Rally Albania 2013 – ako som okúsil svet veľkej rally

Nultý deň rally sa nesie v znamení príchodov jednotlivých teamov, technických prebierok a posledného dolaďovania techniky. V neposlednej rade k oficiálnym formalitám sa pridávajú prvé kamarátstva stvorené požičaným olejom a liehovinami. Mne sa pošťastilo chytiť dobré miesto a družbu robíme so susediacim česko-slovenským Czech beer rally teamom a ďalšími dvomi susediacimi českými pretekármi. K neskorému večeru sa k nám pripája aj legendárny Pětitáta (ktorý je neskutočný pohoďák a nikdy ho nič nevyvedie z miery) a družbu končíme až v skorých ranných hodinách.

Ráno prvého dňa sa stáva ťažko a dolaďujú sa posledné detaily na strojoch, prípadne posledné technické prebierky oneskorencov. Následne sú rozdané roadbooky a môže sa ísť na vec. Nakoľko bola moja motorka veľmi dobre nachystaná na túto udalosť, spoliehal som sa na ňu do poslednej chvíle. Tu som sa trocha sklamal – nechcela naštartovať. Nevadí, veď kým dôjdeme do centra na ceremoniál dobyje sa.

Centrum Nás víta RedBull oblúkom, štartovacím pódiom, vlajkami a množstvom nažhavených pretekárov a fanúšikov. Po krátkom úvodnom slove vyhlasujú prvého pretekára, ktorý sa stavia na rampu. Druhý, tretí, štvrtý... nineteen Ivan Sklenár SLOWAKIA – všetok zrak sa upiera mojím smerom a mašina ,,wrk“ a hluchota. Obklopuje ma panika a snažím sa motorku roztlačiť. Nejde. Štartovanie pokračuje ďalej a ja bezradne roztláčam. Zrazu len pribehne pětitáta aj s päťnásobným víťazom RALLY DAKAR na štvorkolke, Pepom Macháčkom.

Tým sa podarilo roztlačiť ma a spoločne vyrážame na trať. Kým opadol adrenalín z oneskoreného štartu už aj začína špeciálka a čo nevidieť vyrážam. Jedna, dva, tri a letím hore útesom popri morských plážach. Obieham stojaceho Holanďana na KTM, ktorý mi ukazuje nech pokračujem v paľbe a vzápätí ma obieha iný Holanďan, ktorý však za horizontom neodbočuje vpravo a páli ho ďalej z kopca. Po pár minútach som v cieli špeciálky a presúvam sa podľa RB späť do bivaku. Dopĺňam stratené tekutiny z krátkeho úseku a bavíme sa o nástrahách trate, prepálených zákrutách a prijímam užitočné rady do ďalšieho dňa.

Večer, cestou pre roadbooky sledujeme výsledky a čuduj sa svete, vôbec nie som posledný :-) Spokojný s dnešným výkonom sa po breefingu odoberáme späť do kempoviska a neskôr jednotlivo do stanov.

Druhý deň sa budím oveľa skôr ako som čakal. Nevadí, pozriem si štart prvých jazdcov a nadväzujem ďalšie a ďalšie kontakty s mnohými okolo. Nastal však môj čas, tak obliekam veci, balím vak, štartujem motorku a ide sa na vec. Štartujúci chlapík si zo mňa robí srandu že som pod mediálnym nátlakom fotografa (môjho otca), ktorý ma neustále poučuje o bezpečnosti počas závodu.

3, 2, 1 go and good luck. Ešte zakývam babám z administratívy, ktoré nadšene odkývajú a už sa aj plne sústredím na roadbook. Zelená vpravo, modrá vľavo, pozor na speed limit, opäť nejaký Holanďan, ktorý potrebuje orientačnú radu, vešia sa na mňa aj ďalší a spoločne to valíme ďalej. Pri odbočke z asfaltu na šotolinu sa im to nejako nezdá, tak pokračujem sám.

Tankujem, obiehajú ma dvaja Fíni, potom ja zase obieham Borisa a Radka – ktorý riešia prasknutý RedBull v taške a už som aj na štarte špeciálky. Kecáme, srandujeme a postupne Nás je menej a menej. Keď som na rade, prichádzajú prvé autá a zdvíhajú mi hranicu adrenalínu ešte vyššie. Bŕŕ, tak tie v špeciálke stretnúť nechcem. Neviem prečo špeciálka musí viesť cez jeden z najzaujímavejších krajinných zón, kde človek nemôže stáť ale valiť ďalej.

