Lombardia a Dolomity 2015 3/5

4. deň / St. Moritz – Lago d´Idro (mestečko Anfo)

Z Kempu sme mali výhľad na celý St. Moritz. Lepší ako keby sme spali v Kempinsky :-). Vrazili sme na Berninapass a v jej polovici zamierili do Livigna. Už sa asi budem opakovať, ale Berninapass je neuveriteľná. Vo výške 2400m. n. m. si brázdime cestu a napravo od nás štvortisícovky a ľadovce. Pre nás jednoznačne jedna z TOP 3 tohto tripu. Bohužiaľ, plán bol, že odbočujeme do Livigna a tak sme to nedali celé. Na budúce.

Livigno a za ním Passo d´Eira a Passo del Foscagno boli prechodovky. Potom rovno cez Bormio na Passo di Gavia na ktorú sme sa tiež tešili už od Žiliny.

Pre mňa bola Gavia asi to najkrajšie passo, aké som kedy prešiel. Možno to bolo aj tým, že bolo pekne a svietilo slnko. Passo di Gavia je pre mňa TOP tohto tripu. Zo severnej strany cesta rozbitá, plná dier a jám. Južná strana bola úzka, že sme sa skoro s jedným autom nezmestili. Navyše strmá, bez zvodidiel. Boli teda aj vtipné a neskutočne vzdušné úseky.

Prekrásne scenérie pri Jazere na Gavii. Pre mňa TOP tohto tripu.

Po Gavii sme už mali rovno namierené na Lago d´Idro. Na tejto trase sme už nečakali žiadne klenoty talianskych Páás, ale opak bol pravdou. Passo Tonale a Passo Carlo Magno, ktoré sme brali ako prechodové body boli perly motorkárskeho umenia. Asfalt ako v Švajčiarsku, kľukaté cesty – nestíhali sme prevracať motorky z jednej strany na druhú. Šikany ako na veľkej cene MonteCarla. Škrábanie krytov motora, stupačiek a ja neviem čoho ešte. Tieto dve passá si pamätáme naspamäť.

Do Anfa sme dorazili okolo 16:00. Anfo sme zvolili kvôli tomu, že z neho začína výstup na neskutočné passá Spina, Baremone, Dosso Alto, Maniva a ďalej cez Golleto del Crocette a Giogo della Bala na Passo Crocedomini. Dočítal som sa o nich z cestopisu od Zeze-ho (Lombardia a Maniva). V kempe sme postavili stany, okúpali sa v bazéne, poležali na lehátkach a potom naľahko bez kufrov vyrazili na spomínanú trasu.

Kokos, to bolo ako stúpať po rebríku do neba. Hneď na začiatku Anfa (v smere zo severu) je odbočka doprava na túto cestu. A hneď strmo do hora. Pri Passo Baremone sme si dali kávu a pokračovali na passo Spina. Za Spinou sú dva krátke tunely a tam sa končí pevná cesta a začína sa jemný offroadík. O zvodidlách môžete len snívať – neskutočne exponované, neskutočné zrázy, vzduchu je tam toľko, že som si pripadal ako pilot v lietadle. Fakt to bolo postavené na morálke. Zvolili sme ten lepší smer tohto okruhu a stále sme išli popri stene a nie po strmom okraji.

Neskutočne exponovaný okruh nad Lago d´Idro.

Dorazili sme na Passo Maniva a celkom sme mali už aj dosť. Chceli sme ísť hneď dole na Bagolino, ale nenašli sme odbočku. Tá cesta nebola v našej mape a tak sme nakoniec predsa len urobili veľký okruh cez passá Golleto del Crocette a Giogo della Bala až na passo Crocedomini. Hore do výšky 2200m a po šotoline.

Dorazili sme na Crocedomini a potom hneď dole na Bagolino a späť do Anfa. Do Bagolina to bola krásna pomalá a hlavne kľukatá cesta.

Prenádherný okruh. Tak cca 3 hodiny. Z výšky 370 m.n.m. do 2200 m.n.m. To dáme ešte raz - nabudúce.