Lombardia a Dolomity 2015 2/5

3. deň / Vipiteno/Sterzing – St. Moritz

Ranný pohľad z okna a každému motorkárovi poskočí srdce. Dnes to bude krásna motorkovačka -a bolo to tak. Toto počasie nám vydržalo cez celé Taliansko. Žiadne zdržiavanie a rovno cez Jaufenpass do Merana a odtiaľ na Stelvio.

Medzi Meranom a Stelviom je vraj cesta vždy úplne zabitá kolónami, a navyše sa nedá obísť. Bola to úplná pravda a v kolónach sme strávili celú mladosť. Medzi autami to bolo úzke a len miestami sa dalo prejsť s kuframi. Radosť nám z tejto cesty urobil len spomínaný Jaufenpass. Na tomto tripe prekvapili passá, ktoré mali byť „povinné“, alebo len „prechodové body“. Nakoniec sa z nich stali prechody na ktoré sa nezabúda.

Juhozápadná časť Jaufenpass:

Jaufenpass, Juhozápadná časť

Pod Stelviom sme sa zastavili u jedného chlapa, ktorý tam má popri ceste „múzeum“. Zbiera kamene a rôzne železá – pokreslí ich podľa toho čo mu to práve pripomína a vystavuje. Keď ho človek zbadá, prvé čo mu napadne je, že tento človek žije mimo systém.

Začala sa cesta, ktorá nás doviedla k hlavnému cieľu našej cesty. Passo Stelvio. Bolo nám povedané, že „Passo Stelvio nie je o jazdení, ale o prežití“ – a na západnej strane to bola pravda. Zdola na hor to nebolo žiadne užívanie, žiadna sranda. Skoro sme sa zrazili s tromi motorkami, BMW X3, a jedným mikrobusom. Na fotky to moc nebolo ale čosi sa mi podarilo.

Bez komentára :-)

Passo Stelvio, nástup zo severovýchodu

Hore bola snáď polka motorkárskej európy. Povinné foto pri ceduli, pivo, pizza a konečne - užívanie si atmosféry. Dokonca sme videli, ako sa po tej ceste dole spustil normálny veľký autobus. Nechápem, ako tadiaľ prejde.

Zo stelvia sme nechceli ísť až do Bormia, ale rovno cez Umbrailpass do Švajčiarska. Odbočka je ale hneď – možno 500 metrov za vrcholom – čo sme nevedeli a prebehli sme to. Zbadali sme sa až keď sme boli na konci Stelvia tesne nad Bormiom. Dobre sa stalo, lebo by sme nezažili tú „lepšiu stranu Stelvia“. Krásne pojazdenie, krásne tunely – hlavne úzke tunely, s kopou „vtipných úsekov“. Túto stranu sme teda dali hore aj dole. Vrátili sme sa a pustili na Umbrailpass do Švajčiarska. Napojili sme sa na cestu č. 28 až do Davosu a tu sa začalo motorkárske nebo cez Ofenpass a ďalej cez Fluelapass. Neskutočná cesta. Rýchle jazdenie ----- a ten asfalt. Pozreli sme sa na neho a človek vedel, že nech urobí čokoľvek motorka bude na ňom držať ako priklincovaná . Láska na prvý pohľad.

Švajčiarsko a Offenpass

V Davose sme si dali dve M A L É pizze a dve M A L É pivá za 55evri a zamierili cez Albullapass do St. Moritzu. Našli sme kemp a dali večernú poradu pri pive. Rozhodli sme sa vynechať niektoré Švajčiarske Passá a cez Berninu aLivigno sa vrátime do Talianska.

P.S. Ten Švajc je neskutočný. To ešte raz dáme.