Balkán 2010

Pár slov k tomu, čo vo videu nebolo

Výlet bol plánovaný asi rok dopredu, len termín sa stále posúval na neurčito. Vyzeralo to už pomaly na presun do ďalšej sezóny, až prišlo jedno slnečné nedeľné predpoludnie, ktoré vo mne naštartovalo rekapituláciu motosezóny. Niečo som nestihol... Už sedím za compom a pozerám predpoveď počasia. Je rozhodnuté!!!

V pondelok okolo jedenástej vyrážam: Dunajská Streda, Györ, Siófok, Szekszárd, Mohács. Nasleduje chorvátska hranica Udvar, Osijek, Dakovo a Bosnianska hranica Slavonski Brod. Začína sa stmievať, tak v meste Doboj hľadám ubytovanie. Izba za 15 eur, motorka v garáži, wifi, mocná domáca pálená na privítanie.

Ráno pokračujem smer Sarajevo, za Zenicou je vo výstavbe diaľnica, takže je tu celkom rušno. Kúsok pred Sarajevom je diaľnica už hotová a aj spoplatnená. Sarajevo prechádzam rýchlo, myslím to doslovne. V diaľke v protismere registrujem pristavené auto a človeka štartujúceho rezkým krokom ku stredu cesty. „A je to v p...!!!” prebehne mi hlavou. Pri pohľade na policajtov mi bolo hneď jasné, že pokuta nepôjde do štátnej kasy. Mladý “meria”, starý kasíruje. Starý má viacej očí ako zubov, tak mu prispievam 20 evri nech si dá chráp do poriadku.

Za Sarajevom sa začína motorkársky raj. Smer Foča, popri rieke Željeznica, hraničný prechod do Čiernej Hory Ščepan Polje. Cesta odtiaľto je viacmenej už zachytená na videu. V Plužine odporúčam reštauráciu Zvono. Výborná kuchyňa, možnosť ubytovania. Prespávam v horskom mestečku Žabljak, na druhý deň pokračujem cez kaňony Tara a Morača. V Podgorici pri tankovaní vzbudzujem u pumpára obdiv, že som sem prišiel zo „Slovačka“ na skútri. Za Podgoricou, smer Cetinje, zrazu vidím odbočku na Kokoti. Otáčam sa cez dvojitú plnú čiaru a foto si nemôžem odpustiť. Ďalej pokračuje výborná motorkovačka plná serpentín až do hôr nad mestom Kotor, okolo Boky Kotorskej cez Herceg Novi.

A tu sa zase opakuje scenár zo Sarajeva. „A je to v p... zase!!!” myslím si. Policajt pozrie na značku, mávne rukou a hovorí, že cudzinec môže ísť ďalej. Som sa zmohol len na „Hvala“ a už pálim preč. Cestou nad tým rozmýšľam ako mi dal zabrať a ešte raz mu ďakujem, že si ma nepomýlil s bankomatom. Prechádzam do Chorvátska a ubytovávam sa v Soline. Domáci ma spoznávajú z minulého roku a hneď NEMA PROBLEMA. Gazda mi hneď natrhá za tanier hrozna a vraví, že zo záhradky si môžem brať čo len chem... hrušky, figy, hrozno. Večer ešte pozriem nočný život v Dubrovniku a chladené Karlovačko ma vypína.

Ráno zbehnem na pláž, trošku chytám bronz, ale nejako ma to tu nebaví. Idem teda pozrieť Stari Grad v Dubrovniku. Trošku sa tam motkám, fotím, obdivujem a poobede mám na pláne ostrov Mljet. Idem po jadranskej magistrále smerom hore a za mestečkom Ston pozerám kompu. Kompa chodí každé 3 hodiny a som už nejako out of time, tak to odkladám na ďalší deň.

Na druhý deň teda prichádzam znovu a kompa nikde. Chvíľku čakám a nič, ani kompa, ani autá. Je to tu riešené tak, že pár kilometrov za Stonom cesta schádza k moru a je tam len búdka Jardolinija (zatvorená) a nejaká kaviareň, teda prístav nie je klasicky v meste. V sebe si mrmlem, že čo to majú v Chorvátsku za bordel. Až doma na internete som prišiel na to, že som si zamenil miesta odchodu kompy a čakal som na kompu v čase, keď odchádzala z ostrova Mljet. Mljet teda vynechávam a idem po Pelješaci ďalej do mesta Orebič, odkiaľ odchádza kompa na ostrov Korčula.

Prichádzam na ostrov a hľadám camp. Keď som si už doniesol stan, nech v ňom prespím aspoň jednu noc. Camp Kalac je hneď pri mori a skoro úplne prázdny. Výborne, rozkladám stan a idem sa popozerať do mesta Korčula. Obdivujem a fotím staré mesto a rodný dom Marca Pola. Na internete ešte pozriem počasie - na ďalšie dva dni hlásia dážď. Nič moc teda. Večer si vychutnávam skoro úplne prázdnu pláž, more, Karlovačko. Total relax, veget.

Okolo jednej v noci sa zobúdzam na kvapky dažďa, z čoho nemám dobrý pocit. Ráno sa na chvíľku začína vyčasovat, rýchlo pobalím veci a idem na prvú kompu. Tam začína taký lejak a vietor, že si ledva viem obliecť nepremok. Mal som v pláne cestu späť cez Mostar a Jajce, ale v takomto počasí volím diaľnicu cez Chorvátsko. Brutálny lejak a vietor ma sprevádza domov cca 900 km, miestami teplota klesá na 12 stupňov. Nepremok premokol, waterproof bunda premokla, prilba zvnútra úplne mokrá, prichádzam domov akoby som sa oblečený sprchoval.

Dátum : 20.09. – 26.09. 2010
Náklady : cca 250 eur
Prejdené km : cca 2500 km