Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 23.04.2013 Autor: Peter Haršáni - Haro
Čitatelia: 5032 [Šport - Rally]
Dlho predlho trvalo vybavovanie povolení na Sand Baja. Každý majiteľ úradnej pečiatky je neobmedzeným pánom svojho písacieho stola a nemieni sa o túto výsadu s nikým deliť. Výklad zákonov na území od telefónu vpravo po ceruzku vľavo je podriadený iba svojvôli šimla a je úplne iný ako na susednom stole, a iný ako by sa očakávalo.
Preto boli stále zmeny za pochodu sprievodným javom Baja aj preteku uskutočneného týždeň predtým. Posledný štempel uzrel svetlo sveta niekoľko hodín pred prvým pretekom. Kolíky a pásky navážané na trať počas veľkonočnej fujavice a večná neistota veľa úsmevov na tvárach usporiadateľov nevyčarili. Napriek tomu dopadlo enduro pre ľahké motorky dobre.
Pôvodný zámer bol využiť presunové trasy endura ako meraný veľký okruh XXL motoriek a pieskovú jamu na enduro test. Radostná predstava trvala do štvrtka. Vtedy sa o predošlom a nastávajúcom preteku dozvedeli aj ostatní, ktorí si nestihli kopnúť do motorkárov a samozrejme nemienili lákavú možnosť premeškať. A tak sa stalo, že sme v piatok o veľký okruh prišli a vytýčenie malého sprevádzalo filmovanie a priamy úradný dozor.
V nanútenom zlom termíne, na oklieštenej a ťažkým strojom nevyhovujúcej trati sme nakoniec spustili preteky pre stratový počet účastníkov. Z úcty k množstvu vlastnej práce, navzdory neprajníkom a pre Vašu radosť. Taká je genéza a také sú pohnútky.
Výsledok poznáte sami. Nádherné rovinky s hlbokým pieskom, s ničím na svete neporovnateľná piesková baňa a nakoniec výjazd z nej. Ak tvrdím že žltý piesok neznesie porovnanie, verte že neklamem. Náročnejší je jedine hlboký feš-feš a duny Mauretánie. Aj skurvene nepríjemné prachové duny Tuniska všeobecne a marocké pri Chegage vypadajú čoby polahoda voči žltej zrade Záhoria. Najazdil som v zime tisíce kilometrov po púšti, ale na toto jazdca nič nepripraví. Motorka výhodná na niektorých úsekoch je hrozná na iných a tak si svoj diel masakru vybrali všetci.
Triedy rozdelené na Race a Turist ukázali opodstatnenie. Hoci Turistov pri prihlasovaní niektorí považovali za čosi podradné, priebeh napovedal o opaku. Organizujem pretekárske rally a preto aj trate sú náročné a pretekárske. Trieda Turist nepredstavuje dehonestujúci šuflík pre neschopných. Je to možnosť pre ťažké stroje, pohoďákov a učiacich sa jazdcov. Nie každý je Race a netreba sa za to hanbiť.
Po piatkovom prológu odštartovalo hneď ráno sobotné zápolenie. Zhruba 30 kilometrový presun prebral jazdcov a mohlo začať dopoludňajšie masochizovanie. Doba stanovená na 3 hodiny umožňovala jazdcom krúžiť po trati podľa vlastných schopností a síl, rozhodoval počet najazdených kôl. Po hromadnom štarte všetci zúrivo gazovali, postupom času pri časomiere odpočívalo čoraz viacej strojov a vodičov. Vzhľadom k náročnosti sa časový limit po obednej prestávke znížil a popoludní sme odkrúžili iba hodinový „šprint“. Aj ten bohato stačil. Nedeľné dve hodiny masaker dokončili. Našťastie sme padali do mäkkého a ani jeden zo stoviek pádov neskončil dramaticky. Preto ambulancia a pásová štvorkolka nemali vážne povinnosti.
