Predĺžený víkend v Chorvátsku

2 štátne sviatky a sobota, nedeľa k tomu, to je ideálny stav k tomu, aby sme nasadli na motorky a vybrali sa posledný krát túto sezónu okúpať k moru. Osádka: Ja + Danka na TDM 850 a Sujo na Honda VF 750 MAGNA. Pôvodný plán bol vyraziť vo štvrtok okolo 2 poobede, krížom cez Rakúske alpy, kde by sme sa na noc niekde zložili a ráno pokračovali až k moru. Ale predpoveď počasia zmarila naše plány a tak nám ostalo už iba ísť tam cez Maďarsko kde by počasie mohlo byť o niečo stabilnejšie. No ale tu už aj Sujo začal štrajkovať deň pred odchodom že či pôjde alebo nie a tak a že mi dá na druhý deň vedieť. Tak ja s Dankou som urobil núdzový plán a v prípade že by sme išli sami tak vyrazíme až v piatok ráno. Ani som sa nebalil lebo som rátal s tým piatkovým odchodom a Sujo ma prekvapil keď sa nakoniec po preštudovaní celého internetu a všetkých stránok týkajúcich sa predpovedi počasia, rozhodol že predsa len pôjde. A tak sa stalo že o 2 som vyrazil z roboty domov, za pol hodinku som pobalil seba aj motorku, šnorchle, spacáky a stany, narýchlo som skontroloval či mám dosť oleja a o tretej mi už pred bránou vrndžal Sujo a vyrazili sme pre Danku a okolo pol 4 sme boli na ceste z Trnavy do Bratislavy po starej ceste cez Modru a Pezinok nakoľko som si ešte v Suzuky v Bratislave musel kúpiť prilbu o ktorú som prišiel v Hamuliakove. Prilba kúpená a môžeme vyrážať, smer: Rajka. Niekedy okolo pol 5 dorážame na hranice ale hneď sa aj otáčame lebo ja už za Trnavou som zapínal rezervu a asi 10km za nami bola v protismere pumpa ktorú by sme radi navštívili. Natankujeme doplna, skontrolujeme gumy a ... ideme ďalších 8 km na Bratislavu lebo nikde sa nedá otočiť. Po nejakom čase sme znovu na hraniciach a ukazujeme pasy zvedavým slovenským colníkom ktorých tie pasy vždy a všade veľmi zaujímali a veľmi podrobne ich dokázali študovať. Po prechode cez maďarskú colnicu chytáme smer Czorna a Szombathely. Niekde za Szombathely Sujo napája Magnu a ja moju nenažranú TDM. Načápol som zo 10 litrov, idem platiť...samozrejme mám len eurá, beriem 2 desiny a idem ku kase. Pýtam sa toho trulka že koľko...kuká na mňa jak degeš...tak mu dám 10 eur...kuká stále...tak posunkami sa ho pýtam že čo sa mu stalo...na ruke ukazuje 5 tak mu podávam aj druhú 10 eurovku. Pohľadom zisťuje či chcem aj vydať...a ja čakám a tak mi vydáva 1000 HUFnágelov... nevedel som aký je kurz ani nič tak som si myslel že to tak má byt. Ideme ďalej a na súmrak dorážame na Slovinské hranice. Prejdeme hranice a stojíme aby sme si pretiahli kostry a odumreté zadky. Už som chcel ísť meniť eura za nejaké tie ich dukáty v domnení, neviem prečo, že sme už