„Poďme sa kúpať“ na spôsob Transalp

Cieľ bol jasný a aj spôsob, problémom ostával len termín. Takúto cestu by sme určite dali min. na dva dni, lenže povinnosti nepustia a tak nám na to ostal iba jediný deň. Nejde o čas, toho bolo dostatok, ale obával som sa, že nakoľko máme TA len mesiac a natočených na ňom len tesne pod 3 tisíc km, či nebude tých plánovaných skoro 600 km problém. Nuž z trasy, ani spôsobu upustiť nebola ani reč, tak hor sa na výlet.

Nedeľu večer sme sa pustili do motorky, za asistencie milej som nahodil bočné tašky, nasprejoval reťaz. Vybrali sme sa na nákup, dotankovali a išli spať s očakávaním nasledujúceho dňa.

Skoro ráno som vstal, vybral sa za motorkou, skontroloval ešte posledné veci, zatiaľ sa moja milá zabávala s prípravou jedla. Keď bolo všetko hotové a ok, nabalili sme motorku, natiahli sa v plavkách do kombinéz a hoci s meškaním sa vydali na cestu.

Za BA rovno na diaľnicu a haaajde monotónne Smer Žilina. Pri tom všetkom zhone sme zabudli na foťák (ešte že máme telefóny :-D ). S malou prestávkou na dohnanie vynechaných raňajok sme konečne pri Ilave ukončili diaľničnú nekonečnú nudu a cez Ilavu do Košece, kde sme odbočili na Čičmany. Cesta sa stala neskutočne krásnou, nudné nekonečné roviny vystriedali krásne horské scenérie a uzučká cesta obklopená lesom s mnohými zákrutami. Transalp sa cítil ako doma!

S pár prestávkami na fotenie a malou prechádzkou za stádom oviec sme dorazili do Čičman. Na parkovisku nechali motorku dúfajúc, že ostane rovnako nabalená aj keď sa vrátime :-D . Pokukali sme drevené domčeky zvonka i zvnútra, podebatovali o živote našich predkov a dali si „Talianskú“ zmrzlinu. Nad názvom sme sa síce dlho zabávali, no treba uznať, chutila dobre.

Bez zbytočného zdržiavania sme sa rovno pobrali ďalej na Nitrianske Pravno. Niekde v kopcoch pred Pravnom som zapol rezervu, tak sme si spravili zachádzku až do Prievidze, dali mašinke papať a vrátili sa nazad do Pravna. Odbočili sme na Martin a v hustejšej premávke už len spomínali na krásne „horské“ cestičky pri Čičmanoch. Cez Martin na starú známu nechutne preplnenú cestu (alebo mám skôr povedať koľajisko???) na Ružomberok. Naštastie už to na Šútovo nebolo ďaleko, tak sme to nejak prežili.

Konečne na mieste - Šútovo! Trafiť nebol problém, keďže obrovský lom vidno už z hlavnej cesty. Rýchlo sme zamkli motorku, pobrali veci a ponáhľali sa nájsť si miesto. Prešli sme okolo jazera, stretli pár nudistov :-D a našli si krásne miestečko pri pramienku ďaleko od ľudí. Rýchlo sme zhodili horúce prepotené kombinézy a hodili sa do vody. Strávili sme tam pár hodín a užívali si.

Keď už bolo dosť neskoro, pobalili sme sa, navliekli do kombinéz a rýchlo sa pratali hľadať miesto, kde môžme rozložiť oheň. Nakoľko sme v dedine nič nenašli, priateľka ma naviedla na najbližší auto-kemp, snáď v okolí niečo bude. Omyl, nikde široko ďaleko nič (v týchto častiach Slovenska si ľudia nechodia opekať?? :-D ) Tak som si povedal, že preveríme troška terénne zdatnosti TA a šup ho do lesa na kamenisto-blatistú cestu, ktorá nás doviedla ďaleko od civilizácie na krásnu lúku obkolesenú lesom a horami .. Znova som sa presvedčil, že TA je presne motorka pre mňa/nás. Tak sme si urobili vlastné ohnisko (áno, mohlo sa tu zakladať oheň :-D), najedli sa a kukali okolie.

Už dávno bola tma, dosť veľa hodín a nás čakala ešte cesta do BA, tak sme sa rýchlo zbalili a Transalp nás vyviedol bezpečne cez les až na hlavnú cestu. Vietor do plachiet a po hlavnej smer Žilina, tam na diaľnicu a s pár prestávkami a tankovaním v PB rovno na Bratislavu. Na diaľnici som si občas robil slalom medzi čiary aby som nezaspal. :-D Okolo 1-nej sme boli doma, unavený, zničený, no spokojný sme zaľahli.

Výlet to bol krásny a vďaka tak vynikajúcej motorke sme celú trasu zvládli v pohode a bezpečne sa vrátili domov. Táto mašina ma opäť raz milo prekvapila, iné jak enduro by som už nechcel.