Moto Guzzi Breva 850 – Láska na prvý pohľad

Ako začať? Nikdy som nebol veľký spisovateľ. Slohy som písal ako tak a aj tej výrečnosti som veľa nepobral. Tak ako opísať neopísateľné? To, čo už väčšina z nás zažila? Ten prvý pohľad na ňu. Prvý úsmev okolo hlavy, ktorý spôsobila. Prvé dotyky. A potom to prišlo ...

Tak tento úvod by sa dal aplikovať na dve udalosti v mojom živote, ale keďže sme na motoristickom portáli, tak tu svoje prvé stretnutia s mojou už manželkou opisovať nebudem, ale povenujem sa ďalšej z mojich lások a tou je Moto Guzzi Breva 850. Ako ste si už určite všimli, bola to láska na prvý pohľad a došlo k tomu v cudzej garáži.

V jeden sychravý deň mi otec prepovedal, že jeho známy kúpil motorku, tak či ju ideme pozrieť. Samozrejme, mladý chalan nabudený na akúkoľvek akciu, ktorá sa netýka upratovania doma, som túto výzvu na spestrenie dňa okamžite akceptoval.

Šli sme ju pozrieť. Po krátkom rozhovore cez telefón prišiel známy. Otvoril dielňu a tam stála. Krásna, naleštená, červená Guzzi v tom sexi predklone. Nevedel som z nej spustiť oči. Prišli prvé dotyky, prvé zvuky... Chvíľu sme sa o nej rozprávali a ja som už vtedy vedel, že bude moja. Rozlúčili sme sa a ja s vedomím, že ešte treba doštudovať, som poprial veľa šťastných kilometrov a nech mi ju šetrí, kým ju od neho kúpim. Zasmiali sme sa tomu a každý sme šli svojou cestou.

Medzičasom som úspešne doštudoval, našiel som si prácu v medzinárodnej firme a zapadol som do „Matrixu“. Oženil som sa a začal neustály kolotoč práca číslo 1 / práca číslo 2 / manželka / dieťa / služobné cesty do zahraničia a tak dookola. Všetko bolo fajn, no ja som stále cítil, že mi niečo chýba. Motorky boli doma dve, no ani jedna moja. Mohol som jazdiť, ale nie na tej pravej.

Po nejakom čase sa naskytla príležitosť odísť na nejaký čas do zahraničia. Prijal som. Šetrili sme peniaze, aby sme sa zbavili aspoň časti úveru no stále vo mne niečo driemalo. Manželka vycítila, že ako technik, potrebujem svoju hračku. Došlo ku konsenzu a ja som si vybral svoj sen, auto s benzínovou V8.
V minulosti som skoro jedno kúpil. Bolo krásne, ani štipka hrdze, no rozum hovoril:“Ty hovado, žerie to veľa, mysli na to, že potrebuješ voziť detskú sedačku, a tak ďalej.“ Veľká chyba,ale čo už. Predalo sa inde a o týždeň bolo znova na predaj, ale už ako rozbitý vrak po ťažkej nehode.

Späť ku aktuálne V8smičke. Z Nemecka vyrážam o druhej ráno, všetci, čo idú so mnou, ma prebodávajú pohľadmi. Času málo, ak to chcem aj prihlásiť. Prídeme na miesto činu a z vysnívanej V8mičky sa stala kopa hrdze o ktorú by človek ani bicykel neoprel. Z delíria ma prebrala až unavená manželka, že na toto nech rovno zabudnem a radšej nech si kúpim motorku.

Preboha! Takéto rozhodnutie prichádza veľmi ojedinele. Musím konať. Valíme domov a hneď po príchode zapínam notebook a prezerám inzeráty. Vytipoval som zopár. Vyvolávam a jedna, ešte nie ta pravá, nie je ani tak ďaleko. Dohadujem stretnutie a potom už len čakám.

Je nedeľa. Požičiavam si moto od otca a idem pozrieť dohodnutú Hondu CB1300. Krásna čierna s mikro škrabancom na ľavom boku motora. Naštartujeme ju a motor si začne hrať krásnu symfóniu. Po japonsky neviem, tak jej veľmi nerozumiem, ale znie krásne. Už je zohriata, tak sa ideme previezť. Najskôr každý na svojej. Kontrolujem, či nedymí pri pridaní a na konci dediny už prehováram majiteľa, nech si ich vymeníme. Bojí sa, ale zaručujem sa, že beriem na seba všetko riziko, keby k niečomu došlo. Sadám na ňu a zisťujem, že Japonka už má napnuté šľachy a čaká na pokyn. Rozbiehame sa a zisťujem, ako jazdí. Hmotnosť cítiť, ale iba kým sa človek rozbehne, potom odhodí závažia. Stopu drží pekne. Na to koľko váži a akej koncepcie je podvozok som milo prekvapený a potom to príde. Razantnejšie pridám plyn, ale zďaleka nie na plno. Japonka sa už dávno škerí a vyráža dopredu. Reakcia na plyn je super. Ide pekne odspodu a ťahá ako lokomotíva. Presne charakter ako hľadám, ale na mňa priveľa koní. Konštatujem, že sa budeme musieť zosúladiť a to som ešte nedal ani plný plyn.