v chorvátsku. Našťastie ma Sujo zadržal že nech neblbnem že až za 10 kilákov budeme v chorvátsku. Sujo pofajčil, my sme popili čo to a išli sme ďalej. Čochvýlu dorážame na chorvátske hranice, odpovieme colníčke na otázku kam ideme a mierime do prvej chorvátskej hospody. Už je tma, asi tak 21:00. Obsluhuje taká prsnatá mladica od ktorej sa dožadujeme travarice a karlovačka. Uvítame sa navzájom v chorvátsku, štrngneme si a zalievame to pivom. Tu sme mali plánovanú prvú, trocha dlhšiu prestávku. Počasie nám prialo, celý deň slnečno a aj navečer máme teplúčko. Mladuchu posielame naplniť prázdne poháre a len tak sedíme a sledujeme ruch v hraničnej dedinke. Pýtame sa mladuchy na mjenjačnicu lebo banky boli zavreté a chcel som mat ich dukáty v pohotovosti aj keď v chorvátsku nieje problém platiť v eurách, je to možno ešte výhodnejšie lebo si nerátajú províziu 2 percentá a majú solídny kurz. Mladucha nás posiela asi 100 metrov späť vraj je tam mjenjačnica nonstop. Tak ju vykešujeme a ideme meniť. Oblečieme ladviniaky a bundy, sadáme na stroje a vraciame sa späť k hranici. Na pravej strane vidíme búdu kde zamieňame lokše a pokračujeme v ceste. Plán je potiahnuť aspoň k Zagrebu a tam sa niekde zvaliť na noc. Noc je pekná, teplá, cesty prázdne, dobre sa jazdí. Len jak mam zaťažený zadok motorky, svetlá mi svietia dohora a skoro všetci oprotiidúci vodiči mi púšťajú diaľkové. Chvíľu ma to bavilo im to vracať ale časom som si toho prestal všímať. Rozhodli sme sa potiahnuť tak ďaleko pokiaľ nás to bude baviť. Pri Zagrebe ideme na diaľnicu a ťaháme na Karlovac. Na ceste skoro ani auta, diaľnica prázdna. Aby som neosvetľoval kamaráta ktorému som s tými svetlami tiež pekne liezol na nervy tak ideme po diaľnici vedľa seba, každý vo svojom pruhu. Naložených 120 – 130 na tachometroch ukrajujeme z tej vzdialenosti a stále sa približujeme k cieľu našej cesty. Vlastne žiadny určitý cieľ sme ani nemali. Ja som navrhoval Zadar kvôli lepšej predpovedi počasia a Sujo zas Istriu. Ale každému bolo vcelku jedno že kde skončíme. 02:00 ráno a my sme v Karlovaci. Na jednej benzínke sa zhodujeme že je čas zaľahnúť. A tak ideme von z Karlovacu a prichádzame na križovatku na ktorej už treba vedieť kam chceme ísť. Jedna cesta viedla na Zadar, druhá na Rijeku. Vidím že Sujo chvíľu váha kam ísť ale nakoniec to stočil doprava a hneď bolo rozhodnuté kam vlastne ideme. Ešte asi 30 minút jazdy, ešte zopár diaľkových svetiel do očí a Sujo našiel nejakú lesnú cestičku ktorá nás doviedla na malú lúčku kde sme odparkovali stroje, čo to konečne pojedli, roztiahli karimatky a spacáky, dali si čerešne na dobrú noc a zaľahli.

Ráno na lúčke za Karlovacom...

