Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 24.06.2015 Autor: Tomáš Hajduch - Awia
Čitatelia: 9153 [Šport - Rally]
V Sobotu vo Fiľakovských Kľačanoch prebehli druhé preteky seriálu Motoshop Žubor XL Enduro Cup 2015. Jazdilo sa rally podľa roadbooku a potom aj merané špeciáli na trati. Prinášame vám výsledky, bohatú galériu aj komentáre.
Predchádzajúci | Seriál článkov: Motoshop Žubor XL Enduro Cup 2015 | Nasledujúci
Text: Tomáš Hajduch - Awia, keduska, Landal
Foto: extreem, raptor, Filip Kalka - masochista
Výsledky úspešného preteku vo Fiľakovských Kľačanoch.
Keď minulý rok Lanďal začal pridávať na Facebook fotky z krásnych šotoliniek s tajomnými pripomienkami, doplo mi, že niečo chystá, čo neskôr aj sám potvrdil.
Absencia navigačných rally od dôb MECH - u spôsobila u marek1976Mareka aj mňa radostnú eufóriu plnú očakávaní. Už ani neviem, kedy sme spolu s Lanďom začali tvoriť logo „Máme radi rally“ a k tomu prislúchajúce grafiky, ktoré pekne zaplnili jeden priečinok v mojom Mac – u.
Hneď po spustení registrácie sme sa obaja prihlásili na pretek. Ja s malou dušičkou, mysliac na to, ako som dopadla v Piliscéve, ale predsa. Marek ma brával do terénu a učil ovládať to takmer dvestokilové hoviadko, ktoré mám tak rada. Niečo som sa podučila, ale stále som ostala len absolútnym začiatočníkom s nadšením pre terén. V podstate som na KLE-čke odjazdila zhruba 1000 km, terén aj asfalt, nem veľa.... No nič, svet vraj patrí tým, čo sa nepo...
Vo štvrtok 18.6. roku pána 2015 nakladáme obe motorky na vozík a ja ešte do polnoci pečiem koláče, pizza rožky, pácujem mäso, balím jedlo a iné záležitosti (a to som stihla aj prácu a nákup). Ako drevo padám o polnoci do postele, aby som ráno mohla pokračovať v balení, chystaní a udržiavaní všeobecnej paniky.
Konečne vyrážame povrch nabalení a po 3,5 hodinách prichádzame k areálu v Kľačanoch, vítame sa s inými šialencami, rozkladáme stan, obliekame novodobé brnenia a šup na trať. Tam nás ale najvyšší stopne, že ide byť rozprava a tak ho odchádzame počúvať.
Kukám na trať s vážnymi obavami, hlavne vôbec netuším kadiaľ ísť. HoGo80 sa ponúkne, že ma prevedie a krásne džentlmensky ide predo mnou na výjazdy, aké som jakživ nevidela a Marek ma istí zozadu. Pekný sendvič...:)
Prejdem celé kolo bez pádu, ale uvážim, že silami treba šetriť na zajtra a odoberám sa žmýkať tričko do depa.
Nasleduje pokec a „mierna“ zábava. Ráno máme štartovať medzi prvými a tak bleskovo chystáme seba i moto a ideme k štartu. Vybudená adrenalínom idem za Marekom, neskôr som zistila, že bola chyba nesledovať prvého Awiu, kam odbáča, pretože samozrejme zablúdime. Teda skôr zablúdi môj milovaný itinerár nosiaci Marek a ja za ním. Zastáva v šikmej časti trati, ja za ním, štýlom sebe vlastným - položiac motorku, čo sa mi zásadne stáva v stoji, malej rýchlosti a pred publikom. Dvíhame, otáčame a už mierime správne, Nie sme sami, čo nevedeli kudy kam.
Po chvíli už valíme po hrebeni násypu, kadejakých cestičkách, krásnymi poliami, lúkami, sem tam pád a dosť často oddych a dopĺňanie tekutín. V dlhých výjazdoch si predstavujem ako Lanďovi ďakujem, za tak krásny terén a veľa si to užívam.
Až kým nevojdeme do lesa, či čo to vlastne bolo. Tam sa mi rétorika v hlave mení. A nepekne. Prvé blato sa KLE-čka rozhodne si vychutnať, líha si a mňa drzo odhadzuje do malinčia. Mrcha! Cítim, že mi v turistickej čižme trošku blbo zvrtlo kotník, ale napriek bolesti funguje, tak sadám a idem ďalej. Zásah riadítok do kľúčnej kosti akurát medzi chrániče vôbec neriešim.
Potom to už bolo dosť o mojej pešej turistike a Marekovom jazdení na dvoch moto. Chudák. Ten ma musí strašne ľúbiť.
Znova sedím a ideme, kým Marek doslova nereve STOJ! STOJ! Vidím krátery a oblieva ma ešte viac potu...Toto nie, mám absolútnu fóbiu z výšok a úzkych priestorov. Maco bezpečne prevedie týmto zabijáckym úsekom obe moto a konštatujeme, že bude lepšie vrátiť sa po asfalte, lebo by rád stihol štart na závod. Nikdy predtým som sa tak netešila z kúska asfaltu.
