Salzburger Land 2009 3/3

Z Pontebby prechádzame do Rakúska cez Nassfeldpass (už je zasa pekne…), a neskôr si vychutnávame popoludňajšiu siestu v príjemnom gasthause v sedle Windische Höhe. Klesáme do doliny, Millstattské jazero obchádzame od východu, čím sa vyhýbame zápcham na jeho promenáde, a pokračujeme cez nóbl ort Bad Kleinkirchheim. Neskôr nás v doline zdržuje neplánovaná technická závada, ktorá ma niekoľko nevýhod a jednu výhodu.

Nassfeldpass

Výhodou je, že cez mýtnu búdku na Nockalmstrasse prechádzame až okolo siedmej večer, a teda jazdíme zadarmo. Nevýhodou je, že nám nezostal čas na (údajne krásny) výjazd na Falkertsee Hütte, a najmä v mieste dnešného nocľahu nám je po termíne servírovaná príšerná „večera“, a ukladajú nás do desivých kutíc, nazývaných izbami. Je to veľké sklamanie, nakoľko pred pár rokmi (2003) som bol v gasthofe Raufner v Innerkrems veľmi spokojný!

Nockalmstrasse – ďalšia naša klasika má zavčas rána alebo neskoro večer svoje osobité čaro, a nielen vďaka úplnej samote

Streda 15.7.2009

Innerkrems, Schönfeldsattel 1740m, Thomatal, Predlitz, Murau, Judenburg, Leoben, Wien, Berg, Žilina. 561km.

Dnes je na programe už len návrat domov. V Innerkremse som bol už x krát, a vždy som si myslel, že sa odtiaľ dá dostať len cez Nockalmstrasse, alebo cez Krems in Kärnten. Až dnes som sa lepšie (alebo konečne?) pozrel do mapy, a čuduj sa svete – z Innerkrems vedie aj cesta na sever, cez sedlo menom Schönfeldsattel! Ako sa o pár desiatok minút neskôr ukázalo, práve Schönfeldsattel bol popri Dientener Sattel najkrajším prekvapením nášho krátkeho výletu. Sedlo samotné možno ani nie, ale nádherná, niekoľkokilometrová náhorná plošina a následná cesta až do Thomatal, patrili k tomu najkrajšiemu, čo sme za tie 4 dni videli. Vrelo odporúčam, pokojné povahy tam v spojení s krátkymi čo dlhšími prechádzkami môžu stráviť aj celý deň!

...nakoniec sme si užili všetky cesty, po ktorých sme prechádzali, známe i neznáme

No a keď sa medzičasom denné teploty začali nakláňať viac k štyridsiatke ako k tridsiatke, šetríme sily, a hajde (zasa po S6 ke) domov.

Bolo to krátke, možno málo dobrodružné, vôbec nie bombastické, ale hlavne,že sme sa poriadne povozili. Škoda-preškoda tretieho dňa, Panoramica a Monte Paularo by určite boli hajlajts celého výletu, ale všetko mať nemôžeme. Veľká vďaka za to všetkým, ktorí nám tento výlet umožnili, pretože nám spravil chuť ne neuveriteľný jesenný výjazd, ktorý sa ani lepšie vydariť nemohol. Ale o tom nabudúce…