Dlho som čakal na tento výlet, tak dlho nečakajú ženy svojich mužov, tak dlho čakajú len matky svojich zatúlaných synov. 1. časť. 1/5

Predstavujem Vám Taliansko. Taliansko bez Alp z pohľadu chlapa, ktorý spal v penziónoch a nemal stoličku z dejepisu len kvôli tomu, že moji rodičia boli uznávaní pedagógovia v malom meste, ktoré malo krásne historické jadro, oázu pokoja a to vyhľadávam aj v cudzích mestách.

Túto cestu musíš absolvovať v máji, je to najvhodnejší mesiac, je dlho svetlo a na juhu je zeleň sýta, turistov je menej. Čo čert nechcel 12 dní pred výletom som fungoval v práci, domov som chodil spať, meniť spodky, dívať sa na skvelú ženu a bohovské dieťa. 36 hodín pred výletom som na mobile použil profil Off line a nadýchal sa vône dieťaťa, tešil sa z jeho jestvovania a do svojho mozgového HDD sa snažil uložiť čo najviac spoločných chvíľ, aby mi na motorke nebolo smutno a hlavne, aby som to nepreháňal s km.

V tankvaku GPS a foťák, v lodnom vaku veci na kemping ani raz nepužité. Vo vrchnom kufri jedlo na 12 hod. Mal som ho len na odkladanie prilby a bundy.

Kto ma pozná vie, že motorku som mal pripravenú deň vopred, ráno som odprevadil rodinku do jaslí a vyrazil. V tankvaku som mal len GPS a foťák, vo vrchnom kufri núdzové jedlo na pol dňa a becherovku. Ľavý kufor civilné oblečenie, pravý motocyklové. No a v tom vaku na sedadle spolujazdca veci na stanovanie, ani raz som to nezložil, nepoužil. Maďarsko mám prejdené krížom krážom, vybavil som ho dvoma tankovaniami. Šiel som 110 – 120 km/h, telo na motorke, duša na Rímskom koloseu. Slovinci dostali rozum a majú týždenné známky a ozaj lacný benzín, drahší ako v Iraku. Po prejdení 900 km ozaj zostupujem z motorky a teším sa z námestia v Palmanove. Má tvar deväťuholníka je to pekné stredoveké mestečko. Také mám rád, lebo v podobnom som prežil polovicu života. Trošku sa poprechádzam a umožním, aby sa krv dostala aj do vysedeného zadku. Okolo 17 hod. kľudne vyrážam do cieľa dnešnej etapy a to Padovy.

Padova. Prato della Valle

Padova.

Pred 19 hod. som v srdci Padovy na najväčšom námestí v Európe Prato della Valle, rozloha 89 000 m2 uprostred je ostrov v tvare elipsy a okolo vody je 84 sôch slávnych Padovanov. V bočnej uličke asi 20 m od námestia je hotel za 50 €, niet čo riešiť. O 30 min čistučký sadám na odľahčenú motorku a vyrážam na nočné potulky po uličkách širokých aj 2 m. Vďaka dobrému posedu sa motorka dobre ovláda aj pri pomalej jazde len kardanu sa veľmi nepáči druhý kvalt a voľnobežné otáčky plus dlažba z riadnych kameňov. Až teraz sa začína môj výlet...

Padova. Prato della Valle v noci.

Po dvoch hodinách sa vraciam, odkladám motorku, vyberám mapy a Becherovku. Vedľa mňa mládež vypúšťa z úst dym. Je to pravda po tráve sa nechodí, po tráve sa lieta. Moja Becherovka je tam mikroskopický spoločenský prehrešok. Prečo nemôžem zaspať po prejdení 1044 km?

2. deň.

Verona.

O 8 hod. naraňajkovaný, mimochodom boli to najlepšie talianske raňajky, lebo ich robili aziati nasadám na motorku a od radosti si spievam do prilby a teším sa na Veronu a tretí najväčší amfiteáter na svete.

Centrum Verony.

Moje sklamanie bolo obrovské. Amfiteáter začali stavať v r. 30 n. l., pôdorys 152 m x 123 m, 74 vchodov v r. 1183 do dosť zničilo zemetrasenie, ale najviac mu ublížili novodobí barbari s titulmi, ktorí tam umožnili toto!

Padova. Novodobí hyzdiči.

Rozladený sa prechádzam peknými uličkami, až doma pri pozeraní fotiek si ich vychutnávam. Dokonca vynechávam aj balkón beznádejných romantikov Rómea a Júlie. Prvý a posledný krát nastavujem na GPS vynechanie platených ciest a smerujem do Mantovi.