Vyhodnotenie potvrdilo tušené: najviac sa štartovému poľu vzdialila enduro hviezda Zlatko Novosád na požičanej Husqvarne, no na päty mu usilovne šliapala a česť amatérov zachraňovala svorka Moravákov a Čechov na Superendurách. Za najvážnejší považujem ale výkon Awiu na megasuperhrochovi v Race. Krúžil pravidelne a statočne nakladal ľahším strojom. Nebyť defektu tak skončí ešte lepšie. Vyhlásenie víťazov s množstvom cien zakončilo vydarenú akciu s rodinnou atmosférou, keď počet cien a pohárov bol pomaly väčší ako počet účastníkov. (Držitelia poukazu na zľavu pneu Continental si môžu objednať akúkoľvek sadu, aj na superšport.)
Nakoniec chcem poďakovať všetkým účastníkom, že mali odvahu prihlásiť sa na neistý podnik v čase zúriacej zimy. Že bojovali s bezodným pieskom, so zákernou gravitáciou a s vyčerpanosťou. Pred každým hlboká poklona, aj pred tými čo z rôznych príčin nedokončili. Veľká vďaka patrí sponzorom, prezidentovi SMF Peťovi Smižíkovi, hlavnému ťahúňovi Vladovi Ružičkovi, ochotnému záchrancovi Michalovi Špánikovi na quade, Bednovi za pomoc pri doručení sponzorských darov. A nakoniec svoj diel vďaky presúvam aj úradníkom: totiž v pieskovej bani sa dá pretekať iba počas prijateľnej teploty. Preto skorý termín a hlboký piesok paradoxne predstavovali vlastne jedinú možnú alternatívu.
Či bol pôrod novej súťaže zároveň jej pohrebom nevieme. Musíme zvážiť mieru pravdepodobnosti a povoliteľnosti akcie za súčasného stavu. Zároveň rozanalyzujeme vaše postrehy a názory a urobíme finančné rezumé. Po tom všetkom uvidíme či vlastne môžeme, zamyslíme sa či chceme a zistíme či chcete vy.
Len tak na okraj: o niekoľko týždňov odchádzam do Rumunska riešiť trať. Tam ešte nerozkvitol úradnícky kokotizmus do slovenských rozmerov. V polovici septembra sa v Izvoare stretneme na Romania Baja, aspoň v to pevne dúfam!!! Kontaktný článok uverejním v dostatočnom predstihu.
Text: Haro,
foto: lubogs, diváci a účastníci SB´13
Veci sa majú tak, že tohto roku som tesne pred Bajou ani nevedel či sa zúčastním... Nezáviselo to len odo mňa ale nakoniec si istý chirurg spravil prácu veľmi dobre a aj keď z meškaním nakladám ráno pripravenú motorku do Manovej dodávky. No pripravenú? Vlastne som len prezul nové cross gumy Heidenau a nahodil kapotáž od jaštericu. Inak bola GS ešte zablatená z Albánska a v nádrži celú zimu oddychoval rumunský benzín.
Haro už dobre opísal všetky okolnosti aj tak bolo pre mňa veľkým sklamaním zrušenie 150km etapy. Pieskovú baňu som poznal a vedel som, že nás čaká morda, okorenená aj tým, že to boli pre väčšinu prvé sezónne jazdy. Zima bol dlhá a krutá. Na GS-e som nesedel od jesene a v teréne nejazil. Aj prvé kolá ukázali, že začínať sezónu na piesku nebol ten najlepší nápad.
Zavádzacie kolo som zvládol v pohode, tu je aj nejaké to video, ktoré je síce dlhšie, ale priblíži vám celú RACE trať.
No a potom to začalo, bolo odstartované. Vyrazil som na trať nabudený ako malý chlapec... Výsledok: V prvom kole pád, zakopaná motorka, výkopové práce hodné našich diaľničných stavbárov, pád po 100m, a na záver pád už po výjazde úplne nezmyselný... Druhé kolo bolo lepšie, na dune som ale znovu letel k zemi a v snahe zachrániť pád som si "vykoľajil" ľavé koleno. Ten zvuk a pocit bol hrozný, ale chodil som, tak som sa tým nezapodieval a radšej vysadol do sedla. Musel som si dať prestávku a porozprávať sa sám zo sebou o tom, že to je len piesok...
