Projekt 67 - Sústredenie Senica

eNeM:

Nápad so sústredením mi vzkrsol v hlave vlastne ihneď po tom, ako som sa bol na Mirku pozrieť na jej „domovskej“ trati v Matejovciach počas mojej dovolenky. Vôľa a (dnes tak moderné slovo) „drive“ sú síce výborným základom pre každého športovca, ale jazdec – samouk si nikdy poriadne nevšimne vlastné chyby a má tendenciu jazdiť „po svojom“. Že by to malo byť na Záhorí, to mi vlastne bolo jasné hneď od začiatku. Viem totiž, že je tu veľa pekných tratí a ochotných ľudí (čo sa aj potvrdilo). Mikulec bol hneď prvou kontaktnou osobou, koho som s týmto mojim nápadom „otravoval“, nakoľko jeho projekt z cesty do terénu sledujem od začiatku. S veľkou ochotou sme sa hneď stretli u chalanov z MX klubu Senica, kedy sa Martin Páleník (i keď vlastne expát z východu :-D) rozhodol Mirky a jej tréningu vo svojom voľnom čase ujať. Slovo dalo slovo, preposlalo sa zopár e-mailov a akcia bola na svete. Ubytko sme vybavili na priehrade v Kunove, určite to bolo vhodnejšie ako niekde uprostred mesta, aj pre kondičný tréning.

Ja osobne som sa z pracovných dôvodov do Senice dostal až v stredu poobede, pričom moja cesta bola mierne rozpačitá, keďže hneď po odjazde z práce ma nejaký majster sveta sepálil na diaľničnom obchvate a ušiel.... nevadí. Hneď v Stredu po príjazde som sa išiel na Mirku pozrieť na trať do Sobotišťa, kde mala taký svoj „oddychový“ deň. Prečo oddychový? Na trať v Senici som počul veľa, dobrého aj zlého, frfľania aj chvály. Ja ako čisto „cestná kočička“ a motokrosový analfabet musím povedať, že ak by som sa mal niekde učiť jazdiť, tak by to bolo práve v Senici. Trať je krásne rozkúskovaná a vybudovaná ideálne na učenie sa. Je tu všetko, lavice, drážky, tobogány, zákruty, skoky, dvojitý skok, les, piesok, hlina, kamene, blato. Viem, na spravenie si svojich 5 okruhov nič moc, ale zase vás na inej trati už nič neprekvapí.

Ale teraz k samotnému tréningu.

Martin „učivo“ podával s nesmiernou trpezlivosťou, vie pekne rozanalyzovať situáciu a vysvetliť, kde sa čo ako má a nemá robiť, v teórii, ale aj praktickými ukážkami. Ostatné dni prebiehali už na Senickej trati a ja som z pohľadu nezávislého pozorovateľa mohol sledovať, ako taký tréning vlastne vyzerá. Poviem vám rovno, to by uťahalo aj husárskeho koňa, nie to ešte mladú babu. Teplo, sucho, prach, náročnosť trate, neustále opakovanie problematických úsekov, ja som bol grogy iba z toho pozorovania :-D. Počas týždňa sa na trať prišlo pozrieť aj zopár chalanov z okolia, ktorí si takisto potrénovali, pričom na záver týždňa bola Sobota taký „open day“, kedy na trať prišlo postupne okolo 15 jazdcov, ktorí si to vyskúšali tiež. Príchod niektorých z nich mňa osobne potešil veľmi. Hneď ráno prišlo duo „žgolkov“ z Holíča, Jura a Mira Škuba, ale Jura nakoniec nedojazdil, cébečka ostala visieť na jednom skoku za zvody :-D. Návštevou nás poctil aj Mikulcov tata, ktorý priviezol Mikulcovu „novú“ na trať, čomu Mikulec samotný v prvej chvíli ani nechcel veriť... Akcie sa zúčastnili aj chalani z KTM a MotoCorse, ktorí priniesli na vyskúšanie na trať nejaké tie motorčeky. Toto som považoval za veľmi príjemné spestrenie celej, viac-menej komorne branej akcie. Na záver dňa prišiel Menton, ktorý dal trať na Géesku aj napriek čisto cestnému obutiu a potom si ju ešte vyskúšal aj na Husqvarne z MotoCorse. V Sobotu už bolo na Mirke najmä poobede badať, že intenzívny tréning zanecháva svoje stopy a únava sa začala prejavovať. Napriek tomu si svoj čas za týždeň úctyhodne zlepšila. Potom sme sa s Mentonom ešte presunuli za „žgolkami“ do Holíča, ale to tu radšej rozoberať nebudem :-D

Celkovo považujem túto akciu za veľmi vydarenú, svoj účel si myslím splnila, Mirka mala možnosť zistiť a overiť si, kde sú jej slabiny a čo musí doma zlepšovať, mala možnosť vyskúšať si intenzívny 6 dňový tréning pod dohľadom, porovnať sa s inými jazdcami a verím, že jej to do budúcna prinesie úžitok.