Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.

Menu

Články | Videá | Tipy | Fórum | Kalendár | Inzercia

Pridaj aj ty článok o svojej motorke!

Hodnotenie: (12 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (14)  [Verzia pre tlač] Tlač

Denník: Ukrajina - Rusko - Krym 2013 2/5

 Zdieľať

Pridané: 31.10.2013 Autor: maggie
Čitatelia: 20180 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

Práve v dobe, kedy sme boli vo Volgograde pred týmto domom inštalovali tú slávnu a neprehliadnuteľnú fontánu tancujúcich detí v kruhu okolo krokodýla, nazývanú „fontána BARMALEJ“ (rozprávka podľa spisovateľa Korneja Ivanovič Čukovského z knihy „doktor Jajbolíto“) – ktorú je vidieť takmer vo všetkých vojnových filmoch o Stalingrade (napr.“Nepriateľ pred bránami“). Na tejto fontáne je zaujímavé to, že počas celej vojny nebola zničená, dokonca ani pri rozsiahlom bombardovaní mesta nemeckým letectvom. Kontrast: bezstarostné detstvo a krutá realita vojny, je jedným zo symbolov „Stalingradskej bitky“. Sprvu sa táto fontána nachádzala na „Privokzalnom námestí“ - Železničné námestie. Potom ju presunuli oproti cez cestu do múzea obrany – múzeum Caricyno (za zmienku stojí, že „Caricyn“ bol pôvodný názov mesta Stalingrad (dnes: Volgograd)) a následne v 50.rokoch bola odstránená z dôvodu, že to nie je umelecké dielo. A 23.8.2013 pri 70tich oslavách na počesť „Kurskej bitky“, ktorá zaznamenala prudký obrat v prospech Ruska v 2.svetovej vojne bola slávnostne odhalená (ale to sme my nevideli – lebo to bol už dátum nášho príchodu na Slovensko)

 fontána Barmalej – vojna
fontána Barmalej – vojna

 inštalácia fontány – 23.8.2013
inštalácia fontány – 23.8.2013

 fontana na Privokzalnom námestí
fontana na Privokzalnom námestí

V blízkej reštaurácii pri „mohyle“, kde nás obsluhovalo veľmi pekné dievčatko – mohla mať tak 17-19 rokov, pravdepodobne študentka na brigáde v letných mesiacoch, ktorá naozaj vyzerala ako Nastenka z rozprávky „Mrázik“ s nádhernými veľkými modrými očami (už jej len chýbala šatka na hlave) sme sa navečerali, dali si niekoľko „pár“gramov vodky a pobrali sme sa na hotel do tej našej úúúžasnej izby, kde som sa bála, či na mňa náhodou neskočí nejaká blcha, alebo šváb... :-)))

9.8.2013:

Smer: Kalmycká republika – federálna republika Ruska

Transportná cesta do hlavného mesta Elista v Kalmyckej republike (autonómna časť bývalého ZSSR), kde sa nachádza najväčší budhistický chrám z celého sveta. Kalmycká republika sa považuje za jediný budhistický región v Európe.
KALMYCKÁ REPUBLIKA

 Republika Kalmykia
Republika Kalmykia

Republika Kalmykia]

(Kalmyk – „ten kto zostal“ - označenie „Kalmyk” sa prvý krát objavilo v 70tych rokov 16.stor. a v turečtine znamená „odpadlík” alebo lepšie: „ten, kto zostal”. Kalmyci-tak boli nazvaní potom, čo odmietli nasledovať vládcu mongolskej „Zlatej hordy“ Uzbek-Chána (Mongolská nadvláda) a neprijali islam. Sami seba, ale Kalmyci v histórii nazývali „Ojraty”):

Kalmycko (po kalmycky Chalmg Tangč) je jednou z federálnych republík v Rusku. Leží južne od Volgy pri Kaspickom mori. Jej rozloha je 75.000 km2, počet obyvateľov je len 322.000. Takmer polovica obyvateľstva žije v hlavnom meste „Eliste“.

