Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 07.12.2011 Autor: Paulie
Čitatelia: 8957 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
Paulie (Nexus) & Oskar (Silver Spirit)
14. – 18.08.2011
... ešteže existuje sociálna sieť a ešteže som si všimol, že kamoš - DJ na zaoceánskej lodi je v Zadare. Po krátkom chate sa dozvedám, že 15-eho dokujú na Hvare. Ako v rozprávkach sa mi nad hlavou rozžiarila žiarovka a začali pracovať ozubené kolieska. Prepis našej Skype konverzácie:
V sobotu oslavujem narodky do neskorej noci a v nedeľu 14-ho vyrážam. Doobeda rýchlo pobalím veci a sadám na mašinu. Robím ešte zastávku v Nových Zámkoch u kamošov (burgmanisti Peťo a Marika), ktorí mi dávajú na cestu zopár broskýň (neskôr zohrajú svoju deštrukčnú rolu), a okolo jednej definitívne vyrážam smer juh. Cestu cez Maďarsko a Chorvátsko opisovať nebudem, bola rovnaká ako v prvom takte. Akurát, že som nešiel na Barcs cez Marcali ale cez Kaposvár a Szigetvár. Za Kaposvárom bolo parkovisko so zaujímavou drevenou vežou, na ktorú som samozrejme musel vyliezť.
Veža za Kaposvárom |
Prichádzam na chorvátsko-bosniansku hranicu Gradiška, kde ma minule zrušili. Som zvedavý či sa ma ešte budú pamätať. Dávam im nový občiansky, ťukajú údaje do compu a úplne v poho ma púšťajú. Začína sa pomaly stmievať a smerujem do Banja Luka. Tak tuto to ozaj žije, jedna dedina končí a hneď začína druhá. Okolo cesty množstvo barov, krčiem, motelov, obchodov, ľudí... Pomaly začínam pokukovať aj po nejakom ubytku, až sa zrazu napájam na diaľnicu, ktorá ma berie až do Banja Luka. Tam tankujem a som celkom prekvapený... po vojne skoro žiadne stopy, nové budovy, nové autá. Celkovo na mňa toto mesto spravilo dobrý dojem. Tesne za Banja Luka nachádzam ubytko na prvý šup. Zastavil som pri tabuli CAMP a hneď pribehli domáci. Na jednej strane cesty majú dom, kde sa dá prespať a cez cestu majú camp hneď pri rieke Vrbas. Vyberám izbu za 10 eur a kupujem od domáceho rakiju na lepší spánok.
Ráno porobím zopár fotiek, lúčim sa s domácim a o 6.00 už sedím na motorke, smer Mostar. Krajina úplne mení charakter, rieka Vrbas sa zarezáva do hôr, otvárajú sa krásne scenérie a tu sa začína motorkovanie. Po pár kilometroch však začína sadať hmla. Miestami nie je vidieť skoro nič a mesto Jajce prechádzam tak, že som si to ani nevšimol. Neva, vodopád počká... Za Jajcom hmla definitívne mizne, čo mi zlepšuje náladu. Dosť sa ponáhľam, nakoľko o 14.00 mám byť na Hvare. Čas tlačí a tak nerobím ani zastávky na fotenie. Je to tu však ozaj podívaná, krásna príroda, rieka Vrbas, vodné nádrže na nej, Jablaničko jezero, Neretva... Nemôžem si odpustiť zastávku v Mostare, pozrieť staré mesto a povestný most.
Mostar |
Nasleduje hraničný prechod do Chorvátska a som pri mori. Pohľad na more asi každému vyčarí úsmev na tvári. Akurát benzín mi už začína dochádzať, ale tak vravím si, že na Hvare v Sučuraj natankujem. Onedlho som v Drveniku, odkiaľ za pár minút odchádza kompa. Pri fotení všímam, že puzdro foťáku nejako lepí. Čekujem kufor a zisťujem, že broskyne v sáčku zmenili skupenstvo na tekuté a najviac si to odnieslo oblečenie. Tak toto už ozaj potešilo. Preplavíme sa do Sučuraj kde prichádza ďalšie prekvapenie. Domáci mi oznamujú, že najbližšia benzínka je až v Jelse (cca. 50 km). Hmmm. Nič iné mi neostáva, len to risknúť. Idem maximálne 50-kou, viac sa ani nedá nakoľko cesty sú až po Jelsu totálne rozbité. Asi na výpary prichádzam do Jelsy, kde tankujem. Odtiaľto už do mesta Hvar vedie kvalitná nová asfaltka. Pár minút po druhej som tam.