Koniec jazdy, zosadám a zhováram sa s majiteľom. Počas tejto jazdy sa utvrdil, že ju predať nechce, ale dohodli sme sa, že sa mi ozve, keď ešte zmení názor.

Prichádzam domov bez výsledku. Ostatné inzeráty sú buď nezaujímavé alebo ďaleko. V hlave mi skrsla myšlienka, že mám ešte jedného žolíka. Musím konať, motorka je dovolená, ale Boh vie ako dlho bude toto rozhodnutie trvať.

Volám známemu, či má ešte Guzzi. Hej, ešte ju má. Predal by ju? Sám nevie, ale dohodneme sa, že ju prídem pozrieť.

Je pondelok. Prichádzam ku známemu a on už otvára garážové dvere. Úplne vzadu stojí na hlavnom stojane. Zakrytá a mierne zaprášená. Chudák, kvôli rodine a práci nestíhal jazdiť. Guzzi má za sebou iba 10 tisíc a čaká na prvý veľký servis. Obzerám ju a zasa sa škerím. Známy ju už vyťahuje von. Očividne ešte nie je rozhodnutý, či ju predá alebo si ju nechá. Uvedomuje si, že už na nej dlho nebol a tak prišiel jej čas. Guzzi potrebuje jazdiť.

Sedím na nej. Zasa tie isté pocity, ako po prvý krát. Prach mi nevadí. Hladím ju a snažím sa nevšímať si to moje zodpovedné rodinné ja, ktoré mi pred oči vždy vyhodí splátku úveru alebo videá na youtube s nehodami motorkárov. Známy je neistý.

Nemám u seba ani fuka, iba prilbu a papiere, aby som mohol viesť motorové vozidlo. Idem ju skúsiť. Pomaly sa rozbieham. Je to už dáma a treba s ňou opatrne. Vrtkosť japonky ju už dávno opustila. Potrebuje gentlemana na príjemnú prechádzku a nie divocha, ktorý ju bude točiť do obmedzovača. Vozím sa a keďže je v nádrži skoro nič, idem na pumpu. Guzzi púta pozornosť u všetkých naokolo. Často je položená otázka, že z čoho to má motor.

Natankované je, tak idem ďalej. Trochu sa opatrne vozím po okolí následne ju privážam domov, kde ma čaká dovolenkujúci otec. Spoznáva ju a páči sa mu. Je požehnaná, tak už zostáva ju ukázať ešte manželke. Dopredu viem, že to nebude až tak jednoduché.

Prichádzam za manželkou do práce. Samozrejme Guzzi opäť budí pozornosť no to najhlavnejšie ešte len príde. Manželke sa páči, nasleduje krátky až stredne dlhý rozhovor o cene, ktorú známy ešte riadne nestanovil. Viem iba, že bude riadne cez rozpočet. Vysvetľujem nejaké technické veci. Históriu tejto Guzzi, na rozdiel od ostatných moto, poznáme. Je rozhodnuté, mám limit od manželky, ktorý trochu zmení pohľad na mimoriadnu splátku úveru.

Idem za známym. Dohadujeme cenu. On rozmýšľa, ja nemôžem spustiť oči z jej kriviek.
Dohodnuté. Peniaze u seba nemám, no napriek tomu mi ju dovolí zobrať domov už dnes. Prepis a vyplatenie budeme riešiť neskôr.

Je streda. Ani jeden bankomat mi nevie dať sumu, čo potrebujem. Obehnem tri a mám to pokope. Čo tam po poplatkoch za výber.

Podpisujeme kúpno-predajnú zmluvu. Počítame peniaze a ja valím na políciu. Prepis prebehol pomerne hladko a je to tu. Už je moja. Teda naša, keďže si ju nárokuje aj manželka.

Mal by som robiť na dome, ale dnes kašlem na to. Dnes prišiel ten deň, že mám svoju motorku. A netreba ju neustále ladiť a tlačiť ako ex Pioniera. Netreba na nej nič robiť ako na ex Jawe z predvysokoškolských čias. Je proste tu a vie jazdiť. Užívam si to a ani si neuvedomujem, že behám na zodratých gumách, ktoré ešte opticky preukazujú dezén. Odhadujem ho na 2-3mm. Realita je 1,2mm, keď hľadám správne miesto. Nevadí. Aj tak musím ísť pracovať naspäť do Nemecka a v zime gumy vymením. Jazdím a užívam si predposledné kilometre roku 2014.

Čo viac dodať. Trvalo to dlho. Vždy som mal vzťah ku dvom kolesám. Či už to bol Piňďúr od otca počas chodenia na základnú školu. Či už to bola Jawa 175 bez TP počas štúdia na gympli, ktorú som bohužiaľ nikdy nedal dokopy. Či už to boli časy na vysokej škole, keď som si od otca požičiaval jeho motorku. Vždy ma to lákalo a raz to prísť muselo. Je to tu. Už vyše roka mi robí spoločnosť táto dáma. Bola so mnou pár krát v Nemecku. Dostala nové gumy. Medzičasom má dva servisy za sebou a aj napriek tomu, že nemôžem veľa jazdiť, tak sa na mňa určite teší, šibalka jedna.

Toľko k jej predstaveniu. Pokračovanie s detailnejším popisom tejto dámy bude nabudúce.

PS: Moto Bože, ďakujem ti za tak tolerantnú manželku.