Honda CBR 900RR Fireblade SC44 – po prvej sezóne

Kúpa

Hlavným dôvodom bolo to, že vždy sa mi veľmi páčili superšporty a hlavne – moje motorkovanie pozostávalo takmer vždy z kratších výjazdov. Skôr hobby, ako nejaká extra turistika a hltanie stoviek kilometrov za deň. Odreagovanie sa, zábavka na 2-3 hodinky v sobotu a nedeľu.

Preto som začal prehľadávať inzeráty a keďže som sa rozhodol dať za moto okolo sto tisíc, moje možnosti boli dosť obmedzené. Chcel som totiž samozrejme čo najlepší ročník. Hovorím si: Ak sa dostanem nad r.v.2000, budem rád. Moje prvotné nadšenie však opadlo po pár obhliadkach motoriek. Videl som dosť zanedbané kusy a tie lepšie boli ročníky 97-99. Po krátkom čase a zhodnotení rôznych, hlavne subjektívnych aspektov, sa môj výber zúžil na CBR 900RR Fireblade SC44 (00-01). A keďže 929-ny sa predávali ďaleko nad 100 litrov, rozhodol som sa, že môže byť aj s drobným poškodením. Konečne som natrafil na kúsok, ktorý bol síce oškretý, ale žiadne ďalšie vážne poškodenie som ani po dôkladnej obhliadke nezistil. Mala na sebe guľatučké racingové kapotáže určené na okruh, originálne boli v garáži pripravené na lak a tiež ďalšie drobnosti ako smerovky, svetlá a ostatné veci, potrebné na bežnú premávku. Predné plexi zatiaľ nebolo, ale bývalý majiteľ mi dal kontakt na jedného čecha, ktorý ho vraj predáva za smiešnych 500 Kč. Takže sme si tľapli a onedlho bola u mňa aj s nahádzanými originálnymi kapotážami a plexi dorazilo o nejaký týždeň.

Zoznámenie, prvé „doladenie“

Po prvých pár kilometroch s veľkým úsmevom na tvári (asi sa mi po tom permanentnom úškrne vytvorili na papuli nejaké nové vrásky) som bol rozhodnutý, že ju musím čím skôr dostať do originálneho stavu – tzn. rýchlo zohnať polepy. Ako iste mnohí z vás vedia, originálne nálepky z Hondy stoja nehorázne tisíce peňazí, tak som si objednal zase od susedov z motografix za 2500 českých (vyrobené skutočne precízne a z veľmi kvalitnej samolepiacej fólie). Keď dorazil balíček, premýšľal som, či nalepenie zveriť nejakému odborníkovi alebo sa do toho pustím sám. Nakoniec som to zvládol sám, aj keď to bola pekná piplačka. Cca 5-6 hodín roboty. Našťastie, keď človek dodrží návod od výrobcu nálepiek, nie je to také hrozné. Robil som to za mokra s pomocou mechanického rozprašovača, v ktorom som namiešal zmes vody s trochou saponátu. Myslím, že sa mi to podarilo skvele a mám z toho o to väčšiu radosť, keď som to zvládol sám.

Nasledovala ešte výmena základných náplní (olej, brzdovka, chladiaca zmes), vyčistenie športového bavlneného vzduchového filtra, nastavenie reťaze, kontrola brzdových platničiek a hurá na cestu.

Jazda

Trochu som bol zaskočený (samozrejme príjemne), ako výborne ide RR-ka už v nízkych otáčkach. Keďže som bol zvyknutý na veľmi príjemný a konštantný ťah V4-ky z VFR, čakal som, že Blade bude v nízkych otáčkach málinko „slabší“ a potom neskôr, povedzme od 6-7 tisíc, nastane explózia výkonu. Ono to však ide veľmi dobre v celom spektre otáčok. Už od 3000 sa dá plynule akcelerovať, avšak, samozrejme, ak chcete rýchlo niečo predbehnúť, oplatí sa podkvaltovať a vyhnať ručičku otáčkomera nad 7-8 tisíc, vtedy je to skutočne rýchle predbehnutie. Určite priebeh výkonu ovplyvňuje aj kompletný výfukový systém Akrapovič Evolution Titan (zvody, prepoj, koncovka). Akým spôsobom, to však povedať neviem, keďže nemám možnosť porovnať so sériovkou. Každopádne, ja mám odstránenú výfukovú príveru. Zvuk sa mi páči a výkon je pre mňa viac ako postačujúci, takže nemám dôvod skúmať, či to má sériových 148k, viac, či menej.

