Fotíme svojho dvojkolesového miláčika

Na úvod nezaškodí trošku teoretických základov. V súčasnosti má fotoaparát takmer každý z nás minimálne v mobile. Ťažko niekedy povedať, či sa fotí mobilom, alebo telefonuje foťákom, keď parametre fotoaparátov v nových telefónoch ďaleko presahujú výkony prvých digitálnych kompaktov. A súčasné kompakty poskytujú také množstvo funkcií a predvolených režimov, že kým stihneme vybrať ten pravý, tak nás aj prejde chuť na fotenie. V konečnom dôsledku nie je fotoaparát to najdôležitejšie a okrem iného, dobrú fotku robí hlavne fotograf.

Výber fotoaparátu

Ako som už spomínal, na jednoduchú peknú fotku nepotrebujeme hneď profi „železo“. Na trhu nájdeme tri základné kategórie digitálnych fotoaparátov. Ak nerátam mobilný telefón, tak tu máme: digitálny kompakt, elektronická zrkadlovka EVF a digitálna zrkadlovka. Veľa fotografov by ma v tomto momente najradšej ukameňovalo, pretože nespomínam klasickú kinofilmovú školu, ale v dnešnom digitálnom svete sa krása analógovej koncepcie presúva do pozadia. Ono je to asi tak ako jazdenie bez všetkých tých elektronických „fičúriek“ a s nimi.

Digitálny kompakt – Malú škatuľku skrývajúcu neskutočné množstvo predvolených režimov používa drvivá väčšina „civilistov“, ale pri bežných veciach ňou nepohrdnú ani profesionálni fotografi a často ju nosia ako dokumentárny prístroj. Kompaktami sa dá relatívne dobre odfotiť statika a vďaka svojej veľkosti majú svoje využitie pri cestovaní. Disponujú dostatočným rozlíšením, ale kritickým bodom ich používania je nedostatočná kvalita optiky, ktorá spôsobuje slabý kontrast fotiek, obmedzené nastavenie hĺbky ostrosti a nevie si poradiť s ostrým svetlom.

Elektronická zrkadlovka EVF – V tomto prípade držíme v rukách podstatne lepšie náradie a môžeme pomýšľať aj na fotenie pohybu. Limitujúcimi bývajú zväčša svetelnosť a rýchlosť objektívu, aj keď aj tu sa už vyskytujú vydarené kúsky. Za lepšiu kvalitu si výrobca samozrejme pýta viac ako pri bežných kompaktoch. Elektronické zrkadlovky sú dobrým vstupom ku kreatívnemu foteniu, pretože poskytujú fotografovi manuálne nastavenia, ale ani laik sa ich nezľakne.

Digitálna zrkadlovka DSLR – Tu už nie sú žiadne obmedzenia, čo sa možností fotografovania týka. Ale ani digitálna zrkadlovka za niekoľko tisíc eur z teba neurobí dobrého fotografa. Hlavné výhody zrkadloviek spočívajú v úplnej kontrole fotoaparátu fotografom, možnosti vymeniť objektív a samozrejme v ich rýchlosti. Kto chce kvalitu, ten si musi „připlatit“.

Všetky postupy a rady, ktoré sa budem snažiť zhrnúť v nasledujúcom článku by mali byť použiteľné pre všetky typy fotoaparátov. Preto ich treba brať s miernou rezervou a vždy doplniť vlastnými skúsenosťami a nápadmi.

Čo budeme fotiť?

Výber fotoaparátu by sme mali za sebou, poďme sa pozrieť na naše objekty a situácie. Vo všeobecnosti môžeme rozdeliť typ fotiek pri motorkách do dvoch veľkých kategórií. Statika a dynamika. Statické fotky sú podstatne jednoduchšie na realizáciu a preto sa v tomto článku budem venovať práve im.

Statika

Aj keď som o riadok vyššie napísal, že odfotiť stojacu motorku môže byť „brnkačka“, nenachajte sa zmiasť, zas až také "ízy" to nie je. Veľakrát to vyzerá tak, že postavím motorku, prídem k nej, spravím „cvak“ a je to. Vždy je dôležité vopred si určiť aký máme zámer a čo chceme fotkou odkázať. V prevažnej väčšine nám ide o to, aby bolo na fotke vidieť čo najviac detailov motorky. Základom fotografovania ako takého je využívanie svetla a to je treba mať stále na pamäti. Na nasledujúcej fotke si môžete všimnúť, že zdroj svetla (vo vačšine prípadov Slnko) je za fotografom a preto je vidieť z daného uhlu pohľadu všetky drobnosti. Samozrejme nie v náhľade 500x300 pixelov, ale vo všeobecnosti.

Na záver statických fotiek dávam príklad ideálneho osvetlenia. Slnko presne za chrbtom, nízko nad obozorm, čiže pôsobí, ako keby sme mali zapnutý blesk, ale prirodzenejšie a samozrejme krajšie bez rušivých tieňov a iných svetelných kreácií.