Až do 16.storočia bolo územie dnešnej Kalmyckej republiky ovládané rôznymi chanátmi (chanát – územie pod vládou chána, chánstvo) – Astrachanskými a inými, v tomto období však už začala republika formálne patriť pod Rusko. V 17.storočí obsadili dnešné Kalmycko kočovní Kalmyci, ktorí boli vyhnaní z Číny a boli utlačovaní za cárskeho Ruska i stalinského SSSR. Vďaka tomu vítali počas druhej svetovej vojny nemeckých vojakov ako svojich osloboditeľov a tým si vyslúžili deportáciu na Sibír, na Ural alebo násilné začlenenie pod Astrachanskú guberniu (gubernia – najvyššia územná a správna jednotka v býv. cárskom Rusku), odkiaľ im bol v 50.rokoch povolený návrat. Od dôb „perestrojky“ sa Kalmyci postupne vracajú k svojim koreňom.
Kalmyci boli utlačovaní a bola zaberaná ich poľnohospodárska pôda. Na začiatku 20.stor. v roku 1918 bola ustanovená v Astrachani sovietska moc, vojnový stav však trval až do roku 1920. V októbri 1935 potom bola vytvorená Kalmycká ASSR. Tá za druhej svetovej vojny bola okupovaná nemeckými vojskami. Ku koncu vojny boli Kalmyci vysťahovaní a oblasť degradovaná na Kalmyckú AO. Obnovenie ASSR sa uskutočnilo až v roku 1956. Od roku 1991 je v platnosti súčasný názov - Kalmycká republika.

 Suzvuk generacii dedo a vnuk
Suzvuk generacii dedo a vnuk

Obyvatelia sú Kalmyci a Rusi, ich podiel je približne rovnaký (40% pre každého). Ostatné skupiny národov sú veľmi malé. Z náboženstiev sa vyznáva aj napriek historickým snahám Turkov o „islamizáciu“ krajiny ortodoxné kresťanstvo; ale aj keď boli v minulosti podnikané na území Kalmyckej republiky kresťanské misie, kresťanstvo sa neujalo. Kalmyci, aj pred snahou obrátiť budhizmus na kresťanstvo, zostali budhistami – Kalmycká republika je jediným európskym regiónom s prevahou budhistov.
Kalmyci sú nesmierne pohostinným národom a návštevy príbuzných a známych sú tu na dennom poriadku. Väčšina rodín je chudobná, ale každý na svojej záhradke alebo v sade pestuje pšenicu, ovocie a zeleninu a kalmycká etiketa velí správnemu hostiteľovi pripraviť i na to najmenšie stretnutie „borcoky” a „plov” - obdobu rožkov alebo slaného pečiva, misu s voňavými plodmi záhrady a slaný čierny čaj s baraním lojom a mliekom...I ruský velikán Puškin sa vo svojich cestopisoch udivoval nad zvláštnou chuťou tohto nápoja. V jednom odstavci doslova píše: „V kotli sa varil čaj s baraním lojom a soľou. Nechcel som hostiteľa uraziť odmietnutím, a tak som z podaného hrnčeka usrkol, zadržiavajúc pritom dych. Nemyslím, že by iná národná kuchyňa mohla upraviť niečo ohavnejšieho...” Slaný čaj narozdiel od sladkej verzie s mliekom rozhodne nepovzbudzuje chuť k jedlu. Naopak tlmí pocit hladu a asi práve preto je v tejto chudobnej oblasti tak obľúbený.

Hlavné mesto Kalmyckej republiky – ELISTA (Stepnoj) – mesto šachu

 Eliste - mesto šachu
Eliste - mesto šachu

V meste sa miešajú dve kultúry: popri pôvodnej kalmyckej tradícií (budhizmus), sa tu nachádzajú ruské pamätníky najmä zo socialistických čias. Centrálne a najväčšie námestie mesta nesie meno V. I. Lenin samozrejme s jeho sochou :-) ( aj predkovia Lenina boli Kalmyci ).

