Lombardia a Dolomity 2015 4/5

5. deň / Lago d´Idro – San Martino di Castrozza

Začal piaty deň nášho tripu a všetky nové cesty, ktoré sme mali naplánované už boli za nami. Cesta domov viedla cez dolomity, ktoré sme už poznali. Cestu na Dolomity sme zvolili zle okolo Lago di Garda. Mysleli sme si, že sa pokocháme, ale opak bol pravdou. Zabili sme v kolóne pozdĺž celej dĺžky Laga skoro dobrú hodinu a pol.

Do dolomitov sme dorazili okolo Cavalese a začalo sa jazdenie toho čo sme mali ešte živo v pamäti – na čo sa v podstate nedá nikdy zabudnúť. Passá Dolomitov.

Začali sme Passom di Valle, Passo Staulanza, Passo Duran a Passo Cereda. Passo di Valle opäť, ako pred dvomi rokmi. Asfalt ako z photoshopu.

Naproti tomu Passo Staulanzza osraté ako v Rumunsku. Fakt. Ale krásne scenérie.

Passo Duran – krásne, úzke, neskutočné zákruty presne podľa môjho gusta. Nie až také rýchle s krásnymi výhľadmi. Passo Cereda sme spoznávali, ako keby sme tam išli prvý krát. Vôbec som si na to nespomínal. Ale čo sa z toho vykľulo – posúďte sami.

Zostali sme hneď pod Passo Role v San Martino di Castrozza. Pekný hotel, č. dom 55 na Via Passo Role. Pekná izba, cena 35evri za noc. Večer bola klasická „výrobná porada“ na ďalší deň pri pive a grappe. Keďže sme si vo Švajčiarsku skrátili cestu a z Berniny išli rovno do Talianska máme ušetrený čas a domov pôjdeme cez Slovinsko. Dáme Triglav

6. deň / San Martino di Castrozza – Mangart

Passo di Rolle bolo asi také naše prvé PASSO, kde sme si v Dolomitoch pred dvomi rokmi svižne a hlavne vysoko pojazdili. Teraz z toho nebolo nič. Bola taká hmla, že sme nevideli jeden na druhého.

Pod ním sme sa už tešili na Sellarondu. Z Predazza sme vyrazili rovno tam. Keď sme tu boli naposledy tak bola úplne zabitá kolónami s Holanďanmi na karavanoch. Tentoraz nám to vyšlo a svižne sme to dali dokola cez Passo Pordoi, Passo di Campolongo, Passo Gardena a Passo Sella.

Zo Selly sme už mali namierené do Slovinska, ale samozrejme sme nemohli vynechať Passo Giau – diamant na motorkárskej korune Dolomitov. Dostali sme sa tam cez Passo Fedaia.

Keď píšem tento cestopis je už osem mesiacov po tripe, ale vždy keď na to príde reč spomíname na Passo Giau. Tak to už je inééé pojazdenie. Doškrábané stupačky, doškrábané bočné stojany, kryty pod motorom a bracho aj bočné kufre. Absolútny motorkársky raj na zemi. Neskutočne rýchle klopenia, neskutočná výška, neskutočný zážitok. Žiadne prehnané naháňanie sa niekam. Len jazdenie a jazdenie. Toto je proste Passo všetkých pááááás.