Tie výhľady, nevinne vyzerajúce jazierka, horské potôčiky, nad ktorými prelietavam. Myslím na včerajšie Edvinove slová: ,,Throught the military zone go as fast as you can“ a s úsmevom dodáva ,,It might by dangerous, because they test there their veapeons“ Asi 5km pred military zone zle odbočujem a prichádzam do parádneho kaňonu, kde sa cestička pomaly mení na potôčik, potok na rieku a rieka by sa časom zmenila možno aj na more. Keď už nie je vidno stopy pýtam sa baču, že idem asi zle – ten kýva hlavou, že prach ide tamtým smerom, tak sa otáčam naspäť a tých 6 kilometrov v rieke a potokoch si dávam znova.

Na správnu cestu sa napájam až niekde po Macháčkovi a vo veľkom blate (a to myslím fakt veľké blato, aké som ešte ani nevidel) zápasím s pádmi a obiehajúcimi autami. Cestou stretávam pár odpadlíkov, ktorý v blate zadreli motor, alebo utopili motorku. Nik však pomoc nepotrebuje, tak sa trápim ďalej. V jednom úseku mi motorka padá 3x po sebe a posledný krát mi spadla v úseku, kde boli blatové rigoly vo výške kolien.

Už som zdrvený, nadávam, vzdať to však nechcem – doplním tekutiny a motorka musí ísť hore a ja pokračovať. V tom sa zo zákruty vyrúti driftom JEEP s dvomi Taliankami na palube a rúti sa priamo na mňa. Vyskakujem z rigolu, kývam, nech ma neprevalcujú a rýchlo ťahám moto na bok. Dobrzdili to kúsok predo mnou. Po mojich slovách It´s ok, go, go! Počujem rachot a už ich niet.

Video: Rally Albania 2013 My Mud Moment

Zbytok trasy po CP padám len raz na kameňoch, ale to je už na dohľad chalanov z CP, tak som im aspoň vyrobil zábavu. Na CP zhltnem desiatu, zapijem to a oddychujúc sa presúvam na ďalší CP. Cestou moto nejako štrajkuje, no ignorujem to – mrknem sa na to v bivaku. Po pár kilometroch narážam na pridretú Yamahu a majiteľa oddychujúceho pod slnečníkom pri pivečku. Po krátkej debate s Jirkom ma premáha únava a presviedča ma, že to mám stočiť krížom do bivaku a dať dokopy moto po pádoch.

Beriem teda radu k srdcu a poberám sa asfaltovou skratkou do bivaku servisovať. Večer sa nesie v znamení rýchlych opráv, during the service eating, breefingu, zloženia moto a spánku.

Ráno vstávam potlčený, lebo mi do ráno vyfučala nafukovačka a okrem toho mi poservisovaná motorka neštartuje. Opäť rozoberám, znova prefukujem vzduchový filter, suším, rozoberám stále viac a viac až napokon zisťujem že je sviečka a okolitá elektrika pod vodou. Ahá, takže utopená si – preto si včera aj dnes štrajkovala. Oci, rýchlo mi daj ponožky – vysajem vodu, prefúknem a moto na brnk chytá. Rýchlo skladám zvyšok stroja, obliekam sa a frčím.

Organizátori ma však do špeciálu nechcú pustiť kvôli času a ,,rozmlátenej trati“.

Majú však pre mňa alternatívu – strihnúť si to krížom cez kaňon rieky Devoll na CP. Na CP však už nikto nebol, tak ostáva už len kaňon rieky Devoll, ktorý si maximálne užívam. Oddýchnutý, vyfotený a s úsmevom na tvári prichádzam do druhého bivaku (Pogradec, Hotel 1.mai). Tam sa ma okamžite chopia organizátori a ukazujú mi kompletné zázemie rally.

