Alpy - Friaul je tajný tip za humnami! 3/5

Neplánovane robíme znova a znova zastávky na fotenie, nemý úžas, a relax na kraji cesty v tichu. Klesáme do doliny, pripájame sa na cestu č.619, a odbočujeme ďalej na západ, kde v rýchlom slede pokoríme dve susedné sedlá, Sella di Razzo (1760m, je to vlastne len tabuľou onačené miesto na peknom traverze) a Sella Campigotto (1790m). Vzhľadom na pokročilú hodinu a pekné počasie sa otáčame späť na východ, po 8km sme v sedle Forcella Lavardet (1542m), a rozhodujeme sa čo ďalej. Pár metrov za sedlom smerom na sever (smer Campolongo) sa cesta mení na skutočné hrubý makadam, a strmým klesaním mizne v lese. Nemecký mountainbiker nás ubezpečuje, že je to len kúsok, a dole už je zas asfalt... dosť váhame, nakoľko enduro tu mám iba ja, ale Milan s Petrom sa navzdory najšportovejšej motorke i najväčšej záťaži (ako jediní idú na motorke dvaja) osmeľujú ako prví a miznú v lese (Milan po pohľade do mapy utrúsi, že „to je jenom kousek, projeli sme Panoramicu, projedem i tohle, jedem!“, zaklapne prilbu a hajde po makadamoch dole), a tak ani ostatným neostáva nič iné....

Ani Maroško nič netušil, keď sme sa vybrali za Milanom z Forcella Lavardet dolu

Musím povedať, že toto sedemkilometrové klesanie bolo naozaj dobrodružné v plnom význame slova, strmé, po hrubom, eróziu poznačenom makadame, a neviem akým zázrakom to nikto ani raz nepoložil! V poslednej tretine klesania sme natrafili na úžasnú sériu serpentín v skalnom brale (fotky tohto miesta sa objavili i vo fotosúťaži), zakončenú mostom, potom znova makadam, a potom už serpentíny asfaltové.

Povedal by som, že rovný asfalt svedčí trojmetrákovemu štvorvalcu lepšie

Nečakané vzrušenie a nádhera, tento Lavardet, ale dôrazne ho neodporúčam ísť opačným smerom ani cestovným endurám! V tomto kopci zastať, z toho čumí už len položenie na bok. V Campolongo (940m) pokračujeme na západ, a cez krásne mestečko Sappada (1217m, scenérie ako na Grödner Jochu!). Pokračovanie cesty do Comeglians, a následné klesanie do Sútria je nemej úžasné, nespočet zákrut po kvalitnom asfalte, a na záver dňa sa ešte musíme prehupnúť vo večernom šere cez Plöckenpass.

Piatok, 3.9.2004
Trasa: Mauthen,Gailberg Sattel, Oberdrauburg, Iselsberg Pass (1204m), Winklern, Heiligenblut, Grossglockner Hochalpenstrasse (2577m), po tej istej trase naspäť do Mauthen. Popoludní Mauthen, Plockenpass, Paluzza, Sutrio, Campolongo, Tualis, Panoramica Delle Vette (1970m), Ravascletto, Sutrio, Paluzza, Plockenpass, Mauthen. 315km

V toto ráno zvoní budíček nemilosrdne krátko po šiestej, a telesné schránky sú po včerajších náročných 222km veru poriadne dochrámamé. Nič sa ale nedá robiť, času málo, a nádhery čakajú! Som dosť nemilosrdný, vo štvrtok večer sme totiž operatívne zaradili do plánu ciest aj notoricky známu Grossglockner-Hochalpenstrasse, nakoľko niektorí „účastníci zájazdu“ tam ešte neboli. Je to z našej základne síce opačným smerom ako Friaul, a je to aj poriadna zachádzka a dražoba, ale v peknom počasí a podľa možnosti pri malej premávke je to skutočná alpská klasika, zážitok ktorý za tie peniaze asi fakt stojí. Včasný odjazd velím s nádejou, že Hochalpenstrasse ešte nebude preplnená, a tak krátko po siedmej vyrážame za jednociferných teplôt ranným jesenným chladom na severozápad, cez Gailberg-Sattel, Lienz, Iselsbergpass (1204m), a po jazde zmrznutou dolinou už platíme mýtne 17 Euro (!!!) za Heiligenblut (z našej základne až sem je to vyše 70km!). Krátko po ôsmej už stúpame južnou rampou Grossglockner-Hochalpenstrasse, po nespočetných serpentínach na križovatke Guttalbrücke (kruhový objazd v horách!) odbočujeme doľava, na 9km dlhú „vysokohorskú slepú uličku“ smer Franz-Josephs-Höhe (2369m).

Stúpanie na Franz-Josephs-Höhe

Túto klasiku po kvalitnej širokej ceste s výhľadmi si vychutnávame, a keď dorazíme na známe (a vždy brutálne preplnené) poschodové parkoviská, sme tam úplne sami! Takéto niečo sa tu dá zažiť iba včasne ráno, vzduch ešte ostrý, opar žiaden, viditeľnosť úžasná, vychutnávame si ľadovcovú panorámu, Grossglockner (3798m) máme ako na dlani.

Krásne ráno, prázdna Franz-Josephs-Höhe, naše tiene a majestátny Grossglockner

Po polhodinke sa vraciame, a na zmienenej križovatke odbočujeme tentoraz doľava, na sever, smer serpentínami na Hochtor (2475m), náhorná plošina zakončená sedlom Fuschertörl (2405m), a nakoniec najvyšší bod celej cesty, parkovisko na vrchole Edelweissspitze (2571m). Okolitá scenéria je už mototuristom všeobecne známa, a opísateľná asi najlepšie fotkami, ale už je neskoré dopoludnie, a hustota premávky sa pomaly ale isto mení na božie dopustenie.

Edelweisspitze - pohľad na náhornú plošinu smerom na Hochtor