Suzuki Marauder vs. štvrtá sezóna

Veru aj ja by som sa šiel, ale mám ju tak krásne zazimovanú, že mi neostáva nič iné, len trpezlivo čakať na koniec zimy. Nuž a aká bola sezóna 2007 pre mňa a môj Marauder?

Začiatok vyzeral neuveriteľne sľubne. Zima bola krátka a slabá. A verím tomu, že vy, ktorí bývate na juhu Slovenska, ste sa vozili už vo februári. No my zo severu sme si museli ešte mesiac počkať. To však vôbec nevadilo, aby som sa na sezónu mohol pripraviť. Tentokrát to bolo okrem klasickej výmeny oleja, filtra a sviečok aj niečo navyše.

.

Nová reťaz a spojkové lamely. Reťaz som už raz menil, toho som sa nebál. Oproti poslednej výmene, kedy som použil reťaz značky IRIS a vydržala sotva 13-tisíc km, som kúpil REGINU a montoval som ju bez rozpájania. Pri predchádzajúcej reťazi sa práve miesto spojenia ukázalo ako slabý článok a presne v tomto mieste sa aj najviac natiahla. Tak že šup ho dole zadné koleso, tlmiče zadného kolesa a aj celú kyvnú vidlu. Rozety vyzerali neporušene, ale keď že som kúpil celý reťazový kit, tak som vymenil aj tie. A hlavne nová zadná rozeta bola krajšia :). Výmena reťaze teda bez problémov. Spojka značky LUCAS. 5 novučičkých lamiel. Poriadne som si preštudoval návod, popozeral fotky a šlo sa na vec. Pár skrutiek a karter bol dole. Kôš spojky, pozor na pružinky, staré lamely von a nové dnu. Pôvodné lamely mali teda už dosť, 38 tisíc kilometrov im zjavne stačilo. Dokonca aj na jednom deliacom plechu som našiel fialové zafarbenie od tepelného preťaženia spojky :(. Behom dvoch hodín som nemal čo robiť.

Čiže ak ste aspoň trošku zručný a technicky vybavený, s návodom a nejakým náradím, neviem prečo kvôli tomuto navštíviť servis. Všetko šlo ako v návode, nič ma nezarazilo. Na záver stačilo už len skontrolovať stav bŕzd, nosných spojov a dofúkať gumy. Na prvú jazdu som sa tešil ako malé dieťa. Pohral som sa totiž s výfukmi :). Trošku som ich vyladil, ehm lepšie povedané vŕtačka, kladivo a sekáčik urobili svoje. Výfukovým plynom už ozaj nič v ceste nebráni >:)

A je to tu, prvé štartovanie. Nabitá batéria, trikrát bez sýtiča na prázdno a a a je rachot v garáži a spúšťajúci sa alarm na parkujúcich autách. No na 805 ccm a vlastné ladenie som asi ani lepši zvuk nemohol čakať. Šup ho do kombinézy a ide sa na prvú jazdu. Pekne piánko, ukážkovo, ako sa na CCC motorkára patrí. Smer Bytča po starej ceste. Všetko bolo v poriadku a keď sa konečne teplomer oleja vyšplhal na 80 °C, tak som odskúšal či je ozaj všetko OK. Nič neprotestovalo. Motor zreval a zaberal bez trhania na všetkých stupňoch. No proste paráda a už sa mi hlavou preháňali myšlienky kde všade sa v tejto sezóne vyberieme.

Pozor, križovatka v Bytči so stopkou. Zastavím a motor si pradie na voľnobežné otáčky. Rachot z holých laufov mi pekne mastil moje ego. To sa nedá, musím trošku popridávať. Ale ale čo to je za zvuk, nejaká kovová rezonancia pri otáčkach tesne nad voľnobeh. No nič, ide sa ďalej a zvuky prestali. Avšak vždy pri preradení, keď otáčky klesli na určitú hodnotu tu prišlo klep klep klep. Tak som zastavil, kontrolujem na rýchlo všetky diely, ktoré som mal pri údržbe dole, ale všetko sedí. Reťaz to byť nemôže, keďže stojím a spojka asi tiež nie, lebo zvuk tu bol či som ju stlačil alebo pustil. Ten zvuk bol tak otravný, že som sa ďaleko nedostal. Proste som počul iba to hrozné klepanie. Miestami sa mi zdalo ako keby aj výfuky niekto upchal a ja počujem iba to klepanie a všetci okolo mňa sa pozerajú, že čo to ide za klepáč. Proste dokonalá idylka bola preč. Musím to odstrániť lebo ma trafí šľak. V garáži som to kompletne rozhádzal do takej miery ako pri údržbe a zase dal dokopy. Naštartujem pridávam a nič. Uf ty si mi ale dala, toto mi už nerob.

