Dlho som čakal... 2. časť. 5/5

Na druhej strane sú ľudia. Sú maličkí a nie je ich vidieť.

Mám čas 1 hod. Už pri vybehnutí z prvej spoločnosti som si všimol dvoch mladých ľudí, kypiacich optimizmom, akoby boli zo sveta, kde nejestvuje zlo. Teraz som si ich znova všimol. Veď oni majú prilby. Motorka nikde, obďaleč stojí Vespa 2T 50 cm3 ako zo smetiska a ešte aj veľký psisko tam pobehuje. Enrico Canbaccini a jeho priateľka plus ich pes a ruksak o objeme 100 l cestujú na Vespe po Taliansku, mladosť bláznivá. Fungujú ruky a nohy, smejeme sa. Zapózujú mi. Ako málo stačí, keď sa chce. Čo všetko nestačí, keď sa nechce.

Sedím v strede 40 m vznášadla. Občas sa stane, že ľudia, ktorí sedia vpredu za 1,5 sekundy sú spolu zo sedadlom o 2 m vyššie. Vznášadlo určite pláva 60 km/h. Dôchodcovia vpredu trpia, šiel som sa na nich pozrieť. O 45 min vystupujem na ostrove Vulcano. Idem na dymiacu sopku.

Zostup z Vulcana

Tam si však treba vyšľapať a preto je tam podstatne menej turistov, ale je tam cítiť, že v pekle riadne kúria, kamene hore sú teplé až horúce, dym nás dusí, stojí to však za to. Nemôžem povedať, že som vyúdený, lebo som vysírený. Oveľa viac povedia fotografie. Je to krásne miesto, je z neho skvelý výhľad na okolité vulkány. Kľudne zostupujem, nakupujem si jedlo a spokojne ho jem s kráľovským výhľadom. Vznášadlo prichádza na minútu presne, sadám si dopredu. Volám (čítam anglický text z sms) do Capui Enricovi Iannuzzellimu a oznamujem mu, že dnes večer prídem. Žiadna vlna, žiadna zábava, zaspávam. Po vylodení ma čaká 570 km a cvoci v Messine. Trvalo mi to 7 hodín, nemôžem nájsť penzión, kde som býval. Ten chlap má vizitku a nemá tam adresu. Z baru vychádza chlap, dobre oblečený, dávam mu vizitku penziónu, zvoniaci mobil a chcem adresu do GPS pochopil to za 5 sekúnd. Enrica zdravím slovami v zmysle , ktorý ko... ti robil vizitky bez adresy? Rozumel, zbesilo prezerá všetky druhy svojich vizitiek a pľasne sa po čele, teraz nadáva on. Na revanš ma zabil skvelou večerou za 10 €.

Vstup do San Lea

8. deň. San Leo a San Marino

Jeho syn je babrák a pripravil nemožné raňajky. O 8 hod. sedím na motorke. V pláne som mal mestečká San Leo a San Marino. To druhé vraj len dobre znie a nestojí za tu cestu. Chcel som prespať v Slovinsku, niekde pri jaskyni Postojna.

Môžem rovno skopírovať text, kde opisujem S. Gimignano. Skvelé. San Marino. Nechoď tam. Zo San Lea som tam prišiel po cestičkách 3 m širokých, ale natrápil som sa s obchádzkami kvôli zosuvom ciest. Ďalšiu hodinku som minul v San Marine.

San Marino.

Nič moc. Z mojich cestovných 110 – 120 km/h som pridal 20 navrch. Je 20 hod. som v Slovinsku. Chlad v horách už neriešim...Elektrický suchoprd - sucho a teplo na motorke. Odjazdených mám 900 km. Spať sa mi nechce a nie som unavený. GPS hovorí, že domov je to 905 km. Motor radí: „Tak to skúsme.“ Dobre, veď čo sa môže stať, budem unavený zastavím a ubytujem sa. Z plochy GPS odstraňujem km do cieľa. V Budapešti mi je jasné, že môžem kľudne spomaliť, keď chcem svoju rodinku ráno o 7 hod. vyprevadiť do jaslí. Vlečiem sa. Je 6 hod a ja som v Košiciach v zadku máme s Duvilkou 1805 km v kuse, nemám čo robiť a umývam motorku. Umyť Duvilku po 5980 km zaberie 20 min a je dokonale čistá. Sedím pri bytovke na tráve a čakám, všetko, čo som zažil sa mi mihá pred očami. Moje kočky vychádzajú rovnako oblečené. Sú prekvapené. Odložíme cvrčka do jaslí, manželka je v práci, nevydržím a o 11 vyberám cvrčka a poďme na ihrisko. Okolo obeda zaspávame. 0 14 hod ma budí detský cumlík v mojom oku. Jeden sen sa skončil a ešte lepší začína.

Záverečné nevyhnutnosti. Talianska premávka je zvláštna. V tejto krajine motorkári doslova ohrozujú, obťažujú plechovkárov, tí im to tolerujú. Keď máš červenú na prechode pre chodcov a tí tam nie sú, tak smelo ideš, to platí aj o červenej pri odbočovaní vpravo. Zdá sa, že zákaz vjazdu pre motorky neplatí.

8 dní, navštívených 28 miest, 5 980 km, 1050 €, 4,4 l/100 km, každý deň som spal „čistých posteľových“ 8 hod. Vôbec, ale vôbec som nemal pocit, že to s km preháňam, prvoradé bolo pre mňa prísť domov celý a zdravý.