Prišli sme do depa, uštedrím Lanďovi nepeknú nadávku, no on sa len smeje ako blázen, ako furt....
Ale zlosť ma rýchlo prejde, čo sa ale o únave nedá povedať, vzdávam ambíciu zúčastniť sa závodu, aspoň viem, že mi chýba kondička a nejaké tie lekcie jazdenia v blate. Cenná skúsenosť.
Chalani jazdia ako malí bohovia, pozorujem ich z kresielka a dopĺňam tekutiny. Kábel z našej výpravy získava krásne 3. miesto, tešíme sa všetci pospolu až do hlbokej noci. Ďermek vyťahuje vábničku (píšťalku) a druhý ďermek gitaru. Pritiahne to skvelú partiu, griluje sa a pije sa a kecá, zakladáme Svätú cirkev Lanďákovu a je nám neskutočne príjemne všetkým.
Ráno je ťažké, ale úsmev na tvári nechýba. Večer po príchode napúšťam horúcu vaňu a zisťujem, že vyzerám ako týraná žena – samá modrina. Neva, to sa vstrebe, aj tak nosím sukne málokedy.
Podujatie hodnotím ako prínosné pre začiatočníka, ale chce to ešte veeeeľa tréningu v teréne a úzke smerovky :-) Hold treba vzdať celej organizácii, viem, čo to obnáša práce, ale aj zodpovednosti a tŕpnutia, aby sa nikomu nič nestalo. Za mňa super, mám motiváciu jazdiť terén opäť, využiť potenciál motorky a zlepšiť medzikus – seba.
Je sobota krátko po ôsmej a ja stojím pri výjazde z depa a pozerám na trať. Jeden jazdec za druhým blúdia už po 50 metroch. A to ich posielam na 90 km do Maďarska! Chytá ma zúfalstvo a pocit, že som zlyhal. Neviem kam ísť plakať, aby ma nikto nevidel...
V piatok do nejakej jednej to bola taká pohodička a kľud. Potom sa depo rýchlo zapĺňa a veci naberajú obrátky. V Kľačanoch som bol už od štvrtka rána a s pomocou všetkých naokolo sa nám darilo pripraviť potrebné zázemie. Prvý nedostatok sa ale ukazuje už v piatok na obed. Trať bola slabo značená. Robo sa okamžite vychytil a s Harom išli vyriešiť sporné miesta.
Trénuje sa osto-šesť a hnevá ma, že musím riešiť iné veci. V Kľačanoch som jazdil tohto roku len 2x, naposledy v polovici apríla. Potom som tu strávil neúrekom času, ale len s krovinorezom. Napokon, vďaka skvelým pomocníkom, mám čas konečne si prvý krát si prejsť finálnu podobu trate. Race kolo má slušne nad 5 km.
Základným šťastím bolo, že ma obklopili inteligentní a schopní ľudia. Všetci dobrovoľníci na trati sa sami ponúkli, nikoho som nemusel prehovárať. Každému stačilo raz na hrubo vysvetliť jeho úlohu, účel jeho postu na trati a sami potom plnili úlohy a operatívne riešili priebežné problémy. Pomoc mojej rodiny je len ťažko vyjadriteľná slovami. Taktiež bufet fungoval na jednotku. Overenú a odskúšanú časomieru dodal Awia. Skvelé počasie dodali nebesá. Takže keď to tak zhrniem, vlastne som nemal dokopy čo robiť a len som sa viezol :-).
A tak je tu sobota ráno a ide sa na to. O trištvrte na osem zisťuje brat, že má defekt. Asi sekli pri prezúvaní aj druhú dušu. Super - tak rýchlo som ešte neprezúval. Keď prichádzam na štart, všetko už beží v plnom prúde. Vtedy zisťujem s hrôzou, čo sa deje. Už na druhom WP prakticky všetci blúdia. Po tíšku dúfam, že sa jazdci len potrebujú chytiť a „dostať sa do toho“, že to snáď bude dobré. Lebo ak nie, tak o piatej budem musieť vyraziť do Maďarska a zvážať zablúdencov.
Keď prechádzam úsekom s krycím názvom ďžungľa a vidím tú rozrytú stopu, viem presne, čo ma čaká v bivaku. Sľuboval som prejazdnosť pre každého. Na trati som veľa ľudí nepredbehol, aspoň som si to myslel. Pri príchode do depa som tam očakával min. polovicu štartujúcich. Dostávam info, že som len 15-ty. Dávame si poradu maršalov a riešime plán čo ďalej. Napokon je to OK a postupne začínajú v húfoch prichádzať jazdci. S nimi ale prichádzajú aj niektoré šťavnaté slová smerom ku mne :-).