Prešiel pracovný týždeň a slnečný víkend ma opäť vytiahol von. Sotva som však vyšiel z mesta a klepot bol spiatky :( bolo mi do plaču. Čo to kua môže byť?!?!? Pýtam sa ostatných Maraudristov a hlavne prezidenta FaDe-ho. Všetci ma upokojujú, že to bude niekde nejaký kryt alebo skrutka. OK zase to rozoberám. Zase nič a po chvíli je to spiatky. Tu niečo nehrá zvuk začne až keď sa to zohrialo. Začínam byť veľmi nesvoj. Prichádzajú ďalšie rady, že to môže byť napinák rozvodovej reťaze alebo ventily. Tu však moje skúsenosti a hlavne možnosti mechanika končia. Ide sa k mechanikovi. Iba jeden krát pridal plyn a povedal že dobrú noc. Ak nie je prasknutý piestny krúžok, tak to bude ojničné ložisko. Krvi by sa mi vtedy nedorezal. Nohy vrástli do zeme, svet sa zrútil. V sekunde mi prešlo hlavou PREČO? AKO? Kto to opraví, pre boha to bude stáť majetok. A zase prečo mne prečo, prečo, prečo? Každý rok servis a údržba tak prečo, prečo, prečo? Moje zúfalstvo nebralo hraníc. Cítil som sa neuveriteľne podvedený a bezmocný. Však to nie je nejaký Kórejec a má sotva 40-tisíc km, tak prečo takáto strašná chyba!?!

Nič sa však nedalo robiť. Mechanik zo Žiliny mi jasne vysvetli, že treba ísť okamžite do servisu a keď že je to Suzuki, tak jedine do Styxu a ak Styx, tak jedine vo Vrábľov. Pár telefonátov a všetko bolo jasné. Nemôžu ma prijať skôr ako za dva týždne. Začiatok sezóny. Nič sa nedeje. Do vtedy som si zariadil odvoz a šlo sa. Ach prečo je to naše malé Slovensko také veľké, som si pomyslel pri ceste zo ZA do Vrábľov. Dorazil som však v poriadku a na minútu presne na dohodnutý termín. Mechanik si však niekam odskočil, tak som čakal. Hodinka prešla. Nič sa nedá robiť. Musím vrátiť dodávku do šiestej v Žiline. Odovzdávam motorku jednému z predajcov ukazujem a vysvetľujem čo je za problém a odchádzam. Hovorím si, no tak čo ja viem, za dva či tri týždne by hádam aj mohla byť hotová, keďže som sa objednal a čakal. No nech nežeriem mesiac. Prešlo 9 týždňov. 9 dlhých týždňov čakania, slovami dva a pol mesiaca.

Čo sa dialo počas týchto týždňov nemá zmysel opisovať. Sme na Slovensku a Slovensko ešte dlho bude Slovenskom. Určite sa pýtate čo bola príčina toho zvuku. Ojničné ložisko na zadnom valci.

Buď chyba materiálu, alebo montáže, alebo zlý olej, ale asi najskôr nedostatok oleja zapríčinili jeho pridretie. Našťastie som prišiel včas a nebolo treba meniť kľukový hriadeľ. Takto mám na stole ako ťažítko len ojnicu. Ložisko skončilo v šrote. Cakum prásk práca, diely, tesnenia, olej a zľava za dlhých 9 týždňov čakania 20 litrov. Keby bolo došlo aj na výmenu kľuky, tak sa poseriem. Jej cena je 32 litrov. Len tak pre zaujímavosť. Nová ojnica stála 2500,- a ložisko 600,-. Prvých 1500 km bolo veľmi nepríjemných. Nesmel som to preháňať a hlavne ventily boli pritiahnuté na menšiu vôľu. Motor fantasticky štartoval, ale pri vyšších otáčkach sa veľmi triasol. Všetko sme to ale vydržali a jedného štvrtkového dňa sme sa vybrali spiatky do Vrábľov. Ako na potvoru lialo celučičkú cestu tam až po Zlaté Moravce. V servise tentokrát už na mňa čakali a pokojne som mohol byť prítomný aj pri kontrole a asistovať mechanikovi pri práci. Fajn sme si pokecali, čo to mi vysvetlil. Vôle na ventiloch sa dali do tolerancií, vyskúšal som si to a bol som spokojný. Nálada sa neuveriteľne zlepšila a dokonca som už aj zabudol na tie dlhé týždne čakania na servis. Ako sa hovorí koniec dobrý všetko dobré.