Po prečítaní pár článkov som mal trošku obavy z vstrekovania. Keďže to bol prvý Fireblade, v ktorom bolo PGM-FI použité, očakával som nejaké to trhnutie pri prechode z brzdenia motorom a následnom pridaní plynu, či iné výstrelky striekačky. Nič z toho však nenastalo. Systém vstrekovania funguje spoľahlivo a bez trhania.

Spotreba

K tejto veci sa síce nerád vyjadrujem (z jednoduchého dôvodu: motorka je pre mňa hlavne relax a nie dopravný prostriedok, takže spotrebu veľmi neriešim), ale keďže ma samotného zo začiatku spotreba zaujímala, nahrubo som ju odmeral. Najnižšia spotreba sa mi podarila pri presune BA-TO-BA a to zhruba 6,5 litra na 100 km. Ale to len prvý krát. Na druhý to už bolo 8. Asi som sa trošku viac „bláznil“. Pri ostrejšej jazde sa spotreba dostane v pohode na 10 aj viac.

Ďalšie drobné úpravy, vylepšenia

Som detailista a preto sa mi nepáčili škaredé plastové a oškreté mini-padáky a tiež koncovky rukovätí. Začal som preto zháňať po motoshopoch a na internete. Žiadne pekné, za rozumnú cenu som však nenašiel a prečo aj – nakoniec mi ich totiž vyrobil kamoš na CNC sústruhu z duralu. (Igor: Dík.) Posúďte sami (sorry za nekvalitnú fotku z mobilu):

Ďalšou drobnosťou, ktorú som sa rozhodol doplniť, je ukazovateľ zaradeného prevodového stupňa. Stále som totiž hľadal sedmičku a taktiež som sa po brzdení pred zákrutou a niekoľkonásobnom podradení dostával až na 1-tku, ktorú som nepotreboval. Teraz mrknem na displej, svieti 4. Dva krát kopnem dole a mám dva – presne to, čo potrebujem. Je to skvelá vec, ktorá sa veľmi ľahko inštaluje a tiež programuje. Nemal som s Engear-om zatiaľ žiadny problém. Je na ňom tiež vysokosvietivá dióda na preradenie, ktorú som naprogramoval na nejakých 11 tis. otáčok, ale veľmi ju teda nevyužívam, keďže to málokedy točím do týchto výšin.

Mínusy

Za dosť nepríjemný nedostatok považujem absenciu palivomera. Na prístrojovke je iba kontrolka rezervy, ktorá sa (podľa manuálu) rozsvieti ak je v nádrži cca 3,5 litra benzínu. V praxi to znamená: zvolniť tempo a hľadať čím skôr benzínku. Na rezervu som dokázal prejsť nejakých 40 kilometrov turistickým tempom. Ťažko povedať, koľko paliva v nádrži zostalo, ale tipujem max. liter.

Za druhý nedostatok, ktorý je však relatívne ľahko riešiteľný, by som označil voľné riadenie. Dodatočná montáž tlmiča riadenia bude preto najbližšou investíciou. Nepríjemnosti sa prejavujú najmä na miernych tiahlych zákrutách s horším povrchom. Vtedy sa riadenie rozkmitá a musím kvôli tomu okamžite ubrať. Nič také hrozné to však nie je, keď už o tom viem. Prvý krát to bolo najhoršie.

Záver

Pre mňa je táto motorka splneným snom. Mám na nej zatiaľ odjazdených iba cca 6000 km, ale zatiaľ ma ničím nesklamala. Všetko funguje presne ako má. Dá sa s ňou užiť si jazdu na kratšie vzdialenosti a má veľmi rada kopce a zákruty. Nie je to žiadny turista, ale dá sa na nej zvládnuť aj 100-150 km bez väčšej ujmy na zdraví. Keďže som dosť vysoký (188 cm) a mám teda aj dosť dlhé paprče, nemusím na nej byť (ak nechcem) až taký predklonený.

Koncom sezóny 2008 som jej uštedril nový reťazový kit D.I.D. 530 ZVM2 – čo je asi jeden z najlepších, ktorý som jej mohol dať (Pepe: Dík za znitovanie) a tiež mám v garáži pripravené novučičké pneu Dunlop Sportmax Qualifier.

Veľmi sa teším na jar 2009, začiatok novej motosezóny a prajem všetkým, aby mali aspoň takú radosť z motorky, akú mám ja. A teraz nemyslím iba radosť z jazdy, ale tiež z najnutnejších – jednoduchých servisných úkonov (olej, brzdy, tlmiče, filtre, sviečky, kto zvládne aj ventily alebo rozvody) a montáže doplnkov.