Pár šedivých vláskov, GSX 550 ES

Trepem, že? Tak teraz už seriózne. O tejto motorke chcem napísať dva články. Prečo dva? To sa dozviete časom, teraz to nie je dôležité. Poďme sa jej teda trochu venovať.

Odkiaľ je?

Pôvod tejto mašiny sa datuje do 80-tych rokov minulého storočia. V časoch, keď sa vodníky ešte len prebúdzali k skutočnej sláve, tešila sa Suza obľube svojich olejom chladených spoľahlivých motorov. Vtedy sa zrodila 550-tková verzia známej série GSX. Dostala motor TSCC (Twin Swirl Combustion Chamber – tvar spaľovacieho priestoru a piestu vytvára súčasne dva samostatné prúdy vo valci) s objemom 570 ccm, 16V DOHC, s výkonom 48 kW (64 PS), chladený vzduchom a olejom a 6-stupňovú prevodovku. Mala kolískový rám z oceľových profilov (okrem stredovej trubky pod nádržou), ako aj dva dvojpiestiky dopredu a dvojpiest dozadu. Predná vidla bola vybavená Anti-Dive systémom, ktorý pri brzdení prenášal tlak z brzdového okruhu do predných tlmičov a tým zvyšoval ich tuhosť (neskôr bol tento nahrádzaný aj systémom trvalého nastavenia tuhosti, moto na obr. nižšie). Na tú dobu celkom raketa. Vyrábala sa v troch verziách: E (naháč), ES (polo-kapotáž) a EF (kapotáž), časom aj iné, ďalšie modifikácie. Rovnako sa dá nájsť aj pod označením GS 550.

Naša ne/raketa

K nám sa dostala verzia ES, čiže polo-kapotáž. Kúpená na Slovensku po x-tom majiteľovi, pôvodne zrejme z Nemecka. Čo, ako a kedy zažila si radšej ani netrúfam povedať. Na tacho svietilo číselko 60tis. km (ale tipujem jej tak min. 200). Kúpil si ju brat ako svoju prvú mašinu, no väčšinu času odpočívala v garáži. Keď o ňu úplne stratil záujem, zobral si ju otec, ktorý vymenil nefunkčný alternátor a olej a vozí sa na nej do práce. Občas ju ukradnem ja a zájdem si na nej niečo vybaviť alebo na menší výlet. Takto nám to funguje už nejaký čas.

Napriek veľkej snahe udržať ju pri živote je to skôr živorenie, ako zábava. Predná vidlica je, ako som už povedal, originálne vybavená anti-dive systémom, ktorý však už dávno niekto vyhodil a vidlicu skrivil. (Predpokladám, že tieto dve skutočnosti, ako aj neoriginálny blatník majú spoločný pôvod). Guferá sa tvária, že neexistujú a vidlica netečie len pre to, že už dávnejšie celá vytiekla (ako inak, na kotúče). Motor síce vrčí, aj ťahá. Lenže skôr ako dopredu, ťahá cez netesnosti na karburátoroch do valcov snáď všetko čo nájde okolo. Keď som dolial olej ako mal byť, tak začal výrazne tiecť spod hlavy (okrem iného). Spojka zaberá trhane, budíky neukazujú správne a skáču. Napodiv však prevodovka ide ako hodinky – úžasne presné radenie. Kapotáž je na tom fakt veľmi zle, obitá kde sa dá, popraskaná, elektrika je hnilá, preráža na kostru. Nejaký amatér sa na nej pekne vyhral a ja som nedávno odstránil 20 deka zbytočných káblov (ale vážne, zopár káblov začínalo nikde a išlo nikam – nechápem) a dva počítačové ventilátory. Nuž chuderka si toho za tie roky kým sa dostala k nám hodne vytrpela aj v garáži. Nikdy som tak nechápal zmyslu slov „nezničiteľný motor” ako keď sa pozriem na našu úbohu GSXku. Klobúk dole madamme.

