Telgárt 2013 – Snehuliaci na trati

Samozrejme popri škole a prípravách na maturitu a prijímačky na vysokú školu, ktoré sú tento rok určite prioritou číslo jedna, chodím v rámci zimného kondičného tréningu, ktorého dôležitosť každý športovec pozná, pravidelne do posilky a plávať.

Keďže mi to však už nedalo a pohľad na motorku v garáži a výstroj v skrini začal byť pomaly, ale isto neznesiteľný, sledovala som na rôznych stránkach, že sa konajú aj preteky na snehu. Ono, viem o tom aj dlhšie, ale nikdy som si nevedela predstaviť seba na takom podujatí. Ale, ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy, pretože práve tento víkend to bolo pre mňa to staré známe, „tenkrát poprvé...“ Zúčastnila som sa preteku v Telgárte, ktorý sa konal sa pri lyžiarskom svahu dňa 26.1.2013.

Priebeh pretekov bol zaujímavý, ako prvý sme mali zoznamovací tréning, aby sme sa oboznámili s terénom, ktorý nás čakal a ktorý pre nás pripravil snežný ratrák.

Následne som musela absolvovať prvé kolo a cítila som sa, ako keby som na motorke sedela prvý krát. Jasné, že som mala iba „obyčajnú“ pneu na motokros, žiadnu špeciálnu do snehu, ako chlapci. Asi som nepredpokladala, že tam budú až tak náročné podmienky, no aj napriek tomu som bojovala, ako sa len dalo. Tieto preteky sa celé niesli v duchu prevahy gravitačnej sily, ktorá nado mnou pravidelne víťazila a každú chvíľu ma váľala po zemi. Niekedy boli síce aj svetlé chvíle, ale skôr málo kedy. Veľmi som sa snažila ísť bez pádu, a radšej pomalšie, keďže boli narobené drážky, koľaje a sypký sneh mi robil s predným kolesom čo len chcel.

Vo finálových jazdách bola trať opäť o niečo predlžená, keďže ja som jazdila wintercross, mali sme dlhšiu trať, ktorá sa časom vyjazdila. Prvá finálová jazda bola sama o sebe podobná ako zoznamovacie kolo, ale pomaly som sa už do toho dostávala a snažila som sa ísť lepšie a lepšie, najmä bez pádu. Okolie ma povzbudzovalo a dodávalo mi síl, za čo im skutočne veľmi pekne ďakujem. Dojazdila som v pohode, akurát pri rýchlostnej páke sa mi vytiahol semering a unikal mi olej z prevodovky, ale našťastie mi to dal môj tatík do poriadku. Druhá jazda bola už trochu lepšia, nakoľko povrch trate upravili, vyrovnali a mala som už lepšie podmienky. Urobila som aj viac kôl a bolo tam aj menej pádov. Už som vedela do čoho idem a čo ma čaká. Taktiež som dojazdila dokonca. Aj keď som mala viditeľne menej odjazdených kôl ako moji súperi.

Čo dodať na záver? Na tento pretek som išla najmä zo zvedavosti a kvôli pocitu, že si opäť zajazdím. Pretek vôbec nebol ako klasický motocross, pripomínalo mi to skôr enduro. Som ale určite rada, že som si to vyskúšala a že mam opäť nejaké nove skúsenosti. Rozhodne to bola zaujímavá a veľmi zábavná akcia a príjemné rozptýlenie inak nudnej zimnej sezóny. Do budúcna si určíte spravíme s tatíkom na motorku do pneu hroty, aby som to mohla viac trénovať. Za to, že som sa mohla na preteku zúčastniť ďakujem najmä sponzorovi a tatíkovi.

Výsledky 1. Jazda