PRVÉ ALPY 3/4

3. deň, 6.9.2002 (piatok): Zams - Landeck - Nauders - RESCHENPASS (1508m) - Mals - Mustair - Santa Maria - UMBRAIL PASS (2503m) - STILFSER JOCH = PASSO STELVIO (2758m) - Bormio – Santa Caterina - GAVIA (2652m) – Santa Caterina - Bormio – STILFSER JOCH (2758m) – UMBRAIL (2503m) - Santa Maria - Müstair - Mals - RESCHENPASS (1508m) - Nauders - Landeck - Zams

Keby som vedel akú nádheru dnes uvidím, budil by som oboch už o štvrtej. Naše plné bruchá zamykajú základný tábor. Opustíme Rakúsko, krátky prejazd Švajčiarskom, zopár krás Talianska. Ranný chlad si vychutnávame v horských a skalnatých serpentínach smerom na Reschenpass (1508m). Pauzujeme pri priehrade Reschensee (foto18), z ktorej čnie veža zatopeného románskeho kostola. Štartujeme. V Švajčiarsku sa dá tankovať za eurá v rozumnom prepočte. Štvorvalce mi závidia spotrebu. Jazdím za päť litrov. Obklopení neodfotiteľnými panorámami stúpame na Umbrail (2503m, foto19). A sme v Taliansku. Do foťákov vtláčame rozprávkové výhľady zo Stelvia (2758m, foto20).

foto20. „Maľované“ výhľady zo Stelvia (2758m), pohľad na juh.

Zastavujeme v sedle Stelvia, kde sú už desiatky motoriek. Toľko bavorákov po kope som ešte nevidel. Je to najvyšší bod nášho výjazdu. Otváram prilbu a čosi som začal trepať. Zrazu som skamenel. Pozriem ponad múrik a vidím obraz z ktorého som sa takmer dosral (foto21).

foto21. Stelvio (2758m) Pohľad na sever. Chcelo by to kameru.

Čo v tej chvíli vyplavili moje ústa, zverejniť nemôžem. Neskutočná cesta (foto22) a výhľad na vrch Ortler (3998m). Zúfalo pozerám do foťáku a snažím sa doň vopchať aspoň kúsok tej krásy. Passo dello Stelvio opúšťame smerom na juh. Po pár pekných vracákoch sa nám naskytol pohľad na vracáky geniálne (foto23). Smelo do nich. Prudko klesáme 20km. Kľučky medzi autá a opäť stúpame. Tentokrát na Passo di Gavia (2652m) Pred vrcholom nás chytá dážď, ukrývame sa v osamotenej „reštauračnej“ chate. Keď už sme v tom Taliansku, objednávame špagety. Na intráku sme ich robili lepšie. Po daždi stúpame k vrcholu Gavie, zastavujeme pri plese. Strapce mrakov dotvárajú mystiku tohto drsného kraja (foto24). Zopár serpentín odkrojíme z južnej strany (foto25) a vraciame sa rovnakou cestou na Stelvio. Spomínané geniálne serpentíny (foto23) sme tentokrát krájali zdola nahor.

foto23. Stelvio (2758m) Južná rampa s dokonalými serpentínami. Cesta neuveriteľne prázdna. Smerom nahor sme kvaltovali o 106.

Tu som na chvíľu zabudol na krajinu okolo a venoval som sa výhradne ceste. Turistické tempo som zahodil. Dobrý povrch, malá premávka. Spustil so totálnu kvaltovačku. Úžasné stúpanie. Stále do červeného! Bol som v tranze. Všetky končatiny striedali prácu v neuveriteľnej frekvencii. Toto som ešte nikdy nerobil tak dlho v kuse. Pri plnom sústredení. Výraz šialenca. Oči vytreštené, kŕčovitý úškrn. Nikdy by som neveril, aké emócie vo mne dokáže vzbudiť dvojvalcová 650ka. Na vrchole som sa skľudnil, Umbrail schádzam na dvojke brzdiac motorom, vychutnávajúc krajinu (foto26) s otvoreným Airohom. A sme opäť v Zams. Dnes to bolo cez 300km. Ale poctivých. Túto noc som tiež upadol do spokojného spánku. V hlave sa mi v stotinách sekundy mihali obrázky dnešného dňa. Čo som dnes videl, som ešte nevidel.