O mašine

GSXka z týchto čias je naozaj podarený stroj. Na svoju dobu jej to označenie „raketa” rozhodne pristane, lebo je malá, obratná, ľahučká a slušne silná. Na turistiku vďaka rozmerom môže určite zabudnúť, ale na vyjašenie sa po meste, či okolí si nič lepšie snáď ani neviem predstaviť. Navyše motor sa dokáže pekne rozgúľať (brzdiť v tej dobe ešte nebolo potrebné), je dostatočne agresívny, ale nie príliš silný, preto sa s ňou dá pekne vyblbnúť, ale vie aj čo to odpustiť. Výraznou nevýhodou je bežný problém starších mašín a to slabé brzdy. Životnosť takýchto motorov je ležatá osmička. Keď niekto vraví o 100 tisícoch na litri ako o motore po smrti, tak sa len schuti smejem. Skôr odíde elektrika, alebo sa od hrdze rozpadne karoséria, ako by sa zodral motor. Veď aj po tom všetkom čím si prešla, stále tesnia piestne krúžky až neuveriteľne. Pohodlie? Nie je (obvzvlášť pre tak vysokých ľudí ako ja)! Ale jazdí sa na nej napriek tomu dobre. Mašina má na budíkoch aj palivomer a ukazovateľ zaradenej rýchlosti – dobrá vec. Keď naštartuje (keď) tak sa zo sériových laufov ozve nabrúsený zvuk. Toto ma vždy fascinovalo na starých šikmookých – ten ich nezameniteľný zvuk. Prednedávnom som ju zobral na Pezinskú a všetci sa obzerali a nechápali tomu, čo ich laďáky tak zahanbilo. Žiadne dychtivé hlasné rapkanie, či bzučanie ako to už bohužiaľ býva zvykom, ale krásny hlboký dunivý zvuk.

Síce sme si spolu v serpentínach nesadli, do zákrut nám to moc nešlo, ale nebola to vina motorky, ale prednej „jawáckej” gumy, snáď z čias nežnej revolúcie, ktorá šmýkala jak sprostá. No ale ten motor je úžasný. Lieta ako besný, v otáčkach mu je vyslovene dobre a súhlasí s tým aj kratučko odstupňovaná 6-stupňová prevodovka. Pri jazde som sa doslova bavil. Radiť hore, dole, otáčky lietali, motor reval... No proste extáza. Na dlhej ceste by mi z tej prevodovky odumrela ľavá ruka a noha, ale teraz som sa bavil. Ehm a jazdí to zadarmo. Odchádzal som na obed s ručičkou niečo pred rezervou a prichádzal večer s ručičkou stále pred rezervou. A nie veru, nebola zaseknutá. Bandit, uč sa! (Na druhej strane, ten karbec ťahá viac falošného vzduchu ako zmesi, tak čo sa čudujem.) Človek by neveril, že ten maličký spomaľovač pre olej, ktorý mylne nazývajú „chladič” aj funguje, ale... No, dá sa ju neprehriať keď sa chce.

Svetlé zajtrajšky

K tejto mašine ma viaže zvláštne puto. Prinajmenšom je to mašina, na ktorej sa prvý raz v živote na moto viezla moja (vtedy ešte nie) priateľka a zapáčilo sa jej to. Ďakujem ti GSX! Odhliadnuc od toho, táto mašinka, kus našej histórie, si naozaj zaslúži lepši život a ja mám pre tieto staršie panie veľkú slabosť. Navyše, keď teraz, napriek svojmu strastiplnému osudu, oddane slúži človeku, ktorý mi v živote a mojej motokariére tak veľa pomohol. Myslím, že v zime sa ešte namakám, no verím, že to bude stáť za to! Ale o tom až neskôr.

Závěrem

Neviem, či som napísal objektívny článok, ale je mi to viac-menej jedno. Keď si večer sadnem v garáži na ešte pomaly chladnúceho bandita a dlho len tak sedím a pozerám na našu starú pani, na každý jej škrabanec, prasklinu či preliačinu, no napriek tomu úžasnú vytrvalosť. Či keď sledujem ráno z okna, ako sa otec snaží presvedčiť lenivý motor, že je čas ísť do práce, usmievam sa. Tento stroj prináša napriek všetkým strastiam, napriek svojmu úbohému stavu, v konečnom dôsledku obrovskú radosť každému okolo seba... No povedzte, dá sa byť objektívny?