V súčasnosti sa tu nachádza komplex: Pagoda 7 dní, fontána Tri lotosy (lotosový kvet je symbolom Kalmycka) a pamätník pripomínajúci šachovú olympiádu, ktorá sa tu konala v roku 1998 (Kalmycká republika je známa hraním šachov – odtiaľto pochádza veľa olympijských víťazov, napr.aj Kasparov). Dokonca v školách majú ako povinný predmet hranie šachu.)

V centre mesta sa nachádza najväčší a najsvätejší budhistický chrám v Európe, na ktorého výstavbe sa podieľali aj tibetskí remeselníci.

 Budhisticky chram v meste Elista
Budhisticky chram v meste Elista

V roku 1995, na 60. narodeniny Dalajlámu, bola v centre mesta odhalená socha sediaceho Budhu, zhotovená uralského mramoru. Dnes je toto miesto významným kultúrnym bodom mesta. V meste sa nachádza aj pamätník venovaný rozprávkárom, ktorí ospevovali tradičný kalmycký epos Džangar, dnes najrozšírenejšie národné dielo Kalmykov (Džangar kalmycký a orjatský epos, ktorý hovorí o odvážnych skutkoch bájneho hrdinu Džangara a jeho 6012tich bohatierov v posvätnej zemi Bamba. Rozsah eposu obsahuje 11.000 veršov, vznik sa datuje do 15.-17.storočia. Je sprevádzaný zvláštnym hrdelným spevom – charcharjou – kalmycky: rev ťavy).

Do mesta po 290tich km sme dorazili cca okolo druhej poobede. Akosi prirodzene a intuitívne sme prišli priamo pred chrám. Práve sa konal obrad, tak sme sa tiež pred chrámom vyzuli a bosí nakukli dovnútra. Na zemi sediaci (samozrejme v motorkárskom oblečení) sme tam pobudli asi 20minút, dostali sme za veľkú hrsť cukríkov, z ktorých dva (vždy po jednom) sme vrátili späť do kýblika, s ktorým chodil od jedného človeka k druhému ten istý chlapec, ktorý nám tie cukríky aj dal – pravdepodobne nejaká súčasť ich obradu, či zvyklosť, o ktorej „my“nemáme ani potuchy...(dokonca ani nete som to nenašla). Keď sme potichu opustili obradné miesto, vonku pred chrámom bolo asi päť párov: nevesta a ženích, ktorí si išli „dobrovoľne pokaziť život“...hahaha..žartujem;-)

Ale, že tie cukríky boli fakt dobré – také čokoládové alebo karamelové...mňam!
Potom sme našli ubytovanie v hoteli „белый лоmoc“(tá azbuka je tu nejaká iná...) – Biely Lotos (lotos je symbol ich národného znaku), poprechádzali sa po meste a „pokukali“ všetky zaujímavosti mesta.

Adresa: White Lotus Hotel - белый ломоc (Biely Lotos)
Khoninova (Choninova / Honinova) Street 7, Eliste – Russia
(М. В. Хонинова 7, Элиста, Россия 358000)
tel.: +7 847 223-44-16
Cena: 48€ / os.,1noc s raňajkami

 Hotel biely lotos
Hotel biely lotos

K večeru sme sa ocitli v reštaurácii „Nostalgia“, ktorá svojím vybavením a doplnkami pripomínala dobu v 70-80 rokoch – od busty Lenina až po starý „vytáčací“ telefón z 80rokov, nehovoriac o niekoľkých knihách od Dostojevského cez Puškina a vinylových platniach cez Vysockého po slávnu skupinu ABBA :-) Okrem nás tam bol obsadený len jeden stôl, ktorý si objednal kalmycké tanečnice, ktoré zatancovali, vytiahli chlapca do tanca (asi mal sviatok) a po dvoch „tanečkoch“ odišli. Ale zato pred dverami do reštaurácie sa rozcvičovali a vyhadzovali nohami, ako keby išli na súťaž. Ale vyhadzovali tie nohy statočne – až do výšky hlavy :-)

< >

Pridané: 31.10.2013 Autor: maggie Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (12 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (14)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

PC verzia motoride.sk

© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 213961 | Včera: 149840