Piatok ráno, 6:20 a v kufri začne vyzváňať môj budík na mobile. K tomu sa pripája značný ruch z blízkej cesty kde je už premávka v plnom prúde. Nechce sa mi vyliezť zo spacáku a tak budík vyzváňa a vibruje celým kufrom až do 7:05 kedy sa k nemu pridáva aj Sujov telefón ktorý nám zahral všetky symfónie ktoré tam má. Evidentne sa ani jemu nechce spraviť takto zrána nejaký pohyb a tak vyzváňajú odušu ďalej. Asi za hodinu som konečne vyliezol, ošťal im Chorvátsko a vypol budík. Vstala aj Danka a rozkladáme nejaké tie raňajky. Zvuk štrngania nožíka o konzervy nedal spať Sujovy a pridáva sa k nám. Umyjeme zuby čerešňou, nakrájame chleba a tlačíme. Všetko to zalejeme minerálkou a začíname baliť spacáky. Slnko už začína byť dosť agresívne. Zisťujem že ešte niečo iné sa mi musí na Chorvátsko spraviť, a tak si beriem toaleťák a idem to vyviesť na blízku lesnú cestičku. So spokojným úsmevom sa vraciam späť a dokončujeme balenie. Sadáme na motorky a pokračujeme smer Rijeka. Premávka hustne ale našťastie čochvíľa je odbočka na diaľnicu a všetky auta idú tam, zatiaľ čo my pokračujeme po starej ceste. Málo áut, pekná príroda, dobré cesty, pekne sme sa vyšantili. Krásne tiahle zákruty, no super na zajazdenie si. Opúšťame lesnaté pohoria a blížime sa k Rijeke. Pred Rijekou vidíme odbočku doľava na Krk a Crikvenicu a berieme sa po nej. Keď sme tu tam pozrieme Krk. Už sme na hrebeni a vidíme po prvý krát more. Pomaličky kľukatými cestičkami schádzame dole na pobrežie. Cesta je strmá, samá ostrá zákruta a dokonca sa mi zdá že sem tam je na ceste olej. Dávame si pozor a asi v polke vidíme nejakú krčmu tak odparkujeme vedľa jedného transalpa a bavoráka z nemecka a ideme si konečne sadnúť. Už sa sedí dobre. Máme more pred očami. Je horko a už dávno idem len v krátkych rukávoch. Objednávame travaricu a Ožujsko. Čašník nám to chce miešať s vodou tak mu prehovárame do duše nech neblbne že nám stačí bohate ľad. Tak to k zvyšnému pivu otočíme ešte raz a platíme a vyrážame ďalej. Ešte niekoľko ostrých zákrut a sme pred mostom na Krk a platíme mýto 3 eurá. Urobíme nejakú tú fotečku a za cieľ cesty si stanovujeme ostrov Mali Lošinj. Už by sme sa aj radi zložili a vykúpali sa v mori. Takže čím skôr tam budeme tak tým lepšie a preto sa hneď poberáme k trajektu z Krku na Cres. Ako prichádzame k prístavu vidíme trajekt ktorý práve pristáva.

Trajekt na ostrov Cres...

A tak rýchle si utekáme kúpiť lístky lebo o 12:00 má písaný odchod. Jeden lístok motorka a 2 osoby – 54 chorvátskych dukátov. Čakáme ešte asi 10 minút kým nás začnú púšťať dnu. Motorky zaparkujeme vľavo pri stene a ideme hore na palubu. Začal fúkať tak silný vietor že som mal miestami problém obstáť na nohách. Aj som mal obavu o motorky aby nepadli zo stojanov ale našťastie sa trajekt až tak moc nehúpal ale napriek tomu sme ich išli každý raz skontrolovať. Asi za 20 minút sme pristáli na Crese a pustili sa smerom na Mali Lošinj. Celý Cres bol samá skala a spustnutá zem že som ľutoval ľudí ktorí sa tam pokúšali pestovať nejaké stromčeky. A hlavne je strašne dlhy. Celé veky trvalo než sme prišli na koniec. Ostrovy sú spolu prepojené malým mostíkom a nikto ani zaňho žiadny bakšiš nepýtal. Hneď za ním sme zastavili a vystreli koštiale. Odumreté zadky sme si už ani