Tu je administratíva, tu monitorujeme SPOT na motorkách, čiže presne vieme kto, kde kedy je. Telefonická sekcia, fotografi, hotline, atď atď. Z eufórie rozhovoru Nás vytrhne až hotline a zadretý poľský Freelander na trati. Potom pomáham okolobývajúcim rozkladať tábor a za odmenu si dávame miestnu špecialitu – pstruha z Ohridského jazera. Prichádzajúcich pretekárov čakáme až do pol druhej rána, kedy prichádza posledný z partie so slovami ,,Ty krávo, podejte mi jedno pivo, ať mám aleaspoň trocha energie.“

Vstávanie do štvrtého súťažného dňa bolo vzhľadom na predošlé dni posunuté o pár hodín dozadu, pretože veľa ľudí prichádzalo neskoro večer a čakala ich namáhavá trať. Dnešný RB bude podávaný až o 11tej a štart prvej moto až 13:00. Trasa vedie okolo bájnej Skanderbegovej veže, tak balím veľký foťák a šiniem to spolu s organizátormi cestami-necestami na orientačný CP.

Tu sme sa ,,nenápadne zakempovali“ a vyrábali sme pravé racing-ové fotografie. Každý bol z iného uhla a zabral iný ráz krajiny v pozadí. Raceri si to v miestach fotenia valia celkom slušnou rýchlosťou a vznikajú z tohto úseku parádne fotografie. Po tom čo všetci prešli tento CP sa team balí a vracia sa do kempu. Cestou zažívam ešte slušnú naháňačku s novým W Amarok, ale na 110 v meste som nemal, tak mi nakoniec ušiel.

Popoludnie bolo pre všetkých viac-menej oddychové. Niekto sa váľal v Ohridskom jazere, niekto sa vŕtal v motorke a niektorý zháňali náhradné diely kde to len šlo. Ja som patril k tej skupinke v jazere až do okamihu, kedy sa rozdávali roadbooky a informácie o skrátenej špeciálke z dôvodu závalov na trati. Namiesto zrušených 80km ostrej jazdy v horách je naplánované barbecue, niekde za mestom Korca hneď po skončení špeciálky. Ej, dvakrát ma nebolo treba prehovárať aby som sa ráno postavil na štart.

Pečená klobáska, čevapi, domáci chlebík, vychladené pivo. S týmito slovami som sa ráno zobudil – viete si určite predstaviť ako som sa teda tešil na dnešné závodenie. Kľukaté kamenisté cesty horami, dolu cez mesto, opäť hory a o chvíľu to mám už pred sebou. Motivačná myšlienka sa stoj čo stoj vynára v hlave dovtedy, kým nie je na RB políčko č. 140 -> 181,50 km (šípka vpravo) s popiskom: ENTER CAFFEE ; BBQ, BEER!

Prvá polovička pretekárov prišla ešte zasucha a vychutnávala si pohľad z terasy do zamračených a upršaných hôr. Spoločnosť im robili grilované špecialitky a pivo Korca. Druhá polovica prišla v daždi, no vôbec si nenechala pokaziť náladu troškou dažďa a zamračenou oblohou. Náladu však kazí až časová tieseň príchodu do bivaku v meste Voskopja. Preto sa nútene obliekame a ideme ďalej podľa RB až kým sa jednému z teamových kolegov nepokazí motorka.

A kedy? No predsa počas toho najväčšieho dažďa s krupobitím. Vyťahujeme lano a ťaháme nešťastníka posledné kilometre v slušnej zime a daždi až do kempu. Po príchode Nás čakala teplá polievka a nachystané suché veci podávané od vynikajúco súdržného teamového zázemia. Horúca sprcha a teplá polievka ma však v sychravom počasí zložila do spacáku a nevedel som o sebe až do rána. Ranná triaška, soplisko ako moriak a dobité telo zohralo teamovú prácu, ktorá sa postarala o predčasný odchod z rally smerom domov.

Avšak nebanujem ani jednu modrinu, šrám na motorke či vynaloženú energiu na to, že som išiel. Rozhodne celá rally stála za to! Pre mňa to bola priam dokonalá súhra organizácie, spoznávania, jazdenia a neočakávaných dobrodružných zážitkov v jednom neuveriteľnom týždni!

A prečo práve Rally Albania? Dôvod jednoduchý:

• Spojenie koníčka a pracovného života – resp. študentské povinnosti spojené s bakalárskou prácou (ale to je iná story :) )
• Veľká rally so všetkým čo k tomu patrí
• Cenová prístupnosť
• A samozrejme adrenalín

Video: Rally Albania 2013 Trailer