Pozerám mobil, neprijaté hovory od Oskara a SMS: “Kde si ?” Voláme si a po chvíľke hľadania sa vidíme. Akútne potrebujem nájsť ubytko, dať si sprchu, oprať a vysušiť košeľu a dlhé nohavice, ktoré sú podmienkou na vstup na Silver Spirit. Na parkovisku nám miestna dievčina ponúka izbu hneď za rohom za 200 kuna. Ok, beriem. Ideme na izbu, začínam si vybaľovať veci a prichádza jej stará mama s novou cenotvorbou a cena už bola 200 kuna na posteľ, čiže 400 kuna. Oskar s jeho typickou razantnosťou hovorí, že to balíme a odchádza bez pozdravu. Ja chvíľku nechápem a začínam hádzať všetko späť do kufra. Osi si ide sadnúť do kaviarne a ja hľadám ubytko.
Cena pre jednu osobu na noc bola viacmenej všade 500 kuna. Idem teda do kempu, ktorý som videl kúsok pred Hvarom. Recepčnému hovorím, že sa ponáhľam a nechám si na vrátnici veci, kufor a keď sa vrátim, postavím stan. Idem teda do sprchy, beriem si košeľu a nohavice na opratie a tu prichádzam na to, že nemám ani sprchový gél. Osprchujem sa teda len v teplej vode (pomohlo) a snažím sa vysprchovať z oblečenia broskyňový pattern. Na moje počudovanie, to celkom dobre vyšlo. Samozrejme nebolo to ako z reklamy na Persil, ale našťastie košeľa mala krémovú farbu so vzorkou, kde sa to úplne stratilo. Dám na seba mokré veci a idem k mašine. Pohľady ľudí boli všelijaké, ale mám v paži. Sadám na bajk a všelijakými grifmi sa na sebe snažím vysušiť veci počas jazdy. Do Hvaru prichádzam polosuchý. Odparkujem motorku a ideme na loď.
Občiansky berú v prístave do zálohy, vyfasujem visačku Visitor a ide sa na loďku čo nás berie na megaloď. Tam prichádzam už skoro úplne suchý, takže všetko je OK. Oskar mi najprv ukazuje svoju kajutu a potom ideme pozrieť svet tých za vodou.
Silver Spirit |
Akože parádička, 7 dní na tejto lodi stojí na osobu 5000 eur, tak si asi vieš predstaviť čo je to za luxus. Bary, reštaurácie, divadlo, kasína, fitko, bazény, salóniky. Pozerám na pasažierov... každý je kľudný, vysmiaty, pohoda, žiadny stres... Proste iný svet. Sadáme si do salóniku a po 3 pivku sa začínam cítiť ako syn Rockefellera. Stačilo, ideme naspäť na ostrov.
Tam prichádzam na to, že nemám telefón. Akoby to všetko ešte nestačilo. Idem rýchlo do kempu čeknúť či som to nenechal tam... ani telefón, ani bunda. Bundu aj s fónom som asi zabudol na izbe, kde bábuška zdvojnásobila cenu. Ideme teda tam, nikto neotvára. Dievčinu čo nám izbu ukázala, nachádzame v kuchyni jedného hotela a vraví, že končí v noci o jednej. Ideme naspäť kde konečne vidíme bábušku a otvára nám dvere. Bola tam aj bunda aj fón, v skrini. Padá mi zo srdca balvan. Teraz už totálne kľudní ideme na večeru. Dávame si pizzu a o 21.00 má Osi posledný odvoz na loď a plavia sa ďalej do Dubrovníka. Vraciam sa do kempu, rozložím stan a dávam si dokopy myšlienky. Bol som na lodi kde si kupujú cukríky vyvolení a kam sa bežný smrteľník asi len tak ľahko nedostane. Po hektickom dni zaspávam.
Plavba späť na ostrov |
Hvar |
Ráno si zaplávam v mori, všetko popakujem a nahodím na bajk. Stari Grad, odkiaľ mi ide kompa do Splitu mám len zopár kilákov. Prichádzam do prístavu, kupujem lístky na kompu a zrazu ďalšie prekvapenie. Motorka neštartuje. A zase som nakúpil. Prichádzam na to, že mi odchádza palivová pumpa. Presne toto isté mal kamoš na Vespe s rovnakým motorom. Výrobná chyba. Motorku za studena naštartuješ, v pohode jazdíš a keď vypneš motor nenaštartuješ pokiaľ pumpa nevychladne. Takto to aspoň fungovalo na jeho Vespe. Kompa mi odchádza až o tri hodiny, takže čas mám. Nechám teda vychladnúť motor a motorka štartuje. OK. Tak teda môj plán bol nasledovný : vyjazdím benzín v nádrži na minimum, natankujem plnú a počkám kým pumpa vychladne. Potom prejazdím celú nádrž a motor vypnem až na benzínke. A takto to budem opakovať až kým prídem domov.