nevšímali. Krátko postáli a išli hľadať nejaký kemp v závetrí lebo naozaj riadne dulo. Už dlho sme nevideli žiadnu benzínku a stav v nádržiach začínal byt kritický. Hádam na celom Crese a Krku sme nevideli pumpy. Našťastie po pár kilometroch sme tam jednu našli a to bola naša záchrana. Načápli sme do plna a prášili ďalej. Našli kemp KREDO pri dedinke Cikat, našli volný flek a rozložili stany. Vzdialenosť z Trnavy – 738 Km. Kemp bol super vybavený. Čistulinké záchody s toaletným papierom, automatické práčky, možnosť prenajatia mraziacich boxov, každé 2 parcely na stany mali točku s pitnou vodou a prípojku na sieť. Kemp ma aj vlastnú web stránku : www.kre-do.hr To že je to ozaj luxusný kemp sme zistili aj pri platení. Ale prostredie sa nám ľúbilo a tak sme sa išli okúpať. Voda teplučká len trocha veľké vlny. Ale ja som sa rád na nich pohúpal. Vedľa nás rozložili stan nejaký manželský pár z Čiech. Tak sme im ponúkli čerešňovice, trochu sme pokecali a oni nám dali chladené plechovkové Krušovice. Konečne normálne pivo. Ožujska a Osviečka som mal už dosť. Navečer sa obloha zatiahla a hrozil dážď. Ale to nám neprekážalo a išli sme si prejsť kemp. Uvideli sme jednu reštiku a že si dáme po jednom. Chceli sme si sadnúť von pod slnečník ale dobehol čašník že máme ísť dovnútra. A my že nie do vnútra lebo je horko a my chceme byť vonku. Nedal sa odbyt slovami „kiše padat, kiše padat“. Tak sme si povedali že ho môžeme a nájdeme si niečo iné kde nám nalejú aj keď kiša bude padat. Kiša nakoniec vôbec nepadala a pitomec prišiel o zákazníkov. V ďalšom sme koštli travaricu a Osviečko a prišli sme na to že Osviečko bolo asi z tých patokov najlepšie. Unavený po ceste, travarici a čerešne sme zaľahli ale o 8 večer do stanov a potiahli až do rána. V noci som musel zo stanu vyliezť lebo sa tam nedalo spať. Sujo spal vonku na karimatke celú noc. Nad ránom som sa vrátil do stanu lebo mi fúkal na ľadviny vetríček. Aj keď teplý ale celú noc stačilo. Ráno bola obloha jasná, ani mráčika. Ráno sme sa poprechádzali po pláži, vrátili sa k stanu kde už aj Sujo vstal a išli sme do obchodu na nákupy. Kúpili sme nejaký chlieb a 3 litre džúsu nech máme čím raňajky zapíjať. Pred obedom sme sa vybrali na pláž a strávili tam celý deň. Išli sme sa navečerať niečoho, ja som si dal slávky v takej super omáčke. Napriek tomu že som mal tých mušieľ plnú celú tácku moc som sa nenajedol. Ale ako pochúťka to bolo jedinečné. Pôvodný plán bol zbaliť večer stany, vyplatiť kemp a ísť na Krk do Basky čo nám bolo odporúčané jedným naším kamarátom. Boli by sme bližšie k Rijeke a bližšie k ceste domov. Na poslednú chvíľu sme zmenili plán a pri študovaní mapy sme zistili že z Maleho Lošinju ide trajekt až do Puly. Tam sme ešte neboli a tým bol plán odklepnutý. Išli sme na recepciu zameniť ešte nejaké dukáty a hneď sme sa informovali na trajekt. Že vraj chodí 5 dní v týždni, okrem štvrtka a piatku o 11:35 z prístavu na druhej strane ostrova a že si treba rezervovať lístok. Zdvihla telefón, zavolala do Maríny a zistila že nebude plný a rezerváciu nepotrebujeme. Tak sa nám pobyt v kempe predĺžil o jednu noc. Na večer keď sme si pozreli západ slnka sa nám ešte nechcelo odísť a začali sme uvažovať o prenocovaní priamo tam kde sme boli.

Západ slnka nad Malim Lošinjom...

