Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 03.07.2003 Autor: bobak
Čitatelia: 6394 [Mototuristika - Západné Slovensko - Moto-akcia]
Po dovolenke oddýchnuté, správne naladené, podvečer vyrážame robiť biznis. Tentokrát sme vyfasovali malé auto, ledva sa natrepeme. Utešuje ma však predstava, že lepšie sedí v zákrutách a cesta na Tomky je nimi fakt naplnená. Trošku blúdime, hoci sme si pribrali oblonďavenú Ciu, ale tento hlavolam za nás vyriešia traja seničania. Majú rovnaký cieľ,
tak sa ich snažím držať. Trošku mi to robí problémy, lebo sú to jogurťáci a vyložene sa vyžívajú v ostrejšej jazde.
KGB – Tomky 2003
20.06 – 22.06.2003
Účastníci: Micha, Kaka, Cia
Privítanie máme excelentné a originálne: vynervovaný Advokát sa nám vrhne na prednú kapotu a s touto jeho polohou máme zrazu cestu voľnú. Atmosféru opisovať nemusím, veď ju máme všetci neustále pred očami. Upúta ma ale obrazovka, kde bežia predchádzajúce ročníky a fešák s prúžkovanou hlavou dokumentujúci celý tento hurhaj. Dnes otravovať zákazníkov, aby si niečo kúpili, už nebudeme a radšej sa ideme ubytovať. To je ďalšia facka. Motel je maličký, ale o to príjemnejší a výhľad z izby priamo na jazero nám neustále pripomína, že v prípade potreby sa budeme mať kde schladiť. V momente sa hodíme do „gala“ a späť medzi našich. Už z diaľky počujem Horkýže Slíže. Ťažko sa mi kráča, popri tom spieva a ešte aj poskakuje. Muzička huláka, pivko sa čapuje (k našej spokojnosti aj s penou), všade motorky a hluk derúci sa z beztlmičových výfukov – čo viac nám chýba. Zábava sa ako vždy ťahá do ránka bieleho, všetci sa bavia odviazane a od srdca, neočumovaní stádom pešiakov a ľuďmi s predsudkami. Ja, aj keď na dovolenke som pivný režim dodržiavala poctivo, po dvoch pivách a troške rumu podlieham a snažím sa dostať za Ciinej asistencie do postele.
Ráno sa preberáme dlhšie ako zvyčajne a do kempu idem s absurdným predsavzatím, že „už nebudem piť“. Tu už je všetko v plnom prúde. A Advokát opäť prekvapuje! Z tuningovo upravenej škodovky ziape a zvoláva motorkárov na projížďku. Je jasné, že približovadlo chce zaujať, tak zhodilo všetko ošatenie – blatníky, kapota, dvere, strecha... a k spokojnosti obdivovateľov, prevezie naraz viac ako dvoch ľudí. Už teraz vzbudilo rešpekt a úctu. Prenikavý hlas usporiadateľa prehluší aj urezané výfuky a nikto si nedovolí mu odporovať. V kempe zostáva iba pár poopičných stavov a predávajúci v stánkoch. Po návrate, všetci ukojení jazdou, sa zapájajú do súťaží. Počujeme zavíjanie Moskvichového motora, keď baľšaja technika nie a nie sa zadrieť, a vzápätí kvílenie utekajúceho prasiatka, ktorému dochádza, že toto je jeho boj na život a na smrť. Pre každého nezapojenie sa do nejakej „asi“ súťaže je pohanou. Aj keď ceny za víťazstvo sú hodnotné, dôležité je zúčastniť sa a poriadne zabaviť.
Pri večernom balení tovaru nás sprevádzala skupinka Dereš, popri tom sme stihli ešte mrknúť na nám známe Dixove kaskadérske kúsky. GLADIATORi nás zaskočili svojou dochvíľnosťou a tak záverečné vhadzovanie tovaru do auta sa skôr podobalo jazde na húsenkovej dráhe. Tie litre dnes skonzumovanej kofoly dodali mojím hlasivkám silu, Kaka s Ciou ma doplnili a spoločne sme prekričali aj mužské alty. Nasleduje Miss mokré tričko a tu nastáva menší „problém“ – súťažiacich je viac než dosť. Rekord láme aj dĺžka trvania súťaže, až napokon nedočkavý Motúz a RED DEVILS BAND vystriedajú v hudobnom doprovode dídžeja. Pred pódiom to vrie, povzbudzujúci dav sa vo vytržení hádže o zem - áno, aj o mäkké pristátie je postarané – pena z penostroja sa v obrovských chumáčoch valí na zem. Ešte stále súťažiace slečny a možno aj panie, vyburcované takýmito prejavmi sympatií, sa postupne uvoľňujú až končíme pri takmer lesby-show. Nálada je perfektná. Možno preto, lebo celý deň sme nemali minútku, aby sme sa začali nudiť a možno preto, lebo....mesiac svieti. Vzdávame to až nadránom a v útulnom moteli si v polomrákotách ešte rekapitulujeme deň.
Ráno, tento krát bezbolestné, sa naštartujeme kávičkou a pozorujeme tú charakteristickú scenériu – prebúdzajú sa, balia stany, zahrievajú motory...., stihnú si dať ešte jedno pivko pred odchodom? Sú nevyspaní, vykričaní, vyšantení, rozbití, spotení, špinaví a sú to praví motorkári.
Micha - autor
Kaka – OTK
Pridané: 03.07.2003 Autor: bobak Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 231601 | Včera: 118588