Zvyšok sezóny už prebiehal ako sa patrí. Pravidelné víkendové výjazdy. Sem tam nejaká stanovačka a stretnutie. Ale hlavne každú chvíľu pravidelná kontrola oleja zas a znova. Zo začiatku sa mi aj zdalo, že to nejako viac žerie olej ale potom sa to ustálilo a prakticky som dolieval stále menej a menej.

Za zmienku ale určite bude stáť ešte jeden zážitok, pri ktorom som si prešiel vlastný podtlakový klaksón. Akurát som sa vracal aj s ľadvinkou z výletu z Bojníc. Ako spiatočnú cestu sme zvolili smer na Motešice a Trenčianske Teplice. Je tam pokojná cesta v krásnej prírode plná nádherných zákrut a malých kopčekov. Na jednej z roviniek som niečo rozprával ľadvinke cez interkom a zrazu fest nadhodilo zadné koleso a poriadne to zaškrípalo. Motorka však valila ďalej a v spätnom zrkadle som nič nevidel po čom alebo do čoho mohlo zadné koleso vraziť. Pre istotu som však po chvíľke zastavil, aby som skontroloval koleso. Všetko bolo v poriadku. Tak sme nasadli a ja dám ľavú smerovku a tá nebliká, pozriem sa na ňu a fakt nebliká a ani svetlo nesvieti a vtedy som zbadal trčiace káble dotýkajúce sa kostry v mieste kde kedysi trónila trúba. Trúbu alebo presnejšie placku z nej som neskôr našiel a pre istotu odpratal z cesty preč.

Rosypala sa na drobné atómy. Poistku som vymenil a mohlo sa ísť ďalej. Ja pako som ale nezaizoloval káble a ako som otočil kľúčom sa zaiskrilo a ďalšia poistka bola v ... Keď sa darí tak sa darí. Neskôr pri analýze pozostatkov z klasóna som zistil, že odpadol vďaka neustálemu kmitaniu sa, čím sa úplne rozlomila jeho objímka. Časom sa mi podarilo zohnať adekvátnu náhradu a tentokrát som už použil dve objímky a klaksón sa ani nepohol. Nuž, človek zažije kadejaké veci.

Čo sa týka zhodnotenia Maraudera ako takého (odhliadnuc od poruchy) som stále spokojný s jeho kúpou a stále neľutujem. Opäť som si mohol vyskúšať aj iné motorky ale nejako zvyk je železná košeľa. Jeho nádherný vzhľad stále ďaleko prevýši nedostatky spojené s jediným brzdovým kotúčom a sekundárnym prevodom cez reťaz. Ako tak človek starne a tým sa aj stáva stále pohodlnejší by som si sám sebe pochválil rozhodnutie kúpiť opierku a aspoň menší štít. Keby mi tak ešte niekto vymenil sedadlo, asi by som si už iba spokojne pomädlil ruky. Nuž ale jazda na motorke nemôže predsa prejsť do totálneho pohodlia, veď potom by to bolo už o ničom, no nie :).

Pár čísel z mojej súkromnej štatistiky, ako už býva mojím zvykom:

• Najazdené kilometre za sezónu 2007: 4010 km
• Priemerná spotreba od kúpy po dnes: 4,52 l/100 km
• Minuté financie za sezónu 2007: 39 537 Sk
• Priemerná cena jedného prejdeného kilometra od kúpy po dnes po zrátaní kompletných nákladov: 15,7 Sk/km
• Priemerná cena jedného prejdeného kilometra od kúpy po dnes po zrátaní nákladov na benzín: 1,74 Sk/km

Na záver by som sa chcel poďakovať:

• Svojej ľadvinke za oporu v dobe čakania na servis a za krásne fotky, ktoré nafotila počas našich ciest.
• Stanovi VANDLÍKOVI zo servisu MOTOPO zo Žiliny za zapožičanie dodávky.
• Jožinovi za odvoz a dovoz motorky zo servisu.
• Raptorovi (Styx-Vráble) za záchranu v poslednej chvíli.
• FaDemu za nádherné 1. stretnutie MARAUDEROV s medzinárodnou účasťou.
• Jaríkovi za VIP ochranku a program na stretnutí.
• Fedorovi za super žranicu
• Ostatným vlastníkom MARAUDEROV za skvelú atmosféru na stretnutí.
• A aj ostatným na ktorých som zabudol :).

ĎAKUJEM