Také bolo dusno že v stane by sme aj tak asi nespali. Večer sa tam blízko nás začali pri mori zhromažďovať nejaké tínedžerky a jediná hlavná zábava spočívala v tom že si svietili baterkami do očí. Samozrejme že polka tých lúčov išla do očí nám a keďže pohádzať do mora ich asi nemôžme tak ja a Danka sme išli radšej do stanu. Sujo prišiel ale za hodinu za nami. Tvrdil že čakal kým sa im vybijú baterky, ale že asi majú nejaké kurvy alkalické lebo mohli furt a dlho a tak to vzdal aj on. Večer sme zaľahli a išli spať. Ráno sme vstali, ja s Dankou sme išli do marketu, kúpili chleba, džúse a najedli sa pred cestou. Dali sme si so susedmi zas po plechovici Krušovíc a začali sme baliť. Išli sme sa rozlúčiť s plážou, nafotili niečo a vyrazili hľadať prístav. Pri recepcii sme sa zastavili zaplatiť. Motorky boli zadarmo ale za stan na 2 noci a 2 osoby sme vyplácli 280 chorvátskych dukátov. Až potom sme zistili že sa tam platí aj za parcelu a my sme mali parcelové miesto a keďže sme mali 2 cedulky tak Sujo platil za 1 osobu 240 dukátov. Kašlali sme už na to, sadli na motorky a prášili preč. Samozrejme že sme zabočili inde než sme mali a nastalo blúdenie po úzkych jednosmerných uličkách prístavného mestečka. Nebolo sa ako odtiaľ vymotať a tak sme sa v protismere vrátili skade sme prišli. Po nejakom tom blúdení sme našli turistickú agentúru kde predávali lístky na trajekt. Za lístky si bez hanby vypýtali 483 dukátov. Zahrešili sme, zamenili ešte nejaké eurá a zaplatili. Do odchodu boli ešte nejaké 2 hodinky. Tak sme si išli sadnúť niekam na pivo. Medzitým som si zapol telefón a mal som tam SMS od Divocha ktorý sa tiež chystal do chorvátska. Že sa kúpu pri Pule a okolo 3 vyrážajú k Rijeke. Tak som mu odpísal že nech nás počkajú v Pule v prístave, mali by sme tam byt 14:40 po 2,5 hodinovej plavbe. Odpísal že počkajú a pôjdeme spolu. Tak sme si sadli na pivečko a obzerali sa okolo. Toto prístavné mestečko Mali Lošinj bolo naozaj veľmi krásne, skoro ako z rozprávky. Po druhom pive vidíme prichádzať trajekt zo Splitu ktorý pokračuje cez Mali Lošinj do Puly. Dopili sme pivečko, zaplatili a vyšli z príjemného tieňa na pražiace slnko smerom k motorkám. Nasadli sme a išli k trajektu ktorý už mal spustenú nájazdovú plošinu. Vošli sme dovnútra a na ľavej strane odstavili motorky hneď tesne pri boku. Pribehol maník a pekne nám ich priviazal a podložil kolesá klinmi aby nemohli padnúť. S vedomím že je o motorky dobre postarané sme sa vybrali na hornú palubu s výhľadom na celý prístav. Asi po pol hodinke zavreli vráta a vyrazili sme okolo početných ostrovčekov smer Pula. So Sujom sme vyrazili na prehliadku lode. Na strednej palube sme našli kaviareň, reštauráciu a hneď za nimi bar. Tak sme si tam dali po jednom pelinkovaci – niečo ako nepodarený fernet a išli sme zase hore kde sme sa zvalili na lavičky a dali šlofíka. Tak sa tam krásne spinkalo, vetrík nás mierne ovieval, loď bublala a voda šumela. Zobudili sme sa až keď loď zatrúbila a začala zahajovať pristávacie manévre. Išli sme k motorkám, odviazali ich od lode a prichystali sa na výjazd von. Vonku už nás čakal divoch2 s 2 kamarátmi. Sme sa zoznámili a vyrazili smer Rijeka. Cestou sa zastavili na pumpe a keďže my sme mali plné tak