Keď AccuWeather určil trasu – Júlske Alpy a Istria

Derbi ( Juro ) sa nakoniec vracia z Balkánu predčasne a zostávajú mu 3 dni dovolenky, tak riešime alternatívu. Navrhuje cestu okolo Tatier, ale počasie nepustí, v Tatrách furt „chcije“, rozmýšľam nad Dolomitami, ale aj tam „chcije“. AccuWeather (www.accuweather.com) hlási, že relatívne dobré počasie je v Slovinských Alpách, destinácia určená.

1. deň, DS – Bled, 589 km

Scenár klasický, stretko pred AUparkom v Bratislave, 24. mája o ôsmej ráno, dotankovanie. Zvolebnieva sa, a keď vidím popri ceste do Bratislavy na billboardoch „hranola“, je mi na vracanie. V kútiku duše dúfam, že voľby dopadnú tak, ako nakoniec dopadli. Hranol padol.

Pred Wiener Neustadt zastavujeme a ťukáme niečo do navigácie. Pred nami zastaví auto a vystupuje mladý chalan či nepotrebujeme pomoc. Ako prechádzame popri jeho aute, vidím na zadnom skle v hornom rohu žltú 46-ku. Proste Rakúsko, u nás by zastavili nanajvýš zelení a dostal by som pokutu. Prvé fotenie v Kalte Kuchl, povinná zastávka v Mariazell, Gusswerk, Wildalpen, prejazd cez Naturpark Steirische Eisenwurzen – pekná podívaná, Liezen. Počasie nám prialo, slnečno, sem tam nejaké mraky, ale išlo sa príjemne. Z Liezenu sa potrebujeme dostať do Villachu a tak maturujeme nad mapou, ktorou cestou. Rozhodli sme sa pre prejazd cez Sölktäler Naturpark. Dobrá voľba, autá skoro žiadne, príroda krásna, cesta sa kľukatí a sme na Sölkpasse (1790 m.n.m.). Ďalej pokračujeme cez Stadl an der Mur, popri Ossiacher See, Villach. Táto časť cesty nebola až tak zaujímavá, za zmienku stojí hádam len jazierko a vodná elektráreň Bodendorf, Stufe Paalbach. Za Villachom pokračujeme cez Wurzenpass (1073 m.n.m., stúpanie 18 %) do Slovinska.

Zvečernieva sa a premýšľame nad nocľahom. Rozhodnutie padlo na Bled. Smer Kranjska Gora, popri ceste sa v plnej kráse ukazuje Triglav, v Jeseniciach „tankujeme“ v supermarkete niečo pod zub a zapichneme to pri Blede v kempe Šobec za 9 éčiek na noc (www.sobec.si).

Cesta na Sölkpass

Triglavský národný park

2. deň, Bled – Pula, 332 km

Plná poľná sa nahadzuje na bajky a dumáme kam ďalej. Volíme presun na Istriu a oddychový deň v Pule. V Blede ešte cvakajú foťáčiky a keďže prelaz Vršič (1611 m.n.m.) je na skok, nemôžme ho vynechať. Cesta na Vršič kvalitou nevyniká, miestami sú v zákrutách aj mačacie hlavy, ale kompenzujú to scenérie a príroda. Južná strana priesmyku je na scenérie ešte zaujímavejšia ako severná, zastavujeme, fotíme. Pokračujeme smer Bovec, údolím popri rieke Soča. Strašne sa mi tu páči, moje časté zastávky na fotenie už asi Jurovi lezú na nervy. Vychádzame z Triglavského národného parku a v sebe si hovorím, že už nebude na čo pozerať, ale mýlil som sa. Ideme popri tyrkysovo sfarbenej, čistej rieke Soča, zarytej do bieleho kameňa až do Novej Gorice. Krásne scenérie. Obzvlášť sa mi páčilo mestečko Kanal, kde cesta prechádza z jedného brehu rieky na druhý cez most priamo v centre mesta. Za Novou Goricou prechádzame do Talianska, popri meste Trieste, kúsok zase cez Slovinsko a nasleduje colnica s Chorvátskom.

V Chorvátsku sa napájame na diaľnicu do Puly, vlastne to diaľnica ani nie je, lebo funguje len jeden dvojpruh, druhý smer je vo výstavbe, ale platí sa ako za diaľnicu. Prichádzame do Puly, prvé fotky pri mori, zakempíme v Camping Village Stoja (www.arenacamps.com/Camps/Stoja) za cca 100 KN/noc. Ideme pozrieť koloseum, centrum mesta, kde si dávame pizzu a kde nás chorvátski čašníci chcú odrbať pri platení. Mesto na mňa nespravilo nejaký extra dojem, pri centre mesta veľký prístav a lodenice, snáď ešte to koloseum stojí za to.

Rieka Soča

Mesto Kanal

3. deň, Pula – DS, 707 km

Presunový deň po diaľniciach domov. Juro plánuje cestu cez Zagreb, Maribor, Graz, Wien do Bratislavy. Jeho navigácia si to však predstavuje ináč a vedie nás cez Ljubljanu na Maribor. Dohováram mu, že ideme rovnakou cestou ako sme prišli, no neúspešne. Po pár kilometroch konštatuje, že nech sa človek spoľahne na prístroje. Nasleduje nudný presun po diaľniciach až do Bratislavy. Asi 100 km pred Viedňou nás chytí krupobitie a lejak. Som totálne mokrý, chvíľku čakáme na benzínke kým to prejde. Neúspešne. Tak teda ideme za dažďa, ten po pár desiatkach kilometrov prestáva a suším sa na motorke až domov.

Koloseum Pula

Záverom, cca. 1630 km za tri dni, počasie výborné, AccuWeather nesklamal, celkové náklady som nepočítal, ale v podstate to bola nízkorozpočtová záležitosť. Pozitívne ma prekvapila cesta popri rieke Soča, trošku ma sklamala Pula, ľutujem, že sme neboli pozrieť Bohinjské jazero.