Grécko – splnený sen. Nafplio, Epidauros, Korinth, Atény, Delfy, Marathón, Olymp. 2. časť. 3/3

6 deň. Výstup na Olymp. Diaľničný maratón.

Litóhoro je mestečko na úpätí pohoria Olymp a je to úplne inde ako staroveká Olympia. Z tohto mestečka sa dostaneš na turistické chodníky a môžeš sa vydať na najvyšší vrch Grécka Mitikas (2917 m) a pozrieť sa čo robí Zeus.

Samozrejme som sa rozhodol, že to skúsim. Teraz, keď tak nad tým premýšľam, kladiem si otázku, kedy už konečne dostanem rozum. Starý chatár v nadmorskej výške 1700m ma odhadol na 5 hodín pešieho výstupu. Teraz viem, že to bol zlý vtip. Moja výstroj na pešiu turistiku obsahovala celý rad oblečenia na dlhé kráčanie ako stvorené. Motocyklové oblečenie, trekové topánky, ťažký foťák, nepremoky, tankvak ako ruksak, aspoň že som mal nabitý mobil s GPS a súradnice motorky som si uložil. Samozrejme som mal výdatnú stravu 0,5 dcl Metaxy na oslavu výstupu, olivy v skle, Coca-colu, šunku a syr. Zdalo sa mi divné, že po 3,5 hod riadneho stúpania a driny som len v 2100 m nad morom na horskej chate. Posledných 30 min. som šiel po snehu. Reku trošku zajem, to sa upraví.

Keď sa po ďalšej hodine začali v snehu strácať turistické značky a okolo mňa sa sem tam objavovali ľudia s mačkami na nohách a s horolezeckou výbavou, zababušení, že som im videl len ústa, začal som si klásť otázku: „Som tu správne?“ No dobrých 5 hod. prešlo a som len v 2400 m. Čo krok, to prepadnutie po kolená. Končím. Strmina riadna. Utrel som nos a 2,5 hod kráčal hundrajúc si popod nos dole. Dole pri motorke ma napadla ďalšia konina.

Je 15 hod., hodinku si odpočiniem, zajem, opláchnem sa v horskej bystrine a vyrazím na cestu domov. O 16 hod som sadol na Fazera – medzičasom sa pekne ochladilo a šlo sa mi výborne. Motorka a ja sme boli jedno telo. Šup a už som v Macedónsku. Jáj, zotmelo sa a začalo pršať. Južné Srbsko prechádzam v noci za dažďa v miestach, kde nie sú diaľnice. Často ma zastavujú policajti – pokladajú ma za auto. Púšťajú ma bez kontroly. Je polnoc a cítim sa fajn. Potiahnem domov? Dobre. V severnom Srbsku som sledoval návesť Novi Sad až som doň vošiel a nevedel sa vysomáriť na diaľnicu. Okolo 3. hod. ráno zastavujem chlapa a pýtam sa na cestu; pýta sa odkiaľ som. „Poď za mnou, natankujem a vyvediem ťa z mesta.“ Natankoval, zaplatil prichádza ku mne podáva mi Coca colu a obojručný Snickers: „Ber na cestu a pozdrav Košice!“ Ako som už v inom príbehu uviedol, na severe Srbska je silná slovenská menšina. Aj pred dvomi rokmi som mal na nich šťastie pri blúdení. Asi o 5. hod. pred Budapešťou 2x stúpim na brzdu a to som chcel podradiť. To je pre mňa znamenie, že som totálne unavený a mýlim si bežné veci. Zdriemol som si asi 30 min na lavičke na najbližšom odpočívadle. Po prejdení poobedných a nočných 1400 km sa teším na horúcu sprchu, voňavú posteľ a samozrejme manželku. Spokojne prespím celý deň a noc. Za 6 dní som prešiel 4500 km. Mne sa zdá, že cestovať loďou do Grécka je zbytočné, keď si tam za pol dňa po diaľnici. Motorka sa správala ako vždy, bez zaváhania na 100%. V pneumatikách na dlhšiu turistiku mám jasno – Brigestone BT 021, tu niet čo riešiť. Pamiatky, ktoré som chcel vidieť som spojil do kruhu, diaľnicu som volil tak, aby som bol hneď pri otvorení pamiatok alebo ako posledný návštevník, inak som sa túlal hocikde a hlavne pokojne, jedol som kdekoľvek v reštaurácii. Mnohokrát sa mi potvrdilo a nik ma nepresvedčí o opaku, že najlepšie je cestovať sám alebo s niekým, na kom ti záleží ako na sebe samom.

Náklady na cestovanie (môj výlet 650 – 700 €) motorkou po Grécku sú nepatrne vyššie ako u nás, cesty sú omnoho lepšie a sú stavané v neporovnateľne ťažších podmienkach, ceny potravín a vstupy do múzeí sú zhodné! Všetci ľudia okrem mňa a starej babky vedeli čo-to po anglicky. Každý človek, ktorého som oslovil a pýtal sa na cestu, nech robil čokoľvek, venoval sa mi a snažil sa mi poradiť.

Aký je len ten svet krutý a nevyspytateľný. Súčasnú životnú úroveň Grékov by som prirovnal k tej našej. To je pre nás výborná správa a neobzerajme sa naspäť, pretože v časoch, keď Gréci stavali neuveriteľné stavby, študovali medicínu, mali divadlá, ekonómov a „zbytočných“ ľudí ako sochárov a umelcov, my sme boli na strome. (No dobre, občas niekto zobral do ruky kameň alebo palicu.) A po mnohých storočiach prišli z Grécka dvaja cirkevníci v r. 863 a stiahli Slovanov zo stromu, vytvorili im 43 písmen abecedy a nám to trvalo skoro 1000 rokov kým sme to uzákonili a začali riadne používať. Nepozerajme sa dozadu...