sme zastavili opodiaľ. Mne sa podarilo zastaviť až za pumpou pri krajnici a ako som zastavil motorku, polozil nohy na zem, pravá sa mi zaborila do nejakej hliny a pekne som polozil motorečku na pravý bok pričom frajerka zletela priamo do nejakého kríku. Oči mi vyliezali z jamôk ale nič, nie a nie ju postaviť. Danka sa zatiaľ vyhrabala a pomohla mi ju postaviť. Z pravej brzdovej páčky mi chýbala 1 tretina inak nič. Tak som si na ňu sadol, chcel ju otočiť na ceste aby som prišiel k ostatným na pumpu a musel som zastaviť ale mal som tak koleso že som ju položil znova, tentoraz na ľavý bok a na prostriedok cesty. Zas som pučil oči, ani trúbiaci autobus mi moc nepomohol, až Danka pribehla a pomohla mi ju dvihnúť. Viac sa mi ju už nepodarilo položiť. Ostatný zatiaľ načapovali a išli sme ďalej smerom k Rijeke. Zrazu znenazdajky zašlo slniečko, ukázali sa mraky a sem tam aj blesk, než sme si stihli uvedomiť čo sa deje sme boli mokrí jak myši. Ani pršiplášte nebolo kedy nahodiť. Rýchle sme našli najbližšiu strechu nad hlavou a dali si po čaji z rumom. Ten večer sa slnko už nie a nie ukázať. Už sme boli z toho smutný že pôjdeme v mokrých topánkach, bundách a nohaviciach. Jediné riešenie – nájsť si nejaký privát alebo bungalov kde si veci môžeme vysušiť. Tak hneď v najbližšom kempe mali bungalov za 53 eur na noc pre 3 ľudí. Zdalo sa nám to moc a tak sme išli ďalej snoriť po niečom lacnejšom. Ale čím dlhšie sme bezúspešne hľadali, tým nám bolo viac zima a boli sme zúfalejší. Tak sme sa vrátili do toho istého kempu a rezignovane zahlásili že teda berieme aj ten 53 eurový. Na naše veľké prekvapenie sa na nás ten pánko vyškeril a povedal že pred chvíľou tu boli nejaké rodinky a všetky bungalovy vychmátali. A tak sme z dlhými nosmi zahlásili počet stanov a osôb a išli sa ubytovať. Postavili sme stany, ja som si doňho rozprestrel polomokrý spacák, prezliekol sa do suchého a začal požívať alkoholické nápoje všetkého druhu. Vedľa nás boli nejaký blaváci na jednom aute, 2 chalani a 2 baby, ktorí mali v umelej fľaške od minerálky ešte asi liter domácej. Tak nás s tým začali ponúkať. Hneď nám bolo teplejšie. Zapáli sme nejaké kahance, posadali dookola aj s blavákmi a vypili všetko čo bolo. Mňa začala triasť nejaká zimnica tak som aj s Dankou zaľahol. Celú noc ma v tom mokrom spacáku triaslo. Ostatný chalani pokračovali ďalej v konzumácii a vypíjali vodku ktorú zbehli kúpiť do samošky. Ešte si pamätám že mi niekto padol na stan a na mňa ale potom som už ako tak spinkal. Ráno sme sa najedli, rozvešali mokré veci na slniečko a kým schli sme sa šli kúpať k moru. Evidentne už bolo o kúštik chladnejšie ale na slnku ešte stále horko. Okolo 11 sme išli zbaliť stany, pozbierať vysušené veci z motoriek, rozlúčiť sa s milými ľuďmi z BA zaplatiť kemp a nabrať smer Rijeka – Zagreb – Rédics – Szombathely – Czorna – Rajka. Tam sme hneď za hranicami prezmenu o 21:15 zmokli a na prvej pumpe čakali kým neprestane pršať. Sme sa rozlúčili a Divoch a partia išli hneď po káve a krátkej prestávke, my o 22:00 sme obliekli pršiplášte a išli ďalej smer Trnava. 23:00 som doma a napúšťam plnú vaňu horúcej vody. Ležím a premýšľam čo s predĺženým víkendom 13-14-15 septembra. Hmmmm...žeby Plitvické jazerá???