Príde kompa, naštartujem, idem na kompu. Plavba kompou trvá dosť dlho, tak motor v pohode vychladol. Kompa dorazila do Splitu, motorka štartuje. Zatiaľ všetko podľa plánu. Vymotám sa zo Splitu a idem štvorprúdovkou na Dugopolje na diaľnicu. Stupák jak sviňa a zrazu motorka končí. Stiahnem sa na kraj cesty. A čo teraz ? Došlo mi, že motorka je nepojazdná a domov sa na nej nedostanem. Tlačiť ju do kopca neprichádza do úvahy, ani nechať ju tam. Zázrakom ju v tej premávke pretlačím na druhú stranu. Sadám na ňu a spúšťam sa dolu cestou, pokiaľ to pôjde. Dostávam sa až ku kruháču pri Splite. Napravo vidím nejakú veľkú budovu a parkovisko pod ňou. Schádzam teda z kruháču a akurát sa motorka dogúľala až na odbočku na parkovisko. Tlačím ju na parkovisko a prichádzam na to, že to je obchodné centrum Mercator.
Po chvíľke úvah, mi prišlo najrozumnejšie riešenie nechať opraviť motorku v Splite. Idem teda do Mercatoru na informácie a pýtam si číslo na taxík. Volajú mi taxík a hovoria, že za chvíľku príde k východu z centra. Čakám teda tam. V tom prichádza chlapík na skútri a pýtam sa ho či nepozná nejaký servis na motorky, konkrétne Gileru. Radí mi a dáva adresu. Taxík ma tam teda zobral, povedal som o čo ide a hneď mi vravia, že je to palivová pumpa. Dozvedám sa, že pumpu vedia zohnať do dvoch dní. Ok, objednávam ju s tým, že im tam zoberiem motorku a presne čeknú vo co gou. Cestou naspäť sa pýtam taxikára či nepozná nejaký lacný hotel v blízkosti servisu. Vraví, že kúsok odtiaľ je Hotel Dujam. Zavolá tam a hovorí, že majú voľnú izbu. Dáva mi jeho mobil a hneď si ju bookujem. Prídeme do Mercatoru a motorka už štartuje. Sadám na ňu, zapínam navigáciu na fóne a prišiel som až po hotel Dujam. Ubytujem sa, pokúšam sa mašinu nakopnúť, ale nič. Tak teda idem do servisu pešo dohodnúť čo a ako.
Servis sa volá G+ SKUTERMOTO SPLIT. Je to vlastne predajňa so servisom a patria asi v Splite medzi najlepších. Prístup k zákazníkovi a ochota je neskutočná. Myslím to v dobrom slova zmysle. Nehovoriac o tom, že sa so mnou rozprávali plynulou angličtinou. Tu sa dozvedám, pre mňa nepochopiteľnú vec. Vravia, že je to výrobná chyba istej série benzínových púmp a v Chorvátsku sa robila zvolávačka a menili to grátis. Prečo nebola zvolávačka na Slovensku? Lebo na Slovensku je to tak! Pýtal som sa na to u predajcu DUE FRATELLI s.r.o., kde som motorku kupoval. Dostal som vyčerpávajúcu odpoveď, že viem aký... je importér pre Slovensko (Car Care, s.r.o.) a že oni o ničom nevedeli. Chorvátsko : Slovensko - 1 : 0... alebo vedeli : nevedeli.
Poďme ale naspäť do Splitu. Na druhý deň beriem motorku do servisu a ostávajú mi na Split necelé 2 dni. Popozerám staré mesto, prístav, pláže, trhy... Cestou na hotel z centra sa ma po anglicky pýta silne pohľadná blondínka (garážovaná tridsiatnička) či ide správne? Vravím, že nie som domáci, ale ja idem na tú istú ulicu. Velebitska. Žiadna telenovela, ozaj tak bolo... Tak teda ideme spolu a speakujeme. Baba je z Vancouveru, je v Chorvátsku už druhý krát, a tak sa jej tu páči, že sa sem bude vracať každý rok. A to nevyzerala na to, že by nemala na Caribic alebo exotiku. Keď jej vravím, že som zo Slovenska, mal som taký pocit, že Slovakia počula asi prvýkrát v živote. Neviem kde to celé viazne, že Slovensko je taký cudzí pojem... síce keď to u nás všetko funguje ako s tou zvolávačkou ani sa nečudujem.
Split |
Vo štvrtok mám motorku okolo 15.00 opravenú a idem po chorvátskych diaľniciach domov. Zagreb, Varaždin, Rédics, Szombathely, Csorna, Györ a som doma.
Pridané: 07.12.2011 Autor: Paulie Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 194375 | Včera: 118543