spoločné. Pre návštevu stánkov Arlen Ness a Choppers Inc. Billyho Lane-a sme si zašli ku novej predajni Harley Davidson, ktorú si HD magnát Bruce Rossmeyer otvoril asi 15 míľ severným smerom od centra Daytony na križovatke diaľnice I-95 a US-1. Billy Lane mal naplánovanú autogramiádu na 1.00 PM, minuli sme sa asi o hodinu. Zato jeho originálne choppre „King Of New York“ a „The Chronic“ stáli vedľa stánku a na nezáujem okoloidúcich sa určite nemohli sťažovať.

Nasledoval návrat do Miami a nasledujúce ráno rozlúčka, vrátenie auta a odlet s Inge do studeného New Yorku. Pár hodín po našom odlete sa do starej dobrej Európy pobral Paľo s Hanou a AMP trio si ešte na pár dní zostalo užívať floridské teplo.

Týždeň strávený behaním po Manhattane si v duchu hesla „Keď nechce ísť hora k Mohamedovi...“ prekladáme výletom na sever štátu New York do mestečka Montgomery, sídla Orange County Choppers. Je to na americké pomery za rohom, len asi 90 min cesty na sever z New York City. Ako prvý sme navštívili ich pomerne rozľahlý showroom na Montgomery Plaza, kde okrem záplavy tričiek s logami OCC návštevník môže naživo vidieť POW/MIA bike, Jet Bike, Mikey´s Bike a viacero ďalších strojov známych zo seriálu American Chopper.

Pár minút cesty odtiaľ na Factory Street v Montgomery sa nachádza sídlo OCC spolu s dielňou, kde Discovery Channell seriál natáča. Sestra Paula Teutula Sr. nám oznámila, že rodina je zaneprázdnená a že ich momentálne nemôže zavolať von, zároveň nám však odporučila počkať chvíľu vonku pred dielňou s tým, že sami za chvíľu vyjdú von a že jej „sweethearts“ radi poskytnú autogram aj spoločnú fotografiu.

Po chvíli čakania si na parkovisku Inge odchytila pohoďáka Vinnyho a zakrátko nato si Paul Teutul jr s Codym a dvoma ďalšími vyšli von zahrať futbal, takže ma potešila spoločná fotka a Paulov podpis na OCC autoznačku. Starý pán sa neukázal, my sme však boli s úlovkom a prehliadkou showroomu spokojní.

Záver

Skoro presne pred troma rokmi, 20. 3. 2004, som po svojej prvej návšteve Bikeweeku v Daytona Beach napísal, že dúfam, že sa mi ho v budúcnosti podarí znova navštíviť. Dnes, po štyroch po sebe idúcich návštevách tohoto jedinečného podujatia sedím doma pred počítačom a rozmýšľam, či by som sa tam ešte niekedy chcel vrátiť... Myslím, že áno. See ya, Daytona!