Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 09.03.2010 Autor: zeze
Čitatelia: 15332 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
Slávny Grand Canyon du Verdon je najlepšie (a zároveň rádovo rýchlejšie) prezrieť si tzv. vnútorným okruhom, ktorý sa volá Route des Crétes. Jedná sa o 23 km dlhý okruh, ktorého najvyšším bodom je „sedlo“ Pas de l Abauc (1330 m).
Pri stúpaní na Pas de l Abauc sme sa nakrátko vzdialili od kaňonu do prérie... ale len na pár zákrut. |
A práve z Route des Crétes sú najlepšie výhľady nielen do kaňonu rieky Verdon (celková dĺžka 21 km) s kolmými stenami vysokými až 770 m, ale aj na „vonkajší okruh“, trasu cez Corniche Sublime, ktorý meria vyše 110 km.
Pohľad z Route des Crétes na cestu vonkajšiho okruhu (Corniche Sublime) okolo Grand Canyonu naproti |
Z časových dôvodov sa uspokojíme len s úžasnou Route des Crétes a vraciame sa na západ, aby sme v Pont-de-Soleils odbočili na juh, len tak uniknúť zhusťujúcej sa premávke okolo kaňonu. Čaká nás ďalšie príjemné prekvapenie, a to cesta cez Trigance, Comps sur Artuby a sedlo Col de Clavel (1069 m). Je to kvalitná cesta cez jemne zvlnenú prériu, plná rýchlych zákrut s nulovou premávkou - nečakaný balzam na dušu.
Podobne si krochkáme na nečakane prázdnej hlavnej cestu smerom k moru (N85), ktorá sa vyznačuje kvalitným, širokým asfaltom a úžasnými scenériami a smerom k moru nás vyprevádzajú sedlá Col de Valferriere (1169 m), Pas de la Faye (981 m) a Col du Pillon (782 m).
No a to by bolo z dnešných 452km asi tak všetko z pekných vecí, pretože nasleduje dvojhodinové blúdenie do Nice, následne presun strašnou, drahou a nebezpečnou diaľnicou po pobreží. Neskôr nudný presun na sever zavŕšený nocľahom v príšernom (vraj trojhviezdičkovom!) pajzli v Novi Ligure (Albergo Ristorante della Corona nemá na izbe ani len lampu v strope). Pravdaže, cestou po slnkom zaliatom pobreží ma stále šklbali myšlienky na odbočenie na sever, kde čakajú mnohé sedlá ako Alpes Maritimes, ale doslova 1 km od pobrežia (a teda aj diaľnice) bola čierna stena z búrkových mračien.
Trasa: Novi Ligure – Piacenza – Brescia – Venezia – Tolmezzo – Paluzza – Plockenpass (1362 m) – Gailberg-Sattel (962 m) – Spittal – Rennweg – Katschberpass (1641 m). 639 km
Pokračuje diaľničný presun cez Taliansko. Začíname v lejaku, postupne aspoň neprší. Aj z dnešného presunu z Novi Ligure až do Tolmezza je tucet možností odbočiť z diaľnice na sever a razom sa ocitnúť v nejakom atraktívnom alpskom regióne! Ale počasie nepustí. S ťažkým srdcom míňame odbočky, ktoré by nás dostali do Aosty, či k Lago Maggiore, na Gáviu, k jazeru Garda, do Dolomitov, a čo ja viem kam ešte. V Tolmezze to už jednoducho nevydržím, schádzame z diaľnice a dážď-nedážď „urobíme“ ešte aspoň Plöckenpass (1362 m).
Daždivý večerný Plöckenpass. Za iných okolností humus, dnes úžasná zmena oproti diaľničnej námahe. |
Nasleduje prejazd do ďalšej doliny cez Gailberg-Sattel (982 m), prefrčíme dolinou Drautal, kúsok po diaľnici A10 a posledný nocľah volíme opäť „štýlovo“, po 644km v krásnom sedle Katschberg-Pass (1641 m). Večer pri pive ešte spriadam okruhy po okolí, ak by zajtra ráno svietilo slniečko. Veď čas máme do nedele!
Trasa: Katschberg (1641 m) – Murau – Judenburg – Wien – Hot-Pot Červeník – Žilina. 563 km
Zázrak v podobe náhlej zmeny počasia k lepšiemu sa definitívne odkladá.
Katschbergské dopoludnie... Už niet na čo čakať. |
4 stupne a dážď so snehom nás vyháňajú do doliny a po 575 km, najskôr v daždi, neskôr v orkáne, sme doma.
Tento výlet mal byť skorým vrcholom sezóny. Naplánovaných bolo 4500 km, z veľkej časti horskej nádhery. Napokon sme z tých niečo cez 3500 km namotali vyše 2500 km ,,potupne" po diaľnici, čo určite nebol pôvodný zámer. Ale keď v Alpách počasie nevyjde, nemá význam sa hrať na drsňákov, navyše v časovej tiesni. Je samozrejme stratou času a peňazí (najmä talianske diaľnice šokovali astronomickými poplatkami) trepať sa takú štreku kvôli (necelým) trom dňom jazdenia v horách, ale tak to jednoducho kvôli počasiu a hlavne mojej netrpezlivosti vypálilo.
Zažili sme samozrejme aj niekoľko nádherných a emotívnych momentov, ale vzhľadom na vynaložené náklady a námahu ich malo byť ďaleko viac. Preto nikdy nepodceňujte predpoveď počasia (práve ja patrím k tým, čo to stále zdôrazňujú).
Najdôležitejší na každom výlete je aj tak bezpečný návrat k tým, čo vás čakajú. |
Najpríznačnejšie bolo, že som pár dní po návrate schytil do rúk nejaký nemecký mototuristický časopis, v ktorom boli opisované aj cesty v oblasti, odkiaľ sme sa práve vrátili. Stálo tam: ,,V tejto oblasti sú v júni silné búrky na dennom poriadku."
Pridané: 09.03.2010 Autor: zeze Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 45437 | Včera: 121123