No a čuduj sa svete, po pár nadávkach a seba-presvedčení, že som lepší jazdec ako si sám myslím sa to začalo zlepšovať. Následne som sa rozhodol, že už padať nebudem. A nepadal som. Začal som dokonca robiť dobré časy na kolo. Dôkazom je aj to, že za prvú 3-hdinovku som odkrúžil 10 kôl. A potom po prestávke poobede za 1h som stihol kôl 6. Ako sa ukázalo tak som to dal aj prázdnym predným kolesom. Podhustenú pneu na 0,5 atm som niekde prebrzdil a pretočil a odtrhol ventil. Tlak 0,0 sa teda potvrdil do piesku ako ten najlepší. :-) Odchádzal som velice spokojný aj keď v dodávke a tešil sa na nasledujúci deň.
V bivaku ma čakal ale servis, pozháňal som Gumi-halter aj vŕtačku, štikol jednu dušu pri prezúvaní a nakoniec aj obul predok znovu aj s haltrom. Pripravený v Nedeľu zabojovať o ďalšie kolá a zlepšiť si tak výsledky. Žiaľ smola ma neobišla ani v nedeľu. V pieskovej bani - zvanej "Jama Levova" som pri jednom výjazde niekde v hĺbke bezodného piesku narazil na čosi tvrdé. Rana znamenala preseknutie zadnej pneumatiky. Ďalej na trati som trojkou plný pózoval Ľubovi na fotku keď sa zadná guma zvliekla a šiel som... nie k zemi som nešiel to som si zakázal už v sobotu vzhľadom na bolestivé koleno :-)
Nasledovalo tlačenie moto do bivaku, moc to ale nešlo a tak prišla na rad gurtňa a obviazanie vyzutej pneu k ráfiku. Na tomto som došiel do depa a pustil sa do obúvania duše. Fúkanie ručnou pumpou ale guma nechcela vôbec skočiť do ráfiku. Cieľom som prešil v poslednej minúte ešte s plne nabombovaným zadným kolesom. Odfúkol som tlak a dal som si ešte jedno sólové kolečko. Aj s pádom aby to bolo komplet... Baja sa pre mňa skončila, 2 defekty, X pádov, kopa driny a 21 kôl... V SuperHrochoch prvý ale aj jediný v Race - žiaľ. V 2V800 štvrtý, predo mnou 3x SuperEnduro - chalani paliči :-) V celkovom poradí 13. miesto z 21. tých čo šli RACE a neboli mimo kategórie (teda na ľahkej mašine)
Sand Baja 2013 nebola taká ako som čakal. Bola to modra v ťažkom piesku ale bola jazditeľná. V iných pretekoch v minulosti som mal oveľa viac šťastia - ako zranenie tak aj tech. problémy sa mi vyhýbali. Teraz mi to bolo asi spočítané ale aj tak neľutujem. Napriek tomu, že to tak možno nevyzeralo trať sa dala zvládnuť na každej motorke. Trochu ma mrzelo, že nedošli bratia Dobišovci, pretože na súboj s nimi som sa veľmi tešil. Dúfam, že o rok sa vidíme znovu a v početnejšej zostave.
Veľké poďakovanie patrí Harovi a Vladovi, že sa do organizácie pustili a verím, že sa pustia aj do ďalších ročníkov!!!
A čo motorka? GS-ako vždy jazdila bez problémov, mierne trošku prehriatá (jeden stupienok nad normál) ale inak pohoda. Nová kapotáž utŕžila prvé zaslúžené škrabance ale inak sa držala veľmi dobre. Keďže som jazdil celý čas v stupačkách neprekážala mi vo výhľade. A gumy Heidenau sa ukázali rovnako v skvelom svetle. Predok už bude teraz halter držať na mieste aj podhustenú a zadok som síce prerazil ale dovtedy držala aj bez duše na disku aj podhustená na pol atmosféry a aj v piesku mala fajnovú trakciu.
Pridané: 23.04.2013 Autor: Peter Haršáni - Haro Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 50815 | Včera: 125564