Blíži sa vyvrcholenie - štart 1 meranej jazdy. Problémy sú len dva – prach a nemožnosť predbiehať v niektorých úsekoch. Všetci maršali v priestore štartu sa fantasticky zohrali a fungujú ako švajčiarske hodinky. Vyrážam ako posledný. Všetko je zrazu preč. Som len ja, skvelá motorka a rýchla trať. Dobieham jednu ostrú za druhou. Na šotolinke s pneumatikovou šikanou sa za jazdcami ide vlastne na slepo, a to až po plnú štvorku. Zadok prakticky stále v preklze, predo mnou len prachová stena. Je to slušný adrenalín. Na každého dobehnutého trúbim a keď nie je široká stopa, tak čakám. Všetci korektne púšťajú hneď ako sa dá.
V druhej rozjazde sme vyriešili problém rýchlosti pri štarte a veľmi to pomohlo. Zrazu mám trochu času. Rozhliadam sa okolo a začínam vnímať veci inak. Vidím jazdcov na štarte so správnym zápalom. Bezchybne funguje časomiera aj štartér. Diváci stoja niekoľko hodín v prachu, takže ich to asi baví. Fotografi cvakajú. Mám dobrý pocit, atmosféra ako na veľkom preteku. Radosť trochu kazí info o dvoch poškodených motorkách, ale jazdci sú našťastie OK.
Štartuje sa druhá rozjazda. Hubársky chodník v hornej časti trate sa vyjazdieva na krásnu širokú stopu. Keď som namotával trať na Afrike, jazdil som to na jednotku v sede. Teraz dávam najhorší úsek pri šípkovom kríku v stupačkách na dvojku a pod plynom. Ale najmä oblasť sadu a zadnej zjazdovej šotolinky sa postupne mení a odkrývajú sa voľné kamene. Druhá rozjazda mi ubieha akosi pomalšie. Prajem si už len aby to každý dokončil v zdraví.
Po poslednej čiarke fixou sa zvrtnem do depa a rovno oproti mne masochistov objektív. Priznávam, neudržal som sa. Napriek opakovaným hrozbám pekelným ohňom a večným zatratením za každý drift v depe alebo na štarte, ten najväčší bengál som tam urobil ja. Hanba mi.
Zhrniem to. Som šťastný ako malý chlapec pod vianočným stromčekom, pretože sme nemali ani jedno zranenie. Podľa vašich ohlasov bola obtiažnosť vyššia, než som predpokladal. Problémom ale je, že trať orienťáku sa rieši v reálnej krajine. Niekde sa začína a tam sa musí aj vrátiť. Niekde je plot, niekde rieka, inde pole, atď. Každý krásny a ľahký úsek strieda potom niečo ťažšie – nič nie je zadarmo. Nie je dosť dobre možné nájsť 90 km, kde by boli len tie lahôdkové lúky a pastviny. Boli aj nedostatky. Podcenil som pitný a stravný apetít a počet návštevníkov - počet toi-toi mal byť dvojnásobný. Tiež mala byť nejaká voda na umývanie.
Veľká vďaka patrí pomocníkom a sponzorom. Cien bolo neúrekom, každý oslovený ochotne prispel, väčšina sa sama ponúkla: Nicholtrackt Mitas Styx Motoshop Zubor 4moto Kufre Momul ATE Moto Contec MotoRaptor Filagro plus Crea Idea
Čo ďalej? Áno, som magor. Ešte som nedospal tento masaker a už špekulujem, čo zlepšiť na budúci rok. Základom sú pretekári a ich záujem. Opäť ale dám strop na úrovni cca 65 jazdcov. Samotná trať v Kľačanoch sa modifikovať už moc nedá, namotal som zrejme maximum možného pre mastodonty. Je ale možnosť jazdiť to od začiatku v opačnom smere. Orientačnú časť budem riešiť tak, aby nebola náročnejšia než tohtoročná a podľa možnosti mierne ľahšia (zázraky sa ale čakať nedajú). Zároveň upustím od GPS merania a itík budem robiť podľa tripmastrov. Prašnosť sa riešiť nedá. Polievanie je zbytočné a nepomáha. Zlepším Toi-toi a vodu. Termín zostane kvôli stabilite počasia ten istý – predposledný júnový víkend. Bol by som najšťastnejší, keby si všetci tohtoroční maršali termín rezervovali a opäť mali chuť sa zúčastniť. Lepšiu partiu neposkladám! Dopredu zverejním sadzobník penált a bude sa dôsledne aplikovať. Bude sa vyžadovať aplikácia pravidla „dobehnutý jazdec púšťa“. Dievčatá z bufetu odkazujú, že ste super partia a milí ľudia. Tak som ich hneď zarezervoval aj na 2016-ty.
Pridané: 24.06.2015 Autor: Tomáš Hajduch - Awia Zdieľať
Predchádzajúci | Seriál článkov: Motoshop Žubor XL Enduro Cup 2015 | Nasledujúci
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 204042 | Včera: 239580