Priame svetlo spôsobuje ostré a tmavé tiene a preto nie je vždy najvhodnejšie na fotenie statiky ale ani vo všeobecnosti fotenie ako také. Kvôli tomuto by sme sa mali vyhýbať foteniu v obedňajších a skorších poobedňajších hodinách v lete pri priamom slnku, keď všetko naše úsilie môže vyjsť na zmar. Iné kafíčko je pri zamračenej oblohe, keď je svetlo rozptýlené a tiene sú mäkké. Pekne to je vidieť na ďalšej fotke, kde takmer nie je tieň pod motorkou.

Veľmi netaktne som vám poskytol všetky tri fotky statiky motorky z pravého boku. Pre fotografa je to jednoduchšia situácia, pretože bike je prirodzene naklonený na ľavú stranu a nemáme tak problém s tieňmi samotnej motorky, ktoré si vytvára keď na ňu svieti slnko zhora a nie zboku. Tento problém sa vyskutuje, keď chceme odfotiť motorku z jej ľavej strany. Ako riešenie, ktoré je takmer vždy po ruke, je ideálny kameň. Pozor si treba dávať už len na tvar kameňa, aby nedošlo k tomu, že pri fotení sa človek bude pozerať ako si mu motorka pekne-krásne "ustlala".

Posúvame sa na ďalšiu dôležitú vec a tou je kompozícia - umiestnenie hlavného objektu v zábere. Priamo s ňou súvisí aj vzdialenosť z akej fotíme náš stroj. Ak chceme mať na fotke iba motorku a rozmazané pozadie, tak v tomto prípade je vhodné použiť čo najväčšie priblíženie (na ultrazoomoch radšej nie maximálne) na fotoaparáte a postaviť sa čo najďalej od motorky. Znížime tak hĺbku ostrosti a dosiahneme rozmazanie pozadia aj keď nemáme špičkový fotoaparát a objektív. Týmto spôsobom dosiahneme aj to, že motorka nie je na fotke zdeformovaná a vyzerá reálne. Na vylepšenie záberu je dobré fotiť asi z výšky kolies, čiže z polovice výšky motorky. Pri väčšom priblížení rastie aj riziko roztrasenia záberu, ak držíme fotoaparát v rukách. Okrem statívu, ktorý je vždy menej praktický, sa dá jednoducho podložiť fotoaparát batohom, oprieť sa o prilbu... a máme istotu, že záber nebude rozmazaný.

"On the move" alebo Fotenie na cestách

Venujme sa teraz prípadu, že sme na cestách a páči sa nám krajinka alebo miesto, ktoré by sme si chceli odfotiť a náš dvojkolesový miláčik tam nemôže chýbať. Na nasledujúcom obrázku je zobrazená mriežka, ktorá rozdeľuje scénu na tretiny horizontálne aj vertikálne. Aby objekt upútal diváka a zároveň aby nechal pôsobiť čaro prostredia je rozumné umiestniť motorku do jedného zo štyroch priesečníkov. Taktiež horizont by sa mal nachádzať buď v hornej alebo dolnej tretine fotografie. Toto sú zaužívané pravidlá vo svete fotografie, ale nie vždy je nevyhnutné ich akceptovať. Niekedy je dobré popustiť uzdu fantázii a zaujímavé zábery nás prevkapia samé.

Veľa ľudí v poslednej dobe využíva možnosti kamery upevnenej na riadidlách a natáčajú tak svoje zážitky. Tento môj subjektívny názor si nemôžem odpustiť, ale skúste sa zamyslieť, koľkokrát si bežný smrteľník radšej sadne k videu a celé si ho prezrie a koľkokrát si sadneme s partiou kdesi v krčme a poprezeráme si dovolenkové fotky. V dnešnej digitalizovanej dobe už nebude taký problém ani s prezeraním videa na rôznych stretávkach zo školy a iných posedeniach, ale ... fotka je fotka. Preto vlastne aj píšem tento článok.

Aby som sa dostal k podstate veci, dosť často v redakcii fotíme palubovku motorky za jazdy. Toto je tiež priestor na realizáciu nápadov, prípadne zaznamenanie nádhernej scenérie spolu s časťou bajku, na ktorom práve "cruisujeme". Na ukážku prikladám jednu z fotiek GoldWinga zo Šturca, ktorú som spáchal ako spolujazdec, čo je jedna z ďalších možností, ako so sebou vozíte nežnejšiu polovičku. Keď nie, postačí za jazdy spomínaný držiak a pri automatickom nastavení sa dá foťák ovládať aj v rukaviciach.

Poslednou fotkou som sa už čiastočne priblížil k ďalšej časti fotografovania motocyklov, ktorou je dynamika. Viac o tom snáď niekedy na budúce.